Kategórie
Zošity humanistov

Katolíci sa musia zastať ateistov

V súčasnosti majú ateisti s kresťanmi to spoločné, že ich na mno­hých miestach sveta rovnako pre­nasle­dujú pre ich presvedčenie. Musia sa zjednotiť na po­žia­dav­ke slobody vyznávať svoje viery – nech sú aké­koľ­vek.

Treba uznať, že začiatok 21. storočia nebol érou bez­sta­ros­tnej har­mó­nie medzi kresťanmi a ateistami. Začiatkom nového milénia sa hašterenie medzi veriacimi a ne­ver­cami, ktoré dunelo v diaľke už sto­ročia, stalo mainstreamom (vše­o­bec­ným názorom).

Čo bolo kedysi len vojnou slov v zaprášených knihách, stalo sa predmetom aktuálnych polemík. Každo­denné témy od no­senia krížikov v práci po zne­u­ží­va­nie detí v ka­to­líckej cirkvi – ani neho­vo­riac o man­žel­stve homo­se­xu­álov – svedčia o tom, že vzduch medzi zbožnosťou a bez­bož­nos­ťou je dnes horší, ako býval v mi­nu­losti. Je čas skončiť tieto šarvátky. Mo­men­tálne je oveľa dô­le­ži­tej­šie to, čo kresťanov a ateistov spája, ako to, čo ich roz­de­ľuje.

Majú spoločného nepriateľa: intoleranciu – zúriacu, krvavú into­le­ran­ciu. Dnes nás nesužuje obsah kres­ťan­skej alebo ateistickej viery – dnes ide o právo veriť alebo neveriť, a to bez obáv z pre­nasle­do­vania.

Pred mesiacom sa stal Ananta Bijoy Das tretím ateistickým blogerom, zavraž­de­ným v Bangla­déši tohto roku. Pán Das, 32-ročný bankový úradník, bol rozse­kaný na kusy na ceste do práce len zato, že sa priznal k svojmu ateizmu na por­táli Mukto-Mona, seku­la­ris­tic­kom blogu, venu­jú­com sa šíreniu „vedy, racio­na­lizmu, huma­nizmu a voľ­nej myšlienky“. Zato dostal od isla­mistov početné hrozby zabitia.

Intolerancia nemôže byť otvorenejšia a brutálnejšia: zabiť niekoho mačetou za to, čo si myslí, čo vraví, v čo verí – alebo inakšie, za to, čo odmieta veriť. Das bol neu­ve­ri­teľne odvážny, hoci poznal riziko posta­venia byť ateistom v Bangla­déši.

Vo februári na smrť dosekali zakladateľa Mukto-Mony, Avijita Roya. A v marci zabili mäsiarskymi nástrojmi Washiqura Rahmana, ďalšieho blogera. Krvi­pre­lie­vanie v Bangla­déši je len ďalšia extrémna verzia rastúcej perze­kúcie ateistov v islamskom svete. Na te­ri­tóriu ISIS neprežije neverec päť minút. No aj v menej psy­cho­tických štátoch sú ateisti oficiálne pre­nasle­do­vaní a ne­ofi­ciálne zastra­šo­vaní.

V Saudskej Arábii bol bloger Ráif Badawí vo väzení od roku 2012. V januári 2015 dostal prvých 50 z 1 000 palíc, na ktoré bol odsúdený za „urážku islamu“. V Egypte odsúdili na 3 roky väzenia 21-ročného študenta zato, že sa na Face­booku priznal k ateizmu. Polícia tam zatvorila „ateistickú“ kaviareň, označiac ju za „miesto zbož­ňo­vania diabla“. V Turecku bola zablo­ko­vaná webová strana prvej Ateistickej orga­ni­zácie, pretože „urážala náboženské hodnoty“.

Početné krajiny majú voči ateizmu diskriminujúce zákony. Napríklad v Alžírsku nie sú prípustné zmiešané manželstvá ateistov s moslimkami (samo­zrejme aj obrátene).

Ak to znie známo, je to preto, lebo to odzrkadľuje skúsenosti druhej pre­nasle­do­vanej skupiny oby­va­teľ­stva, sku­točne naj­pre­nasle­do­va­nej­ších veriacich: kresťanov. Into­le­ran­tní moslimovia umlčujú aj kresťanov. V Saudskej Arábii dočasne pracuje veľa Filipíncov, ktorí sú spra­vidla katolíci. Je im zakázané prak­ti­zovať svoje nábo­žen­stvo a modliť sa smú len pota­jomky v inter­ne­to­vých kaviarňach.

V Bangladéši sú vystavení strašným násilnostiam až biblických rozmerov nielen ateisti, ale aj kresťania. V pre­došlých rokoch sme boli svedkami hro­mad­ného vypu­dzo­vania kresťanov z irackých miest a ne­ví­da­ných verejných popráv kresťanov v Iraku, Sýrii a Líbyi. Vo väč­šine štátov Stredného východu nie sú už kresťania v bez­pečí.

Niektorí západní sekularisti ponúkli kresťanom na Stred­nom východe soli­da­ritu. Národná sekulárna spoločnosť Spo­je­ného kráľovstva hlasne odsúdila „reli­giózne čistky“ a výčiny „ne­vyslo­vi­teľ­nej bigot­nosti“ proti kresťanom v Iraku.

Aj pre kresťanov prišiel čas, keď sa musia zastať ateistov, pre­nasle­do­va­ných pre obsah ich sve­do­mia.

Cirkvi musia teraz robiť niečo, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi čudne: jedno­značne a hlasne brániť právo neveriacich na od­mie­tania Boha, zosmieš­ňo­vanie biblie a kri­ti­zo­vanie kresťanstva.

Je pravda, že v ostatných rokoch niektorí západní sekularisti, najmä hnutie Nových ateistov, zaujali gavalierske sta­no­visko k ná­bo­žen­skej slobode. Osvojili si osvie­tenský názor Johna Locka, ktorý pozdvihol práva nábo­žen­ských skupín veriť čokoľvek bez hrozby verejného odsúdenia a v prospech pripustenia aj duchárskych historiek, ale hlavne rov­no­práv­nosti zákonov, takže sa nemôže žiadať zatvorenie katolíckych agentúr pre adopcie detí a ná­bo­žen­ské školy.

Dnes, keď na východe bojujú aj ateisti aj kresťania za svoje práva a životy, treba dúfať, že západní sekularisti zno­vu­objavia význam tole­rancie, obrany slobody svedomia dokonca aj tých, s ktorými hlboko nesúhlasíte.

Aj kresťania by mali poháňať loptu prepotrebnej solidarity medzi veriacimi a ne­ve­ria­cimi. Na tom, že ateisti sa od vás odlišujú v názore na mnohé morálne otázky, nesmie záležať. V otázke naj­vyš­šieho morálneho zákona našej doby – práva všetkých veriť a ho­vo­riť tak, ako sa komu páči, bez hrozby trestu zo strany štátu alebo násilia zo strany davu – musia byť kresťania a ateisti jednotní.


Autor: Brendan O’Neill.

Prameň: Brendan O’Neill, Catholics must stick up for atheists, Catholic Herald, 10. 6. 2015.

Autor je ľavičiarsky britský žurnalista-pro­vo­ka­tér, píšuci aj pre ka­to­lícke ča­so­pisy.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 106 v pon­de­lok 7. de­cem­bra 2015.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *