Kategórie
Zošity humanistov

Kto je Donald Trump?

Donald Trump sa narodil tak ako Bill Clinton a George W. Bush v prvom po­voj­no­vom roku 1946.

Pokrstený a birmovaný bol ako presbyterián, no v dospe­losti nad­via­zal úzku spo­lu­prácu s N. V. Pealom, ka­za­te­ľom v kostole Marble Collegiate Church na Piatej avenue, hlásiacom sa k re­for­mo­va­nej kresťanskej cirkvi v USA. Kostol bol za­lo­že­ný bol v roku 1624 na Man­hattane; správca holandskej kolónie Peter Stuyvesant tu mával nedeľné kázne a na­ko­niec odovzdal územie Angli­ča­nom. Peale sa stal sve­to­zná­mym svojím učením o sile pozi­tív­neho myslenia. V tomto ohľade bol Trump jeho naj­lep­ším žiakom a v tomto kostole si dal slovo s Ivanou Zelníčkovou, ktorá sa v roku 1977 stala jeho prvou ženou. V roku 1993 si tu bral za tretiu ženu Marlu Maplesovú; hostina sa konala v blízkom Grand Ballroome Hotela Plaza, ktorý mu vtedy patril.

História Trumpovho života je príklad výnimočnej možnosti potvrdenia sily po­zi­tív­neho myslenia tak inten­zív­nym osobným na­sa­de­ním, že sa dosiahol svetský úspech, pre­sa­hu­júci naj­smel­šie sny väčšiny ľudí.

Voči náboženstvu sa Trump zdá byť ľahostajný, ale počas kampane boli zazna­me­nané početné rozporné vyhlá­se­nia. Svojich poslu­chá­čov šokoval, keď povedal, že sa nepamätá, žeby niekedy bol prosil Boha o odpustenie niektorého svojho činu. Na otázku, či má obľúbený niektorý verš z biblie, ne­od­po­ve­dal; má ho? Druhý list sv. Pavla Korinťanom citoval na biblickej uni­ver­zite Liberty vo Vir­gínii ako „List dve Korinťanom 3, 17“, čo znie v angličtine ako naše-rómske „Nech žije jeden máj!“ Baga­te­li­zo­val význam (svätého) pri­jí­mania prosto­rekou poznámkou: „Vypijem tú kvapku vína, ktorá je asi všetkým vínom, čo pijem a rozhryziem ten keksík.“ Niektorým po­zo­ro­va­te­ľom pripadá skôr nábožensky apatický ako ateistický.

To nestačí, aby sa o ňom mohlo povedať, že je ateistom a ateisti ho ani na svoju stranu nela­ná­ria. No nestačí to ani na to, aby sme v ňom videli „muža viery“, ako ho vidí Matthew Schmitz, literárny kritik naj­se­rióznej­šieho nábo­žen­ského mesač­níka USA, First Things (Prvé veci).

Ponižoval a urážal ženy, vysmieval sa telesne postihnutým, pochválil síce aborcionistov (potratárov) z Plá­no­va­ného rodi­čovstva, ale uva­žo­val o potrestaní žien, ktoré potratili; opa­ko­vane cudzo­lo­žil a pýšil sa tým; vdovu vyháňal z jej domu, ktorý chcel kúpiť, ale nikdy nestáv­ko­val, ani nehral hazardné hry.

Reflektory predvolebných bojov ho odhalili ako „hriešnika“ typu priemerného Američana 20. storočia, ktorý si chyby k srdcu ne­pri­púšťa a nie je si vedomý viny – opa­ko­vane pozna­me­nal, že nikdy ne­pro­sil, ako v biblii kráľ Dávid, Boha o odpustenie svojich hriešnych činov. Ako sa potom mohol modliť Otčenáš?

Má sa mu počítať k dobru, že nikdy nefajčil ani nepil? Pod pitím myslí nielen na hol­do­va­nie alko­holu, ale vyslo­ve­ne aj zrnkovú kávu. Tu sa dá pri­po­me­núť, že nepili a ne­faj­čili ani Hitler a Musso­lini.

Trumpov šovinistický, ale v žiadnom prípade nie mizogýnny postoj k ženám pri­po­mína skôr Hugha Hefnera, vy­da­va­teľa ča­so­pisu Playboy (chýrny erotický časopis pre mužov počas celej druhej po­lo­vice 20. storočia), ako protestantského ka­za­te­ľa.

Kam zaradiť kandidáta, ktorý sľuboval, že raz si budeme opäť želať „Radostné Vianoce!“ a nie smiešne „Príjemný zimný slnovrat“?

Povedal, a dá sa to brať doslovne: „Do kostola chodím tak často, ako môžem. Pri každej veľkej príležitosti – každé Vianoce a každú Veľkú noc. Som nedeľný návštevník kostola.“ Preto vedenie mra­mo­ro­vého kostola túto výpoveď obratom poopra­vilo: „Donald Trump má dlho­dobú históriu s našou kongregáciou; je presbyterián; jedna jeho dcérka bola pokrstená v našom kostole. V sú­čas­nosti však ne­vy­víja s nami nijakú aktívnu spo­lu­prácu.“

Niektoré sekulárne hlasy, napríklad David Silverman, prezident Americkej ateistickej asociácie, vyzvali Trumpa, aby bol prezidentom všetkých Američanov, teda aj 25 % oby­va­teľ­stva USA bez ná­bo­žen­skej príslušnosti.

S takýmito ľuďmi sa stretával v slo­bo­do­mu­rár­skych lóžach, kúpeľných hoteloch a v kon­fe­ren­čných miestnostiach zaoce­án­skych výletných lodí. Mnohí dosiahli vysoký stupeň účinnosti a úspešnosti, ak sa obrnili pancierom sily opti­misticky po­zi­tív­neho myslenia. Kniha s týmto názvom vyšla v päť­de­sia­tych rokoch v náklade 5 miliónov výtlačkov; údaj o 20 miliónoch sa po­va­žuje za prehnaný. Po odmiet­nutí javu sily pozitívneho myslenia psy­cho­lógmi aj teológmi živorí zaprá­šená kniha v anti­kva­riá­toch a noví autori produkujú tucty ukradnutých obsahov i titulov. No Trumpov úspech je neopakovateľný.


Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 110 v pondelok 21. novembra 2016.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *