V súčasnosti majú ateisti s kresťanmi to spoločné, že ich na mnohých miestach sveta rovnako prenasledujú pre ich presvedčenie. Musia sa zjednotiť na požiadavke slobody vyznávať svoje viery – nech sú akékoľvek.
Treba uznať, že začiatok 21. storočia nebol érou bezstarostnej harmónie medzi kresťanmi a ateistami. Začiatkom nového milénia sa hašterenie medzi veriacimi a nevercami, ktoré dunelo v diaľke už storočia, stalo mainstreamom (všeobecným názorom).
Čo bolo kedysi len vojnou slov v zaprášených knihách, stalo sa predmetom aktuálnych polemík. Každodenné témy od nosenia krížikov v práci po zneužívanie detí v katolíckej cirkvi – ani nehovoriac o manželstve homosexuálov – svedčia o tom, že vzduch medzi zbožnosťou a bezbožnosťou je dnes horší, ako býval v minulosti. Je čas skončiť tieto šarvátky. Momentálne je oveľa dôležitejšie to, čo kresťanov a ateistov spája, ako to, čo ich rozdeľuje.
Majú spoločného nepriateľa: intoleranciu – zúriacu, krvavú intoleranciu. Dnes nás nesužuje obsah kresťanskej alebo ateistickej viery – dnes ide o právo veriť alebo neveriť, a to bez obáv z prenasledovania.
Pred mesiacom sa stal Ananta Bijoy Das tretím ateistickým blogerom, zavraždeným v Bangladéši tohto roku. Pán Das, 32-ročný bankový úradník, bol rozsekaný na kusy na ceste do práce len zato, že sa priznal k svojmu ateizmu na portáli Mukto-Mona, sekularistickom blogu, venujúcom sa šíreniu „vedy, racionalizmu, humanizmu a voľnej myšlienky“. Zato dostal od islamistov početné hrozby zabitia.
Intolerancia nemôže byť otvorenejšia a brutálnejšia: zabiť niekoho mačetou za to, čo si myslí, čo vraví, v čo verí – alebo inakšie, za to, čo odmieta veriť. Das bol neuveriteľne odvážny, hoci poznal riziko postavenia byť ateistom v Bangladéši.
Vo februári na smrť dosekali zakladateľa Mukto-Mony, Avijita Roya. A v marci zabili mäsiarskymi nástrojmi Washiqura Rahmana, ďalšieho blogera. Krviprelievanie v Bangladéši je len ďalšia extrémna verzia rastúcej perzekúcie ateistov v islamskom svete. Na teritóriu ISIS neprežije neverec päť minút. No aj v menej psychotických štátoch sú ateisti oficiálne prenasledovaní a neoficiálne zastrašovaní.
V Saudskej Arábii bol bloger Ráif Badawí vo väzení od roku 2012. V januári 2015 dostal prvých 50 z 1 000 palíc, na ktoré bol odsúdený za „urážku islamu“. V Egypte odsúdili na 3 roky väzenia 21-ročného študenta zato, že sa na Facebooku priznal k ateizmu. Polícia tam zatvorila „ateistickú“ kaviareň, označiac ju za „miesto zbožňovania diabla“. V Turecku bola zablokovaná webová strana prvej Ateistickej organizácie, pretože „urážala náboženské hodnoty“.
Početné krajiny majú voči ateizmu diskriminujúce zákony. Napríklad v Alžírsku nie sú prípustné zmiešané manželstvá ateistov s moslimkami (samozrejme aj obrátene).
Ak to znie známo, je to preto, lebo to odzrkadľuje skúsenosti druhej prenasledovanej skupiny obyvateľstva, skutočne najprenasledovanejších veriacich: kresťanov. Intolerantní moslimovia umlčujú aj kresťanov. V Saudskej Arábii dočasne pracuje veľa Filipíncov, ktorí sú spravidla katolíci. Je im zakázané praktizovať svoje náboženstvo a modliť sa smú len potajomky v internetových kaviarňach.
V Bangladéši sú vystavení strašným násilnostiam až biblických rozmerov nielen ateisti, ale aj kresťania. V predošlých rokoch sme boli svedkami hromadného vypudzovania kresťanov z irackých miest a nevídaných verejných popráv kresťanov v Iraku, Sýrii a Líbyi. Vo väčšine štátov Stredného východu nie sú už kresťania v bezpečí.
Niektorí západní sekularisti ponúkli kresťanom na Strednom východe solidaritu. Národná sekulárna spoločnosť Spojeného kráľovstva hlasne odsúdila „religiózne čistky“ a výčiny „nevysloviteľnej bigotnosti“ proti kresťanom v Iraku.
Aj pre kresťanov prišiel čas, keď sa musia zastať ateistov, prenasledovaných pre obsah ich svedomia.
Cirkvi musia teraz robiť niečo, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi čudne: jednoznačne a hlasne brániť právo neveriacich na odmietania Boha, zosmiešňovanie biblie a kritizovanie kresťanstva.
Je pravda, že v ostatných rokoch niektorí západní sekularisti, najmä hnutie Nových ateistov, zaujali gavalierske stanovisko k náboženskej slobode. Osvojili si osvietenský názor Johna Locka, ktorý pozdvihol práva náboženských skupín veriť čokoľvek bez hrozby verejného odsúdenia a v prospech pripustenia aj duchárskych historiek, ale hlavne rovnoprávnosti zákonov, takže sa nemôže žiadať zatvorenie katolíckych agentúr pre adopcie detí a náboženské školy.
Dnes, keď na východe bojujú aj ateisti aj kresťania za svoje práva a životy, treba dúfať, že západní sekularisti znovuobjavia význam tolerancie, obrany slobody svedomia dokonca aj tých, s ktorými hlboko nesúhlasíte.
Aj kresťania by mali poháňať loptu prepotrebnej solidarity medzi veriacimi a neveriacimi. Na tom, že ateisti sa od vás odlišujú v názore na mnohé morálne otázky, nesmie záležať. V otázke najvyššieho morálneho zákona našej doby – práva všetkých veriť a hovoriť tak, ako sa komu páči, bez hrozby trestu zo strany štátu alebo násilia zo strany davu – musia byť kresťania a ateisti jednotní.
Autor: Brendan O’Neill.
Prameň: Brendan O’Neill, Catholics must stick up for atheists, Catholic Herald, 10. 6. 2015.
Autor je ľavičiarsky britský žurnalista-provokatér, píšuci aj pre katolícke časopisy.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 106 v pondelok 7. decembra 2015.