Donald Trump sa narodil tak ako Bill Clinton a George W. Bush v prvom povojnovom roku 1946.
Pokrstený a birmovaný bol ako presbyterián, no v dospelosti nadviazal úzku spoluprácu s N. V. Pealom, kazateľom v kostole Marble Collegiate Church na Piatej avenue, hlásiacom sa k reformovanej kresťanskej cirkvi v USA. Kostol bol založený bol v roku 1624 na Manhattane; správca holandskej kolónie Peter Stuyvesant tu mával nedeľné kázne a nakoniec odovzdal územie Angličanom. Peale sa stal svetoznámym svojím učením o sile pozitívneho myslenia. V tomto ohľade bol Trump jeho najlepším žiakom a v tomto kostole si dal slovo s Ivanou Zelníčkovou, ktorá sa v roku 1977 stala jeho prvou ženou. V roku 1993 si tu bral za tretiu ženu Marlu Maplesovú; hostina sa konala v blízkom Grand Ballroome Hotela Plaza, ktorý mu vtedy patril.
História Trumpovho života je príklad výnimočnej možnosti potvrdenia sily pozitívneho myslenia tak intenzívnym osobným nasadením, že sa dosiahol svetský úspech, presahujúci najsmelšie sny väčšiny ľudí.
Voči náboženstvu sa Trump zdá byť ľahostajný, ale počas kampane boli zaznamenané početné rozporné vyhlásenia. Svojich poslucháčov šokoval, keď povedal, že sa nepamätá, žeby niekedy bol prosil Boha o odpustenie niektorého svojho činu. Na otázku, či má obľúbený niektorý verš z biblie, neodpovedal; má ho? Druhý list sv. Pavla Korinťanom citoval na biblickej univerzite Liberty vo Virgínii ako „List dve Korinťanom 3, 17“, čo znie v angličtine ako naše-rómske „Nech žije jeden máj!“ Bagatelizoval význam (svätého) prijímania prostorekou poznámkou: „Vypijem tú kvapku vína, ktorá je asi všetkým vínom, čo pijem a rozhryziem ten keksík.“ Niektorým pozorovateľom pripadá skôr nábožensky apatický ako ateistický.
To nestačí, aby sa o ňom mohlo povedať, že je ateistom a ateisti ho ani na svoju stranu nelanária. No nestačí to ani na to, aby sme v ňom videli „muža viery“, ako ho vidí Matthew Schmitz, literárny kritik najserióznejšieho náboženského mesačníka USA, First Things (Prvé veci).
Ponižoval a urážal ženy, vysmieval sa telesne postihnutým, pochválil síce aborcionistov (potratárov) z Plánovaného rodičovstva, ale uvažoval o potrestaní žien, ktoré potratili; opakovane cudzoložil a pýšil sa tým; vdovu vyháňal z jej domu, ktorý chcel kúpiť, ale nikdy nestávkoval, ani nehral hazardné hry.
Reflektory predvolebných bojov ho odhalili ako „hriešnika“ typu priemerného Američana 20. storočia, ktorý si chyby k srdcu nepripúšťa a nie je si vedomý viny – opakovane poznamenal, že nikdy neprosil, ako v biblii kráľ Dávid, Boha o odpustenie svojich hriešnych činov. Ako sa potom mohol modliť Otčenáš?
Má sa mu počítať k dobru, že nikdy nefajčil ani nepil? Pod pitím myslí nielen na holdovanie alkoholu, ale vyslovene aj zrnkovú kávu. Tu sa dá pripomenúť, že nepili a nefajčili ani Hitler a Mussolini.
Trumpov šovinistický, ale v žiadnom prípade nie mizogýnny postoj k ženám pripomína skôr Hugha Hefnera, vydavateľa časopisu Playboy (chýrny erotický časopis pre mužov počas celej druhej polovice 20. storočia), ako protestantského kazateľa.
Kam zaradiť kandidáta, ktorý sľuboval, že raz si budeme opäť želať „Radostné Vianoce!“ a nie smiešne „Príjemný zimný slnovrat“?
Povedal, a dá sa to brať doslovne: „Do kostola chodím tak často, ako môžem. Pri každej veľkej príležitosti – každé Vianoce a každú Veľkú noc. Som nedeľný návštevník kostola.“ Preto vedenie mramorového kostola túto výpoveď obratom poopravilo: „Donald Trump má dlhodobú históriu s našou kongregáciou; je presbyterián; jedna jeho dcérka bola pokrstená v našom kostole. V súčasnosti však nevyvíja s nami nijakú aktívnu spoluprácu.“
Niektoré sekulárne hlasy, napríklad David Silverman, prezident Americkej ateistickej asociácie, vyzvali Trumpa, aby bol prezidentom všetkých Američanov, teda aj 25 % obyvateľstva USA bez náboženskej príslušnosti.
S takýmito ľuďmi sa stretával v slobodomurárskych lóžach, kúpeľných hoteloch a v konferenčných miestnostiach zaoceánskych výletných lodí. Mnohí dosiahli vysoký stupeň účinnosti a úspešnosti, ak sa obrnili pancierom sily optimisticky pozitívneho myslenia. Kniha s týmto názvom vyšla v päťdesiatych rokoch v náklade 5 miliónov výtlačkov; údaj o 20 miliónoch sa považuje za prehnaný. Po odmietnutí javu sily pozitívneho myslenia psychológmi aj teológmi živorí zaprášená kniha v antikvariátoch a noví autori produkujú tucty ukradnutých obsahov i titulov. No Trumpov úspech je neopakovateľný.
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 110 v pondelok 21. novembra 2016.