Kategórie
Humanizmus Zošity humanistov

Chvála tolerancii

Potom čo sa spisovateľ Gottfried Keller pod vply­vom Ludwiga Feuer­bacha stal ateistom, napísal mu:

„Všetko sa mi stáva jasnejším a ostrejším, ale aj pál­či­vej­ším a zmy­sel­nej­ším. Ubezpe­ču­jem Ťa, že sa zviecham a nestá­vam sa horším člo­ve­kom.“

Vo svojich prednáškach v Heidelbergu v rokoch 1848 a 1849 sa filo­zof Feuer­bach zaoberal otázkami, ktoré sú aj dnes aktuálne; veľmi pozi­tívne hod­no­til ateizmus a schva­ľo­val ho – lebo vracia prí­rode a člo­veku ten význam a tú hod­notu, o ktoré ich teizmus obral.

„Len ak odmietame záhrobie, žijeme tomuto svetu. Lebo vylú­čenie mož­nosti lep­šieho života v nebi nesie so sebou po­žia­davku, že by malo byť, že musí byť, lepšie už tu na zemi.“

V týchto tézach vidím krédo každého sku­toč­ného huma­nizmu. Ne­dáv­no som v roz­hlase počul jed­ného kato­líc­keho hod­nos­tára povedať, že popri všetkých roz­diel­nos­tiach majú všetky nábo­žen­stvá jedno spo­ločné, a to hľa­da­nie pravdy. Ale veď to je v naj­lep­šom prí­pade fikcia! Pravdu nemožno nájsť vo viere, ale len v hľa­daní, v po­chy­bo­vaní. Tento poznatok odli­šuje mo­der­ného huma­nistu od kaž­dého druhu nábo­žen­ského nátlaku, ako ho poznajú všetky cirkvi a aj mar­xiz­mus-le­ni­niz­mus.

Rubom hľadania a pochybovania musí byť tole­ran­cia. To­le­ran­cia a dogma sa navzájom vylu­čujú. To­le­ran­cia dáva huma­nis­tovi schop­nosť prebrať do svojho obrazu sveta veľa aj z „božských zja­vení“, lebo veď v sta­rom zákone aj v koráne sa nájdu v ná­bo­žen­skej úprave a pri­kráš­lení početné ľudské skú­se­nosti a poznatky, posky­tu­júce cenné rady pre spo­lu­ži­tie v ľudskej spo­loč­nosti. Huma­niz­mus je pozi­tívny, skep­tický, tole­ran­tný a ešte niečo: teší sa zo ži­vota.

„Pite, oči, čo len viečka vydržia, zo zla­tého pre­bytku sveta,“ končí Kellerova naj­kraj­šia báseň, jeho ateistická pieseň o blí­žia­cej sa smrti.


Autor: Ralf Bachmann.

Ralf Bachmann je hlavným redaktorom orgánu ne­mec­kých huma­nistov Diesseits. Tridsať rokov bol zahra­nič­ným ko­reš­pon­den­tom tla­čo­vej agen­túry ADN.

Prameň: Ralf Bachmann, Ein Loblied auf die Tolranz, Diesseits č. 49, s. 1, 1999.

Preložil Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 13 vo štvrtok 13. januára 2000.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *