Kategórie
Zošity humanistov

Katolícka cirkev „dojí Európu“

Európskej komisii sa vytýka, že organizuje stretnutia s cir­kev­nými orga­ni­zá­ciami – oso­bitne s ka­to­líckou cirkvou – a ne­po­zýva huma­nis­tické a iné nená­bo­žen­ské orga­ni­zácie. V tejto súvislosti vyhlásil komisár Jacques Barrot na ple­nár­nom zasa­daní Európskeho parla­mentu 11. sep­tem­bra 2005, že čoskoro sa usku­toční stret­nutie s hu­ma­nis­tami a inými členmi, ako povedal, „civilnej spo­loč­nosti“.

Kritické stanovisko bránil poukazom na snahu komisie pestovať dialóg s kon­fe­sio­nál­nymi aj ne­kon­fe­sio­nál­nymi orga­ni­zá­ciami, ako to pred­po­kladá dekla­rácia č. 11 Amster­dam­skej dohody. Znenie dekla­rácie č. 11 sa stalo článkom 52 návrhu Európskej ústavy, proti ktorému sa ozvali početné hlasy. Dekla­rácia nemôže byť pod­kla­dom pre zá­konné roko­vanie, ale článok 52 by ním mohol byť.

Hoci návrh ústavy EÚ prestal byť aktuálny, komisia naďalej plánuje po­kra­čo­vať v diskusiách s roz­lič­nými ná­zo­ro­vými sku­pi­nami, nábo­žen­skými aj nená­bo­žen­skými. Podľa Barrota to však nezna­mená, že na všetky mítingy budú pozývaní zástupcovia všetkých skupín – bude záležať na pre­ro­ko­vá­va­nom pred­mete.

Niektorí poslanci Európskeho parlamentu (PEP) súhlasia s ta­kouto ini­cia­tívou komisie, no iní, napríklad Graham Watson, prezident Aso­ciá­cie libe­rálov a de­mo­kra­tov za Európu (ALDE), zdô­raz­ňujú nutnosť držať odde­lene od seba zále­ži­tosti cirkví a štátu. Ešte iní vytýkajú komisii nedostatok trans­pa­ren­cie: britský labourista PEP Michael Cashman žiada, aby sa zosta­vo­vali zoznamy účastníkov a mí­tingy boli verejné. Pod­po­ruje ho Sophie in ‚t Veld (ALDE, Holandsko) svojou požia­dav­kou, aby sa dialógy konali nielen s ľuďmi vybra­nými pre­zi­den­tom Barrosom, ktorý na roz­diel od bý­va­lého pre­zi­denta Prodiho diskri­mi­nuje huma­nis­tické orga­ni­zácie.

Vo svojej kritike je ešte virulentnejšia belgická socia­lis­tická poslankyňa EP Veronique de Keyser, ktorú naštvalo, že Komisia „zabudla“ pozvať na jednu diskusiu Európsku huma­nis­tickú fede­ráciu, ale spo­me­nula si na scien­to­ló­gov.

Kritizovala aj finančnú podporu účastníkov vatikánskeho Sve­to­vého dňa mládeže v Kolíne, ktorý opísala ako:

„…posledný zázrak pápeža Jána Pavla II., ktorý premenil zamietnutie tejto podpory Európskym parla­men­tom na­ko­niec na súhlas.“

„Vravia nám, že EÚ neplatila za hostie pre pri­jí­ma­nie účastníkov, ale len za ich mlieko. Má to zna­me­nať, že Vatikán môže Európsku úniu dojiť?“

Taliansky radikálny PEP Marco Pannella upozornil na ne­bez­pe­čen­stvo pojmu „vatikánska Európa“ a citoval vetu francúzskeho premiéra Emila Combesa spred sto rokov, že potom čo sa Vatikán zmocnil cirkvi, chystá sa zmocniť aj štátov. V tomto štádiu diskusie sa Barrot pokúsil o jej zmiernenie priznaním, že pod­po­ruje odluku cirkví od štátu, ale dodal, že treba riešiť aj problém neželaných siekt.

Začiatkom roku 2005 diskutoval Keith Porteous Wood, výkonný riaditeľ Britskej seku­lár­nej spo­loč­nosti, o týchto rozho­vo­roch v rámci európskej komisie priamo s Barrotovým poradcom pre veci nábo­žen­stiev. Písomne gra­tu­lo­val PEP M. Cashmanovi, že sa tak energicky domáha trans­pa­ren­tnosti.


Prameň: © 2005 National Secular Society (britská).

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 52 v uto­rok 13. de­cem­bra 2005.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *