Za predošlé dva roky sa efektivita exekútorov znížila o viac ako tretinu aj v dôsledku nečinnosti predchádzajúceho vedenia ministerstva spravodlivosti.
Efektivita exekútorov na Slovensku z roka na rok klesá. V roku 2023 bol zaznamenaný medziročný pokles až o vyše 23 %, čo je ďalší skok dole oproti predchádzajúcemu roku. Tento stav má zásadný vplyv aj na úspešnosť vymáhania pohľadávok, ktorá bola vlani len na úrovni 4,3 %.
Vyplynulo to z analýzy Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá preskúmala viac ako 225-tisíc exekučných konaní, začatých po roku 2018. Nízka vymožiteľnosť pohľadávok sa zároveň podľa zistení ASINS [1] premieta aj v nedôveru ľudí voči systému vymáhania. Vyše 40 % Slovákov si myslí, že aktuálne zákony sú nastavené v prospech špekulantov a ľudia sa nedokážu dopracovať k svojim peniazom. Takmer štvrtina respondentov zastáva názor, že veritelia by mali mať možnosť výberu exekútora, keďže len efektívny exekútor vie zabezpečiť vymoženie pohľadávok a dve pätiny by prijali možnosť navrhnúť zmenu exekútora, ak s prideleným nesúhlasia. ASINS v tejto súvislosti vyzýva na odbornú diskusiu so snahou nájsť optimálne riešenia pre veriteľov, dlžníkov, aj pre štát.
Úspešnosť vymáhania pohľadávok výrazne klesla
Efektivita exekútorov pretrváva už niekoľko rokov po sebe na nízkej úrovni, čo sa premieta aj do vymožiteľnosti pohľadávok. Z analýzy ASINS, v ktorej bolo preskúmaných viac ako 225-tisíc exekučných konaní v rámci všetkých krajov Slovenska, začatých po roku 2018, vyplynulo, že negatívny trend poklesu efektivity exekučného konania sa v roku 2023 ešte zvýraznil. Medzi rokmi 2023 a 2022 to bolo viac ako 23 % (rok predtým 18 %). Za predošlé dva roky sa efektivita znížila o viac ako 37 %. Pokles bol zaznamenaný vo všetkých krajoch, avšak najvýraznejší prepad zaznamenali Trenčiansky a Bratislavský kraj. Pokles efektivity exekútorov sa premieta aj do úspešnosti vymáhania pohľadávok, ktorá je za ostatných päť rokov v rámci celej krajiny na úrovni 8 %, pričom však za minulý rok bola len vyše 4 %.
„Na Slovensku už niekoľko rokov pretrvávajú výrazné rozdiely v efektivite jednotlivých exekútorských úradov. Najmenej efektívni exekútori vymáhajú v priemere menej ako polovicu z toho, čo najefektívnejší exekútori v danom kraji pri rovnakom počte prípadov. Ak teda veritelia nebudú mať toľko šťastia, že im bude pridelený efektívny exekútor, ktorý ich pohľadávku vymôže, k peniazom sa možno vôbec nedostanú. Okrem poklesu úspešnosti však vidíme aj pokles počtu začatých exekúcií. V roku 2023 ich bolo o 20 % menej a v roku 2024 očakávame ešte výraznejší prepad. Toto všetko sa následne premieta aj do (ne)dôvery ľudí v to, že štát skutočne chráni poctivých občanov a podnikateľov, a že im umožní efektívne sa dostať k svojim peniazom,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Zmenu by privítali aj občania
To, že problémy s vymožiteľnosťou pohľadávok vnímajú aj samotní občania, potvrdzuje aj prieskum verejnej mienky. [2] V ňom sa až 43 % Slovákov vyjadrilo, že dopracovať sa k vráteniu dlžnej sumy je pre veriteľov komplikované a proces by sa mal zjednodušiť. Dve pätiny opýtaných vnímajú aktuálny stav tak, že aktuálne zákony sú nastavené v prospech špekulantov, ktorí zneužívajú situáciu. Štvrtina respondentov zároveň zásadne nesúhlasí s tým, aby boli exekúcie zastavované automaticky po 5 rokoch (súčasný právny stav) a niečo vyše tretiny Slovákov schvaľuje zastavenie exekúcie len v prípade, ak dlžník nemá žiadne peniaze. V súvislosti s vymáhaním pohľadávok navyše takmer štvrtina respondentov zastáva názor, že veritelia by mali mať možnosť výberu exekútora, keďže len efektívny exekútor vie zabezpečiť vymoženie a dve pätiny si myslia, že veriteľ by mal možnosť za každých okolností navrhnúť zmenu exekútora, ak s prideleným exekútorom nesúhlasí.
„Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňovala aj bývalú ministerku spravodlivosti na nedostatky prijatých pravidiel pre náhodné prideľovanie exekúcií. Aj nečinnosťou bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti došlo k rapídnemu poklesu vymožiteľnosti práva a výpadkom príjmov štátnych organizácií, ktoré sa nedokážu ani prostredníctvom exekútora domôcť svojich nárokov. Takýto stav vyhovuje najmä špekulantom, ktorí sa vyhýbajú plneniu svojich záväzkov, keďže vedia, že ich nečaká žiaden postih,“ uvádza Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.
„Hoci myšlienka zavedenia náhodného prideľovania exekútorov nebola zlá, prax odhalila viaceré nedostatky tohto systému. Bolo by preto potrebné ho modifikovať tak, aby veritelia mohli pracovať len s tými exekútormi, ktorí vykonávajú svoju činnosť efektívne, aby sa zabezpečila vymožiteľnosť práva pre veriteľov, a tiež primeraná ochrana spotrebiteľom,“ dodáva Martin Musil, prezident ASINS.
Asociácia slovenských inkasných, ktorá združuje najväčšie slovenské, licencované, inkasné spoločnosti a zasadzujeme sa za etické inkaso a za férovú legislatívu, preto vyzýva profesijné organizácie a orgány štátnej správy na odbornú diskusiu. Na základe viacerých transparentných, komplexných, relevantných a podložených dát (doteraz štát ani profesijné organizácie takéto dáta sami neprezentovali), týkajúcich sa efektivity vymáhania pohľadávok, chce pomáhať hľadať najoptimálnejšie riešenie, ktoré by bolo prospešné tak pre exekútorov, ako aj pre veriteľov, dlžníkov i štát.
[1] a [2] Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1 000 respondentov z celého Slovenska vo februári 2024.
Príloha: Analýza efektívnosti exekútorských úradov 2024 (PDF súbor, tabuľka).
Autor: Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností.
O Asociácii slovenských inkasných agentúr (ASINS)
ASINS je záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2010. Zasadzuje sa za etické inkaso na národnej aj európskej úrovni a za férovú legislatívu v oblasti správy pohľadávok. Reprezentuje tiež záujmy veriteľov, ale aj dlžníkov s cieľom nastaviť etické štandardy vymáhania a definovania účinnejšej a férovej legislatívy pre všetky zúčastnené strany. Cieľom je zakotvenie tzv. inkasného zákona, ktorý by jasne reguloval oblasť vymáhania nesplatených pohľadávok. Je aktívnym členom FENCA (Európskej federácie národných asociácií inkasných agentúr) a Republikovej únie zamestnávateľov.
Správu dodala Anna Vojteková z agentúry NEOPUBLIC.