Od Ľuboša Blahu na portáli jeToTak.sk z 25. 3. 2010 mám tento komentár:
Viac než čo? Vraj než humanistické moralizovanie. A to je čo? Skúšam pomôcť premýšľaniu poškriabaním za pravým uchom, nadarmo. Pozriem sa do môjho internetového prehliadača, na stránky písané po slovensky! A hľaďte, čo som s uspokojením zistil:
Výraz „humanistické + moralizovanie“ má 19. 4. 2010 päť výskytov, 20. 4. deväť výskytov, všetky o tomto článku, teda jediný autor tejto originálnej kombinácie slov je Ľ. B. Myslel som si to. Nikdy som nepočul ani nečítal o humanistickom moralizovaní. Nulová frekvencia.
Keďže v celom článku je okolo dvadsať kombinácií podstatných mien humanizmus a humanista, prípadne prídavného mena humanistický s inými veľmi zriedkavými až nezvyčajnými výrazmi, a to aj opakovane, pozrel som sa aj na ich frekvenciu v našich literárnych prameňoch, a to s týmto výsledkom:
- planý humanizmus: 0 okrem vlastného článku
- nekompromisný humanista: 0 okrem vlastného článku
- knižný humanista: 0 okrem vlastného článku, kde sa vyskytuje 8-krát
- knižný humanizmus: 0 okrem vlastného článku
- humanistické bľabotanie: 0 okrem vlastného článku
- humanistická kritika: 0, ani vlastné
- humanistické klišé: 0, ani vlastné
- humanistickí kazatelia: 0 okrem vlastného článku
- humanistický idealizmus: 2-krát
- nekompromisný humanista: 4-krát
- veľký humanista: 7-krát
Niet pochýb, že pojmy humanizmus, humanista a humanistický sú v našej reči bežné a časté, ale Ľuboš Blaha ich ani raz nepoužil ani v jednom z ich zaužívaných významov. Ba, raz, ale to citoval Žižeka a tam sa neopovážil pridať pejoratívny prívlastok. Ani vo význame, ktorý dávajú výrazu humanizmus sami humanisti, t. j. ateizmus, agnosticizmus, racionalizmus, sekularizmus, voľnomyšlienkarstvo atď., ale vždy so zameraním na človeka, pretože homo = človek. Ani vo význame humánnosť, prípadne humánny, ktorý im niektorí občas omylom dávajú. Ich frekvencie:
– humanizmus: 25 500-krát
– humanizmus (sk.): 47 200-krát
– humanism (angl.): 2 700 000-krát
– humánny: 21 400-krát.
Myslím si, že v absolútnej väčšine prípadov by sa v tomto článku výrazy humanizmus, humanistický dali a mali nahradiť výrazom ľavičiarstvo, ľavičiarsky, čo by prispelo k jeho čitateľnosti. Ako humanista rozhodne proti takémuto ich používaniu protestujem, pretože humanizmus je v prvom rade zastrešovací výraz pre ateizmus, antiteizmus, agnosticizmus, sekularizmus, laicizmus, racionalizmus, voľnomyšlienkarstvo, bezbožníctvo, naturalizmus atď. Z praktických dôvodov sa pripúšťa používanie prívlastkov sekulárny, prípadne religiózny humanizmus, no upozorňujem, že religiózny humanizmus je oxymoron.
Prečo sa autor dopustil tejto nepresnosti? Čestnejšie by bolo, keby bol napísal: Ľavica je viac než ľavičiarske moralizovanie, lebo to vyplýva z textu. Prekvapuje ma, že nevedel o peknom obsadení významu výrazov humanistický a humanizmus a urazil ich vytvorením neslýchaných pejoratívnych spojov typu planý humanizmus a humanistické moralizovanie.
Podrobnejšie som k výrazu humanizmus zaujal stanovisko v článku Rád vysvetlím, kto sú humanisti v Zošitoch humanistov č. 47, s. 15 – 18, január 2005 a v Učiteľských novinách (2004, roč. 54, č. 44 – 45, s. 4). Mrzí ma, že z 80 blogerov zatiaľ ani jeden neprotestoval proti tomuto Blahovmu mäteniu pojmov.
Rastislav Škoda
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 83 v stredu 21. apríla 2010.