V rámci našej činnosti sa stretávame s mnohými nekalými praktikami obchodníkov. Na tie myslí i zákon, ktorý niektoré vymenováva, k iným poskytuje všeobecný návod a všetky zakazuje. Obchodníci však používajú mnoho praktík, ktoré sú pre spotrebiteľov lákavé a úplne v súlade s právnymi predpismi.
Dokonca nemusí ísť ani o hraničné situácie, pri ktorých by napríklad predajcovia využívali nepresnosti či nejasnosti právnej úpravy a spotrebitelia tieto praktiky nemusia vôbec vedome vnímať. O aké lákavé praktiky môže ísť?
Rozvrhnutie predajne
Prvým „trikom“ je už samotné rozvrhnutie predajne, kedy býva pri vstupe často výhodný tovar, aby spotrebiteľa „vtiahol“ dovnútra. Následne sú často spotrebitelia „nútení“ prejsť cez celú predajňu, aby nakúpili potrebné veci – v zadných priestoroch predajní môžu byť najčastejšie nakupované výrobky a spotrebitelia si tak po ceste prezrú omnoho viac tovaru, než by inak konali pri nákupe.
Chytrým ťahom je tiež rozmiestnenie drobných sladkostí pred priestor pri pokladni. Mnoho spotrebiteľov pri čakaní dostane na sladkosť chuť a v prípade, že sú v predajni napríklad s deťmi, je odolávanie tomuto náporu ešte zložitejšie.
Do rozvrhnutia predajne možno zahrnúť i rozvrhnutie regálov. Vo výške očí bývajú „známe“ výrobky, ktoré sú neraz i drahšie a predajcovia z nich teda majú vyšší zisk. Samozrejmosťou potom je tiež presúvanie tovaru s blížiacim sa dátumom spotreby do popredia.
„To má ale tiež za úlohu zabrániť plýtvaniu tovarov, čo je samozrejme ‚pozitívnou praktikou‘,“ upozorňuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.
„Lákavému rozvrhnutiu predajne sa však možno jednoducho ubrániť, a to striktným dodržiavaním nákupného zoznamu,“ radí Hekšová.
V prípade potreby si spotrebitelia tiež môžu spočítať cenu plánovaného nákupu a vziať si so sebou iba hotovosť s drobnou rezervou.
Osvetlenie
Ďalším, avšak veľmi dôležitým faktorom je osvetlenie predajne. Takmer každý uprednostní rozžiarenú čistú predajňu nad ponurou slabo osvetlenou konkurenciou. Okrem pocitu vyššej čistoty, ktorý môže (ale aj nemusí) byť oprávnený, vyzerajú lepšie i samotné výrobky. To už potom nezáleží na tom, či ide o potraviny alebo napríklad oblečenie.
„Správne osvetlená kabínka s oblečením dodá mnohým spotrebiteľom dobrý pocit z nového kusa do šatníka,“ upresňuje Hekšová.
Spotrebitelia by teda mali byť rozvážni i pri samotnom prezeraní tovarov, pretože pri nákupe v predajni nemá spotrebiteľ zákonné právo na odstúpenie do 14 dní.
„Mnoho predajcov však vrátenie peňazí či výmenu tovaru ponúka i nad rámec zákona,“ upozorňuje Hekšová.
Vzrušujúca reklama
Poslednou praktikou, ktorá je už ale viac regulovaná, je reklama. Pri reklame všeobecne platí, že nesmie byť pornografická – predajcovia sa však často snažia zapôsobiť a zaujať práve pudovou rovinou. Podľa výskumov tieto reklamy skutočne môžu upútať pozornosť, avšak ani to nevedie k zvýšeniu predaja. V jednom výskume bolo dokonca zistené, že bilbord so sporo oblečenou ženou pri ceste mužov zaujal, avšak máloktorý z nich si vybavil, akého tovaru sa reklama týkala. U žien je potom sporo oblečené mužské telo vnímané často skôr negatívne.
„Predajcovia by sa mali snažiť zaujať samotným výrobkom, nie lacným motívom,“ apeluje Eduarda Hekšová.
Reklamy sú však regulované zákonom a na ich dodržiavanie dozerá najmä Rada pre reklamu.
„V prípade, že by spotrebitelia uvideli v reklamnej pauze niečo nevhodné, môžu sa na ňu obrátiť s podnetom,“ uzatvára Hekšová z dTestu.
Autorka: Lucie Korbeliusová.