Charita zabalená do dôstojnosti

Adriana Kováčová ponúka zaujímavý príbeh.

Jedna dáma sa spýtala: „Za koľko predávate vajíčka?“

Starý muž odpovedal: „0,25 € za vajce, madam!“

„Ak mi dáte 6 vajíčok za 1 €, zoberiem; ak nie, pôjdem k nie­komu inému…“

Starý muž odpovedal:

„Vezmite si vajíčka za každú cenu, madam. Pre mňa je to dobrý začiatok, pre­tože som celý deň ne­pre­dal ani jedno vajce a potre­bu­jem peniaze na pre­žitie.“

Pani zobrala vajíčka za cenu, ktorú si pýtala a odišla s úsme­vom, po­ci­ťu­júc šťastie víťazstva. Nasadla do svojho drahého auta a išla do reštau­rácie na obed s pria­te­ľom. Po veľ­kom obede zostalo na ta­nie­roch ešte veľa jedla, ktoré dvaja ne­mohli zjesť. Majiteľ reštau­rácie prišiel ku stolu skontro­lo­vať, či je všetko v po­riadku. Pani sa ho opýtala, koľko to stálo, a on hneď od­po­ve­dal 88 €. Dala mu 100 € a po­ve­dala mu, nech si drobné nechá.

Tento príbeh vyzerá celkom normálne pre ma­ji­teľa luxusnej reštau­rá­cie, ale nie pre sta­rého pre­dajcu vajíčok.

Otázka znie:

Prečo musíme vždy dokazovať svoju moc, keď na­ku­pu­jeme od chu­dob­ných?

Prečo sme štedrí k tým, ktorí nás o to ne­žia­dajú?

Kdesi som čítala:

Môj otec často bral potraviny od chudobných ľudí za väčšiu cenu, než mali cenu, aj keď potraviny ne­potre­bo­val.

Niekedy im platil oveľa viac.

Raz som sa ho spýtal:

„Oci, prečo to robíš?“

Môj otec odpovedal: „Synak, to je charita zabalená do dôstoj­nosti!“

Viem, že mnohí z vás tento príbeh nebudú ďalej šíriť, ale ak patríte medzi ľudí, ktorí si našli čas a pre­čí­tali si tento príbeh až do konca, tak tento pokus o hu­ma­ni­záciu cez správu je už o krok ďalej správnym smerom.

Vždy sa snažme byť vďační za život.

---

Autorka: Adriana Kováčová.