Osobný bankrot by sa nemal vzťahovať na ľudí s nadštandardným príjmom

Legislatíva má medzery, ktoré treba odstrániť.

Počet osobných bankrotov od roku 2021 stúpol. Len minulý rok po­žia­da­lo o oddlženie vyše 9 700 ľudí. [1]

V súčasnosti sa však môže oddlžiť aj občan s nad­štan­dar­dným príjmom, na čo môžu doplácať tak súkromní veritelia, drobní veritelia, ako aj štát. Z prieskumu Asociácie inkasných spoločností Slovenska (ASINS) vyplynulo, že oddlženie nad­štan­dar­dne zarábajúcich dlžníkov sa nepozdáva ani väčšine Slovákov. Viac ako pätina respon­dentov si myslí, že oddlženie s nu­lo­vou úhradou by nemalo vôbec existovať a 37 % opýtaných by to umožnilo napríklad len pre ľudí na hra­nici hmotnej núdze. ASINS preto upo­zor­ňu­je na potrebu zmeny legislatívy, tak aby inštitút oddlženia nebol zneužívaný, aby dlžníci pred osobným bankrotom zdokla­do­vali svoje príjmy a ma­je­tok a bol pri oddlžení prioritne uplat­ňo­vaný splátkový kalendár.

Po osobnom bankrote siahajú aj majetní ľudia

Osobný bankrot je inštitút, ktorým môže dlžník vyriešiť svoju pla­tob­nú ne­schop­nosť a „zbaviť“ sa svojich dlhov. Od roku 2006, kedy bol na Slo­ven­sku tento inštitút zavedený, bolo vyhlá­se­ných vyše 80-tisíc osobných bankrotov. Pritom len v prvom štvrť­roku tohto roka zban­kro­to­valo vyše 2 000 Slovákov. Vyplýva to z dlho­do­bých štatistík spoločnosti CRIF SK. Slovenská legislatíva však umožňuje využiť inštitút oddlženia aj ľuďom s nad­štan­dar­dným príjmom, a v tom môže byť podľa ASINS morálny problém. Za vy­hlá­se­ním osobného bankrotu sa môže totiž skrývať v nie­kto­rých prípadoch aj nepoctivý zámer.

„Svedčia o tom aj rozhodnutia súdov, ktoré oddlženie zrušili práve ľuďom s vyšším príjmom alebo vyššou hodnotou ich majetku,“ hovorí viceprezident ASINS Pavol Jakubov.

S tým, že oddlženie bez čiastočnej úhrady dlhov môžu využiť aj občania s nad­prie­mer­ným príjmom, nesúhlasí ani väčšina Slovákov. Vyply­nulo to z re­pre­zen­ta­tív­neho prieskumu ASINS. [2] Viac ako pätina respon­den­tov si myslí, že oddlženie s nu­lo­vou úhradou by nemalo vôbec existovať. Každý dlžník by mal podľa opýtaných zaplatiť aspoň časť svojich dlhov, lebo na dlhy ne­pla­ti­čov sa v ko­neč­nom dôsledku poskla­dá­me my všetci z daní. Ďalších 37 % opýtaných by oddlženie s nu­lo­vou úhradou umožnilo len vo vý­ni­moč­ných prí­pa­doch, napríklad len pre ľudí na hra­nici hmotnej núdze, ťažko chorým ľuďom, sociálne slabým rodinám s deťmi či rodičom samoživiteľom.

Medzery v zákone

Najväčší nárast počtu oddlžení nastal po roku 2017, odkedy platia nové, be­ne­vo­len­tné pra­vidlá.

„Súčasne nastavené pravidlá priam nabádajú na zne­u­ží­va­nie oddlženia, kedy na oddl­že­nie do­plá­cajú bežní občania. Stretli sme sa s prí­pa­dom, kedy bývalí partneri spolu žiadali o úver, ktorý využil jeden z partnerov na stavbu domu. Problém nastal po ich rozchode, kedy partner sta­vi­teľ prestal uhrádzať svoje záväzky, následne sa oddlžil a splá­ca­nie úveru zostalo na partnerke, ktorá ne­ma­la žiaden úžitok z úveru,“ uvádza vice­pre­zi­dent ASINS Pavol Jakubov.

Nakoľko má systém osobného bankrotu viacero medzier, ASINS upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy.

„Keďže prax ukázala, že po inštitúte osobného bankrotu ne­sia­ha­jú ľudia len s poctivým zámerom, dô­le­ži­té je nastaviť pra­vidlá tak, aby nebolo oddlženie zneužívané špe­ku­lan­tmi. Povinne by sa napríklad mala kon­tro­lo­vať výška príjmov a veľ­kosť majetku dlžníka za posledných 12 mesiacov. Je potrebné stanoviť hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu, napríklad výšku dvoj­ná­sobku mini­málnej mzdy. Pri oddlžení by sa mal prioritne uplat­ňo­vať splátkový kalendár a po­vin­nosť dlžníka pre­u­ká­zať poctivý zámer,“ zdô­raz­ňuje pre­zi­dent ASINS Martin Musil.

Oddlženie neplatí pre všetky dlhy

Hoci po osobnom bankrote siahajú ľudia s cieľom zbaviť sa svojich podlžností a fi­nan­čných problémov, oddlžením sa „nevymažú“ auto­ma­ticky všetky dlhy. Osobný bankrot sa nevzťahuje na po­hľa­dávky zabezpečené záložným právom, na náhrady škody na zdraví či škody spôsobenej úmyselným konaním, na vý­živné, ne­za­pla­tené mzdy, peňažné tresty a za istých okolností ani na po­hľa­dávky, ktoré majú voči dlžníkom fyzické osoby. Rov­nako sa oddlženie netýka ani sumy, ktorú musia dlžníci zaplatiť Centru právnej pomoci v sú­vislosti s oddl­že­ním. ASINS preto vyzýva na zod­po­ved­nosť a na ko­mu­ni­ká­ciu s ve­ri­teľmi, aby sa ľudia nedostali do ta­kých finančných problémov, ktoré ne­vy­rieši ani osobný bankrot.

„Základom je rozumné nakladanie s financiami, finančný plán a tvorba finančnej rezervy. Ak niekomu hrozí, že sa dostane do pla­tob­nej neschopnosti, treba to riešiť včas, pre­do­všet­kým ko­mu­ni­ká­ciou s ve­ri­te­ľom. Napríklad opti­ma­li­zá­ciou mesačných nákladov, dočasným znížením splátok úverov či pôžičiek alebo ich odkladom, re­fi­nan­co­va­ním, využitím splátkových kalendárov alebo ďalších zákonných možností, ktoré pomôžu osobe dostať sa z fi­nan­čnej krízy,“ ukon­čuje radou pre­zi­dent ASINS Martin Musil.

---

[1] Dáta agentúry CRIF.
[2] Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1 000 respon­den­tov z ce­lého Slo­ven­ska v me­siaci február 2024.

Autor: Martin Musil, prezident Asociácie slovenských in­kas­ných spo­loč­ností.

Správu dodala Anna Vojteková z agen­tú­ry NEOPUBLIC.