Kto mi povie, čo je život?

Kto mi odpovie na túto otázku? Filozofia alebo prírodné vedy? Špe­ku­lá­cie filo­zo­fov o pod­state života boli prípustné a mohli byť za­u­jí­ma­vé dovtedy, kým prírodné vedy ne­existo­vali, prí­padne neboli na potrebnej tech­nickej a myšlien­ko­vej úrovni.

Veda o prírode vznikla asi pred dvesto rokmi, keď sa vedci obrátili chrbtom k špe­ku­la­tív­nej prírodnej filozofii a za­me­rali svoj záujem len na prí­rodu. Metodickým princípom ich práce sa stala analýza komplexnej zložitosti rozborom jej základných jednotiek. Celkové hodnotenia sa začali robiť až dodatočne na pod­klade detailných poznatkov o čiastko­vých systémoch; tento postup bol síce neznámy veľkému Newtonovi, no trval na ňom napríklad Goethe. Tak vznikli najprv kla­si­fi­ku­júce systémy botaniky a zoo­ló­gie, opisné disciplíny anatómie, pato­lógie a neskoršie aj fyzio­lógie a bio­chémie; pomerne rýchlo sa z nich vyvinuli základné expe­ri­men­tálne odbory prírodných vied. Najprv si teda zachovali staré umenie trpezlivého po­zo­ro­va­nia prírody, vlastne nikdy ho celkom neopustili, ale skoro ho doplnili experi­men­tál­nymi metódami. Stalo sa zásadou, že sa treba zdržať akej­koľ­vek filo­zo­fickej špe­ku­lá­cie o kul­túre a etických hod­no­tách; že len „tvrdé“ empi­rické fakty možno zlučovať do teórií, ktoré umožňujú vysvetliť kvan­ti­ta­tív­ne vzťahy; transcen­den­tnosť a me­ta­fy­zika tu nikde nemali a (ne­ma­jú) ani piaď miesta.

Za najnovší a súčasne vrcholný poznatok prírodných vied možno označiť prečítanie ľudského genómu, k čomu sa jeden z obja­vi­te­ľov jeho základných kameňov, James Watson, vyjadril v tom zmysle, že ak do­ne­dáv­na bola knihou múdrosti biblia, oddnes to bude ľudský genóm. Nuž, niektorí sme tým nadšení, ale iných to mrzí; tešia sa, keď nájdu škvrny aj na Slnku.

Od molekulárnej genetiky sa dá očakávať, že poskytne liečbu mono­gén­nych (zaprí­či­ne­ných jedným pre­dispo­nu­jú­cim génom) vrodených defektov; odhaduje sa, že tieto postihujú jedno pro­mile oby­va­teľ­stva Zeme. Sú takí, čo protestujú proti zvý­še­niu roz­počtov na výskum v tomto smere – ge­ne­tický výskum vraj málo prispieva k sve­to­vému zdraviu a pred­nosť by mali mať zdra­vot­né problémy banál­nej­šej povahy, napríklad chudoba, hlad a to, čo zaprí­či­ňuje rozdiely v rozvoji spo­loč­ností a spra­vodli­vosti. Slobodno pripomenúť, že to jedno pro­mile je šesť miliónov chorých ľudí?

Prírodné vedy zaznamenali obrovské pokroky poznania; to musia uznať aj tí, ktorí slovo pokrok neradi používajú – lebo v ich myšlien­ko­vom svete je pozna­čené biblickým zákazom urobiť to, čo zvy­šuje poznanie – u Adama a Evy čo len poznanie toho, že sú nahí. Po fy­zike a chémii prevzali vedúce posta­ve­nie odbory, ktoré tra­dične patrili filo­zo­fii: výskum moz­go­vej činnosti, napríklad otázok, čo je duch, zmysel, telo, správanie sa, tvorba spoločností, učenie sa, pamäť atď., a ozna­čuje sa to naj­nov­šie ako životné vedy. Majú odporcov, ktorí im vytýkajú namyslenosť a pred­po­ve­dajú pád následkom vytriezvenia, keď sa ukáže prázdnota mnohých euforických liečebných sľubov a bez­hra­nič­ných ge­ne­ra­li­zá­cií; keď sa ukáže, že sa ne­za­o­be­rajú všetkým, čo môže byť prejavom „života“ v naj­šir­šom zmysle slova: napríklad nielen učením sa a pa­mä­ťou, ale aj darú­va­ním a auto­bio­gra­fiami; smiešne; veď sa tým všetkým zao­be­rajú!

Celý technický pokrok ľudstva je podmienený pokrokmi prírodných vied; dá sa povedať, že od Pro­me­teovho ohňa. Bertrand Russell napísal nebojácne a trefne vo svojej stati „Čím prispelo ná­bo­žen­stvo k vý­voju ci­vi­li­zá­cie“ (Zošity huma­nistov č. 2) konšta­to­va­nie, že ná­bo­žen­stvo:

„…sa podieľalo na vzniku kalen­dára a ná­bo­žen­ské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zazna­čo­vali zatmenia Slnka a Me­siaca s takou presnosťou, že sa časom naučili ich pred­ví­dať (a s di­va­del­nou pompou pred­po­ve­dať). Som ochotný uznať obidve tieto zásluhy – o ni­ja­kých iných mi však nie je nič známe.“

Ublížim veľmi tzv. duchovným vedám, či už mám na mysli fi­lo­zo­fiu alebo sociálne vedy, ak na ne apli­ku­jem Russellov posudok ná­bo­žen­stva? Posúďte sami. Ja si myslím, že nie.

Samozrejme redukujem celý vývoj ľudstva a jeho kultúry na bio­lo­gické konštrukty v tom zmysle, že sú dielom ľudského mozgu bez účasti nad­pri­ro­dze­na, zjavení a zázrakov. Ak kedysi pomerne dávno konštrukty ľudskej mysle o bohoch, potom o Bohu, o ži­vote tu a inde, o duši a prevte­ľo­vaní atď., mali počas určitého času svoj zmysel, už dávno sú neaktuálne, lebo sú zastarané či prekonané, ibaže mnohí to nechcú uznať a stále zdôrazňujú povedzme aktuálnosť svätých Benedikta, Cyrila a Metóda. Súčasný život možno cha­rak­te­ri­zo­vať ako ohrozený početnými vážnymi problémami, iste, vyvolanými vývojom tohto života. Všetky bude musieť riešiť súčasná a bu­dúca veda: či už ide o prióny BSE (choroby šialených kráv) alebo Creutzfeld-Ja­ko­bo­vej choroby, atómovú energiu, CO₂ v ovzduší, pokles hladiny morí, nový tok Golfského prúdu, AIDS, ozónovú dieru alebo antro­po­tech­niky. Nebude stačiť opatrný opis situácie v po­li­tickej debate, lež budú sa vy­ža­do­vať ruko­lapné návody na konanie v par­la­mente. Budú sa vynucovať rozhodnutia, zatiaľ nepokryté výsledkami osvedčených metód a klásť otázky k problémom, štúdium ktorých sa ešte nezačalo.

Čo tu môžu, prípadne budú môcť povedať tzv. humanitné, kultúrne či duchovné vedy a oso­bitne ná­bo­žen­stvo? Už to, že si dávajú toľko označení a spra­vidla sa neradi prizná­vajú ku kostolu, mi ich robí ne­dô­ve­ry­hod­nými ako každý zo sto liekov proti reume. Hovoria však do vecí a budú sa o to pokúšať aj v bu­dúcnosti, no myslím, že ich hlas bude postupne zanikať, ako zanikol v mi­nu­losti v otázkach astro­nó­mie, zeme­pisnej polohy neba a pekla, vzniku a vývoja vesmíru a živých organizmov atď. Nepresvedčí vás nedávne po­vo­le­nie britskej vlády robiť tera­pe­u­tické klo­no­va­nie ľudských kme­ňo­vých buniek?

Sú aj takí majstri slova, čo tvrdia, že pôvodný grécky výraz „bios“ zasahoval oveľa širší pojem „života“ ako dnešná veda o bio­ló­gii; okrem prírodnej bázy života tam vraj patrili aj kultúrne a histo­rické dimenzie ľudského bytia, kým súčasné bio­vedy sú vraj vyslovene re­duk­cio­nistické.

Pozrime sa bližšie na to, čo vraj chýba dnešnej bio­ló­gii, kým grécka to vraj mala:

• Výskum času a dočasnosti. Ak dnes pozná biológ priemernú dĺžku života skoro každej telesnej bunky človeka a po­cho­pil význam nesmrteľ­nosti prvého a ďalších génov vo vý­voji života na Zemi, to nie je hlboké štúdium času a do­časnosti?
• Etické, t. j. normatívne orientácie. Nepatrili tieto skôr do fi­lo­zo­fie? Ak kedysi všetko vedenie bolo fi­lo­zo­fiou a prí­rodné vedy ne­existo­vali, potom súhlasím. Hore bolo nebo, dole bolo peklo; to sa demý­ti­zo­valo (prestalo byť). Stvorenie Slnka a Me­siaca až na štvrtý deň stvorenia, po pev­ni­nách, moriach a rastli­nách, utvo­re­nie človeka (muža!) z hliny a ženy z mu­žovho rebra (!) sa tiež demýtizovalo; Darwin nám vysvetlil, ako sa na Zemi vyvíjal život. Preskočme iné príklady a zastavme sa pri tej etike. Aj tu sa predsa dejú epochálne veci. Až moderná bio­ló­gia zbavila homo­se­xu­álov biblickej kliatby. Pri­búda situácií, keď sa dá dokázať, že existujú ne­u­ro­lo­gické koreláty pre spon­tánne rozhod­nu­tia a úmysly konať; že auto­nómne činy môžu byť ilúziou. Bio­ló­gia obsadzuje ďalšie polia fi­lo­zo­fie aj teo­ló­gie.

Mnohí sa tvária veľmi učene, keď vyhlasujú, že prírodné vedy ne­vy­riešia všetky problémy budúcnosti ľudstva a vy­ra­tú­vajú, čo je ne­vy­rie­ši­teľné. Vraj kultúrna rozma­nitosť, historické dimenzie, schopnosť ko­mu­ni­kácie a do­ro­zu­menia, ba aj akýsi „horizont života v zemskom okruhu“. Týmto zakuklencom rád položím pár otázok: Čím prispieva ku kul­túr­nej rozma­ni­tosti na poli ná­bo­žen­ských citov čestných veriacich nedávny obežník kardinála Ratzingera, že existuje len jedna cirkev, a to rímsko­ka­to­lícka? Že to ostatné – nielen protestanti a anglikáni, ale aj moslimovia a židia, ani nehovoriac o budhistoch a hinduistoch; spolu je to 4 – 5 miliárd ľudí – sú len ná­bo­žen­ské spo­loč­nosti. To bol teda riadny klinec do rakvy ekumény a veru vôbec nie dôkaz „schopnosti ko­mu­ni­ká­cie a do­ro­zu­menia“ starých systémov.

Historické dimenzie sú predsa jedno­ducho dejiny

Čo však môžu títo znalci budúcnosti myslieť pod pojmom „historickej dimenzie“? Bola by „dimenzia histórie“ niečo iné? Sotva. Ide o dejiny: vesmíru, nášho sveta, nášho života; pred 13,5 miliardami rokov (Veľký tresk), pred 4 miliardami rokov (prvá živá bunka), pred 7 miliónmi rokov (pra­človek), pred 100 000 rokmi (neandertálsky človek), začiatok n. l. (vraj žil Kristus), v roku 1859 (Darwinova kniha O vzniku druhov), v roku 2000 (prečítanie ľudského genómu) a, povedzme, v roku 20?? (klonovaný človek). Všetky tie čísla pochádzajú od prí­ro­do­vedcov, len jedno má čosi spo­ločné s fi­lo­zo­fiou či teo­ló­giou, ale to bolo dávno.

Takže ostáva „horizont života v zemskom okruhu“, ktorý vraj prírodné vedy nezvládnu. Len katolícka cirkev si osobuje, neviem či právo alebo vedomosť, určiť, kedy vzniká „človek“: vraj už pri vniknutí spermie do va­jíčka. V tomto ohľade majú gy­ne­ko­ló­go­via a celý rad iných odborníkov, ktorí sa nielen mentálne, ale aj manuálne a vi­zu­álne zúčastňujú na rie­šení problémov v tejto oblasti, rozmanité a od cirkvi veľmi odlišné názory. Prečo sa cirkev do toho mieša? Nepoučila sa dosť na prípade zákazu pitiev ľudských mŕtvol, ktorý bol iste pre le­kár­stvo škodlivý? Alebo na príklade zákazu po­u­ží­va­nia pre­zer­va­tí­vov, aj keď mal partner syfilis (v mi­nu­losti), prípadne má AIDS (dnes)?

Cirkvi sa nikdy vážne nepodieľali na boji za zru­še­nie otroctva, a bol to tuhý boj na mno­hých frontoch na mno­hých kon­ti­nen­toch a trval dlho. Nikdy ne­vy­lú­čili zo svo­jich radov boháčov (mám na mysli typ fili­pín­skeho Marcosa a jeho ženy, ktorá má tri­tisíc párov topánok), hoci jedna ex­ko­mu­ni­ko­va­la komu­nistov (často chudobných rybárov). Nikdy neodmietli žehnať zbrane, aj keď sa stali zbraňami hromadného ničenia, a neraz to robili na obidvoch stranách frontu. Ako asi pripravoval vojenský kňaz na ich misiu pilotov, ktorí viezli 31-tisíc uránových bômb na Ju­ho­slá­viu? Toto všetko zaraďujem do proble­ma­tiky „hori­zontu života“ a oča­ká­vam, že to vyriešia racio­na­listi, ktorí majú celkom blízko k prí­rod­ným vedám, k vedám života.

Prameň: články J. Reicha a H. Boehmeho v Die Zeit, č. 49 a 50, 2000.

* * *

Dodatok:

Máte záujem o zahraničné časopisy s huma­nistickým a kri­tickým obsahom? Požičiame vám ich – samo­zrejme bez­platne, len poštovné si musíte uhradiť; napíšte nám! Máme napríklad posledné ročníky týchto ča­so­pi­sov:

Diesseits – nemecký časopis pre humanizmus a osvetu, štvrť­ročne vydáva Humanistischer Verband Deutschlands; pred­platné na rok 20 DM.

Skeptiker – nemecký časopis pre vedu a kri­tické myslenie, štvrť­ročne vydáva Gesellschaft zur wissenschaftlichen Untersuchung von Parawissenschaften (Spo­ločnosť pre ve­decké vyšetro­va­nie paravied); pred­platné na rok 34 DM.

Free Inquiry – americký časopis na oslavu rozumu a hu­ma­nizmu, štvrť­ročne vydáva Council for Secular Humanism (Rada pre se­ku­lárny hu­ma­nizmus); pred­platné na rok 38,50 USD.

Skeptical Inquirer – americký časopis pre vedu a rozum, dvoj­me­sačne vydáva Committee for the Scientific Investigation of claims of the Paranormal (Výbor pre ve­decké vyšetro­va­nie tvrdení o pa­ra­nor­mál­nych veciach); pred­platné na rok 45 USD.

Pripomínam čitateľom ZH aj internetovú stránku našej spo­ločnosti Prometheus, ktorú vedie František Jedinák. (Predtým prof. Dr. Alexander Rehák založil stránku: Slovakia.Humanists.net.)

---

Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 23 v piatok 2. februára 2001.