V júni prebehol internetovým éterom spor o výrazy ateizmus a humanizmus, ktorý mi unikol a teraz ho doháňam.
V skutočnosti išlo o náplň výrazov humanizmus, humanisti (vo význame ateizmus, ateisti, bezbožnosť) a im príbuzných výrazov humánnosť, humanitárnosť, humanitnosť, humanita (vo význame ľudomilnosť, dobročinnosť, filantropia, ľudskosť) a ich používanie v bežnej a odbornej reči, na čo som poukázal už v roku 2005 v článku uverejnenom v Učiteľských novinách pred ich zastavením (Rád vysvetlím, kto sú humanisti), a v Zošitoch humanistov č. 47.
Chápem Konferenciu biskupov Slovenska (KBS), že jej záleží na čím zriedkavejšom strete s humanistami typu ateistov, no nechápem ateistov, ktorí sa definujú v prvom rade ako ľudomilovia. Ešte menej chápem tých intelektuálov, ktorí podpisujú vetu, že:
„Humanizmus je filozofia, ktorá hlása úctu k ľudskej osobnosti a dopĺňa sa s kresťanstvom.“
Humanizmus je oveľa viac ako úcta k ľudskej osobnosti. Je tu náhrada boha vlastnou mysľou a jej produkciou. A o dopĺňaní nemôže byť reč, ak je tu existenčný boj dvoch diametrálne odlišných svetonázorov, boj na život a na smrť, a nie „veľmi pekný súlad“.
Som zvedavý, či tento jún 2017 zanechá stopy v našej jazykovej kultúre. Považujem za pravdepodobné, že veriaci ostanú v ustrnutej polohe pri definícii pojmu humanizmus na pozícii vlka, sýtiaceho sa „výchovou k ľudskosti“, čím potvrdia svoju neschopnosť pozitívneho vývoja. Mrzí ma však, že ani ateisti tak ľahko nedorastú do svetovej úrovne hnutia humanizmu, ako by som si prial, lebo je to potrebné.
Nemôžem sa prinútiť uveriť, že by KBS bola ochotná, či už kvôli vyjasneniu pojmov alebo ako prejav ústretovosti voči ateistom, súhlasiť s ateistickým vymedzením pojmu humanizmus. Raz bude musieť akceptovať tento svetový trend, ale ten čas ešte nenastal.
Som rád, že niekoľkokrát predsa len nesmelo zaznelo, že cirkev má pravdu, keď si nakoniec všimla, že humanizmus možno chápať aj „ako odmietanie náboženstva či dokonca ako ateizmus“.
Pritom humanizmus nie je storočia starý výraz. Prvý raz bol použitý v nemčine v roku 1808 (Wikipédia), v angličtine až v roku 1836 (encyklopédia Merriam Webster). Prvý Humanistický manifest bol vydaný na konferencii v Chicagu v roku 1933, druhý v roku 1973.
Veľmi ma prekvapilo konštatovanie, že Konštantín a Metod priniesli na Slovensko niečo iné ako kresťanstvo. Čo?
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 113 v utorok 5. septembra 2017.
3 odpovede na “Humanizmus je ateizmus”
Konštantín a Metod nepriniesli kresťanstvo. To už na našom území bolo. Priniesli ho misionári z iných krajín. Problém spočíval v tom, že náš ľud nerozumel cudzej reči, preto sa naši vladári obrátili na Rím, tam nepochodili, tak požiadali Carihrad o pomoc. A Konštantín a Metod vypracovali písmo (abecedu) vhodný pre náš ľud. Avšak toto písmo sa na našom území neskôr neujalo. Prešli sme na latinku.
Humanizmus je ateizmus je asi tak ako kresťanstvo je teizmus.
Lenže nie každý ateista akceptuje humanizmus. Humanizmus je tiež kolektívny názov (podobne ako je kolektívny názov teizmus) pre ateistov, agnostikov, racionalistov, sekularistov, etikov, voľnomyšlienkarov atď., ktorí majú nenáboženský svetonázor.
Agnostik nie je vyslovený ateista.
Ateizmus vnímam v úzkom význame, že daný človek (ateista) neverí v existenciu bohov. Ateista nemusí byť morálny. Z toho, že je niekto ateista, sa ani nedá vedieť, akú má morálku. Tá sa dá hodnotiť len podľa jeho skutkov.
Ale humanizmus v sebe obsahuje humanistiku. Bez humanistiky nie je ateista pre mňa humanistom.