Súčasťou balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré začiatkom októbra 2023 predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, je aj daň zo sladených nápojov.
K návrhu autori píšu, že: „…je naliehavo potrebné zaviesť účinnú reakciu na zníženie ich výskytu [obezity a súvisiacich chorôb]. Medzi dostupné možnosti politík overených praxou patrí zavedenie daní z nápojov sladených cukrom.“
V INESS sme analyzovali tieto dane zavedené v zahraničí a pripravili publikáciu s názvom Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu.
Prvá časť publikácie analyzuje súčasný stav na Slovensku. Nárast výskytu nadváhy a obezity je sprevádzaný klesajúcou spotrebou sladených nápojov (v tomto prípade dochádza k poklesu už od roku 2010), a od roku 2017 aj sladidiel. Naopak, spotreba neochutených a nesladených nápojov postupne stúpa, čo naznačuje, že stravovacie návyky Slovákov sa menia a ľudia sa pomaly odkláňajú od kalorických možností.
Tieto protichodné zistenia – miera nadváhy a obezity stúpa napriek poklesu spotreby cukru a sladených nápojov – spochybňuje argument proponentov dane z cukru, že daň by znížením konzumácie cukru, resp. sladených nápojov viedla k štíhlejšej populácii. Výsledky z prvej časti však naznačujú, že tento teoretický mechanizmus v realite nemusí fungovať (prípadne nemusí byť dostatočne silný).
Zdroj: OECD a Štatistický úrad SR.
Detailne sa tejto problematike venuje druhá časť publikácie, keď skúma výsledky (meta)štúdií o dopadoch dane zo sladených nápojov (v balíčku opatrení je totiž navrhnutá takáto forma dane). Vplyv prípadnej dane analyzujeme v troch krokoch.
Prvá časť pomerne jednoznačne dokazuje, že zavedenie dane by znížilo dopyt po sladených nápojoch. Zároveň by však s vysokou pravdepodobnosťou došlo k nezamýšľaným dôsledkom, ako je napríklad cezhraničné nakupovanie.
V druhom kroku sa analýza pozerá na dopad dane na kalorický príjem jednotlivca. Nielenže je počet štúdií skúmajúcich tento vzťah nižší, ich zistenia ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne.
Výsledky poslednej časti analýzy skúmajúce dopad dane na nadváhu a obezitu sú natoľko nejednoznačné, že na ich základe nie je možné spraviť závery o dopadoch prípadnej slovenskej dane.
S tvrdením, že daň je účinnou reakciou overenou v praxi tak nemôžeme na základe dostupných vedeckých výstupov súhlasiť.
Dosahovanie dobrého zdravotného stavu je tkaním jemnej pavučiny každodenných rozhodnutí človeka o jedle, strese, fyzickej aktivite, vzťahoch, či pobyte v určitom prostredí. Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy.
Hrozí preto, že daň z cukru sa stane len ďalšou položkou ťahajúcou peniaze z vreciek spotrebiteľov, ale nenapĺňajúcou svoj cieľ, ktorá navyše posilňuje postavenie pestúnskeho štátu na úkor osobnej zodpovednosti. Napriek formálnej existencii akčného plánu boja proti obezite na Slovensku chýba komplexný prístup k tejto problematike. Politici dlhodobo odmietajú viazať výnosy daní na predmetný účel. Návrh dane z cukru tak pristupuje k problému od konca.
Vzhľadom na nejednoznačnosť účinnosti zdaňovania sladených nápojov pri boji s obezitou v dostupnej literatúre, absenciu komplexných dát popisujúcich príčiny prevalencie obezity na Slovensku, ako aj nepredstavenie iných motivačných a vzdelávacích prístupov na riešenie toho problému, navrhujeme túto daň na Slovensku neprijať.
Publikácia Sladké daňové pokušenie je dostupná na stránke INESS.
Autor: Matej Bárta.