AZN, nezisková organizácia s iniciatívami na ochranu voľnej nedele a tradičnej rodiny, uverejnila na svojej stránke 12. januára 2015 esej Antona Čulena pod názvom „LGBT pritvrdila: Chceme polygamiu a incest! Neúčasťou v referende takému vývoju dávame zelenú“. Mám k nej svoje pripomienky.
V prvom rade protestujem proti emocionálnemu až útočnému spôsobu vašej reči. Nechceme všeobecnú polygamiu ani incest, ako ani pápež František nechce všeobecnú homosexualitu, ale myslíme si, rovnako ako on, že je načase zmierniť tradičný názor na určité javy moderného spoločenského života. Čo je na tom barbarské a patrí na hnojisko akejsi luzy? Ako sa môžete takto vyjadrovať v čase, keď aj sám pápež uznáva potrebu nového prístupu v zaobchádzaní s okrajovými menšinami a ich všeobecnými ľudskými právami? Kultúra smrti, barbarstvo, krvismilstvo – čo sú to za výrazy? Kto ste, aby ste… boli pápežskejší ako pápež?
Vytýkate mi, že pripisujem význam zriedkavosti výskytu incestu v dnešnej spoločnosti. Robí to Nemecká etická rada vo svojom odporúčaní liberalizácie § 173 (desať prípadov incestu ročne), robí to švajčiarska vláda pri rovnakej úvahe o tomto probléme (tri-štyri prípady ročne); pre vás sú tieto inštitúcie luza? Sú aj vážnejšie sexuálne problémy na riešenie.
Vytýkate mi „barbarský“ argument, že láske dvoch ľudí nemôžu byť kladené žiadne zákonné prekážky, a to ani vtedy, keby dieťa z tohto vzťahu malo mať genetické choroby.
Existuje pri inceste zvýšené riziko pre genetické ochorenia? Isteže, ale len pre také, ktoré sú zapríčinené jedným dominantným génom. Rodičia môžu byť klinicky zdraví, ale pri inceste majú obidvaja vlohu pre určitú chorobu, takže ich dieťa bude mať výrazne zvýšené riziko ochorenia. Monogenetické ochorenia postihujú asi 1 % novorodencov, ale z tisícov týchto chorôb prichádza do úvahy len hŕstka, napríklad mukoviscidóza a fenylketonúria. Principiálne by sa dali na tieto choroby robiť pred ochorením testy, ale to sa pre ich zriedkavosť samozrejme nerobí prv, než sú tu klinické príznaky. Zvýšené riziko pre choroby vyvolané celým zväzkom génov sa pri inceste nezistilo (Markus Nöthen).
Keby sa malo brať do úvahy poškodenie detí pri incestnom vzťahu a tento zakázať, muselo by sa plodenie zakázať aj ženám nad 40 rokov a telesne a mentálne postihnutým.
Eugenický argument nemôže hrať žiadnu rolu, pretože je tu prenatálna diagnostika a najmä reproduktívne sebaurčenie. Za narodenie možno postihnutého dieťaťa sú zodpovední rodičia, štát ho už dnes nemôže zakázať. To národnosocialistický štát v roku 1933 zákonom bránil vzniku geneticky neželaného (vraj menejcenného) potomstva a ľudí s genetickými odchýlkami zbavil občianskych práv a hromadne vraždil.
Dávate nám nelogickú otázku, či považujeme za správne, aby sa zákaz incestu vzťahoval aj na geneticky príbuzných homosexuálov. Či ja chcem niekomu zakázať incest? Len odradzujem od neho. Niektorí vravia, že je to trestný čin bez obete, tak prečo ho trestať?
Za osobitne nebezpečne závažný považujem váš zrejme negatívny postoj k sexuálnym vzťahom a manželstvu telesne alebo mentálne postihnutých. To nemôžete vravieť nahlas – zabudli ste na koncentračné tábory, ale aj na maturantov s Downovým syndrómom, vrodene slepých a hluchonemých či konterganové deti?
Predstavou manželstva medzi homosexuálnym otcom aj synom sa vaše fantazírovanie prenieslo do výšin markíza de Sade, ktoré sú väčšine z nás nechutné.
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 103 v piatok 16. januára 2015.