Kategórie
Osobné

Svetový veterinárny deň je 27. apríla 2024

Svetový veterinárny deň (World Veterinary Day) je oslavou ve­te­ri­nár­nej pro­fe­sie. Pri­po­mí­na sa od roku 2001 a bol vy­hlá­se­ný Sve­to­vou ve­te­ri­nár­nou aso­ciá­ciou (World Vete­ri­nary Asso­ciation).

Svetový veterinárny deň je 27. apríla 2024
Svetový veterinárny deň je 27. apríla 2024.

Pri tejto príležitosti chcem vyzdvihnúť Ve­te­ri­nár­nu am­bu­lan­ciu MVDr. Lenky Lisej v Hu­men­nom.

Chcem sa jej poďakovať za vysokú odbornú a pro­fe­sio­nál­nu sta­rostli­vosť o zvie­ratá.

Pre ľudí z Humenného a blízkeho okolia od­po­rú­čam Ve­te­ri­nárnu am­bu­lan­ciu MVDr. Lenky Lisej. Napríklad, bývam v Me­dzi­la­bor­ciach, ale ak mám využiť ve­te­ri­nár­nu sta­rostli­vosť, tak zásadne len u MVDr. Lenky Lisej a jej spo­lu­pra­cov­níčky Stanky Rutrich Kuzemkovej.

Oceňujem, že sa im kolektívne so sku­pi­nou nad­šen­cov a mi­lov­ní­kov zvierat po­da­rilo vytvo­riť útulok pre psíkov a ma­čičky, ktorý sa nachádza na konci mesta Hu­men­né v oblasti Hubková.

Navštívte stránky:


Veterinárnu ambulanciu som spomenul aj v článku Tulka je už vykastrovaná. Takže mám doma už tri mačičky. Milka so mnou žije už 7 rokov. Zobral som ju z útulku, ktorý tu spo­mí­nam spolu s ma­čič­kou Cilkou. Lenže Cilke sa podarilo utiecť. Obe, Milka i Cilka boli vykastro­vané, a majú čip pre iden­ti­fi­ká­ciu. Žiaľ, Cilku zrejme nikto nenašiel tak, aby zistil, že som majiteľ podľa údajov z čipu.

O strate Cilky píšem v článku Mačička Milka vo svo­jom ma­ča­com zá­močku.

Neskôr do domácnosti pribudla Mia. Malé, veľmi hravé mačiatko. Po ne­ja­kom čase sa začala zvláštne správať. Mňaukala, bola nepokojná, a myslel som si, že buď niečo zlé zjedla, alebo je chorá, napríklad že má problém s pečeňou. To preto som si tak myslel, lebo kedysi som mal sučku jazvečíka, správala sa podobne, a na­ko­niec, keď zomrela, tak mi po pitve povedali, že jej zlyhala pečeň.

Zavolal som do ambulancie, a bol som prekvapený, že už podľa toho, čo som doktorke Lisej povedal cez telefón, vedela, že je ne­vyhnut­ná kastrácia. A mala veľkú pravdu!!! Teraz je Mia veľmi pokojná, aj keď naďalej veľmi hravá. Povedal by som, že až príliš hravá. Ale čo je dôležité, vidím na nej spo­koj­nosť. Za tie roky už viem rozpoznať, kedy je mačka spokojná, šťastná, a kedy jej čosi chýba. Pritom, kým som si myslel, že Mia je chorá, v sku­toč­nosti už na ňu prišla ruja, na čo by som vôbec nepomyslel. Vidno, doktorka vie hneď posúdiť, aj keď som s ňou hovoril len cez telefón a opísal správanie mačičky, ktorá má meno Mia.

Takže, teraz mám doma tri mačičky, Milku, Miu a Tulku. Všetky sú kastrované a majú čipy (pre prí­pad, keby sa nie­kto­rej predsa po­da­rilo utiecť). Napríklad Mia trpezlivo čaká pri vcho­do­vých dverách do bytu. A keď otváram dvere, prvé, čo musím spraviť, je ju odplašiť od dverí. Keby som bol ne­po­zor­ný, vybehne na chodbu. A kým by som ju chytil, tak najskôr až celkom dole v pivničnom priestore. Ale čo, ak by boli hlavné vchodové dvere do by­tovky otvorené? Isto by utiekla von.

Tulke som dal také meno preto, lebo som ju vzal z ulice. Bola akože bez­do­mov­kyňa. V noci sa schovávala na pôjde jedného opusteného domu.


Autor: Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *