Kategórie
Zošity humanistov

Hawking obnovuje debatu o viere v stvorenie sveta

Vo Veľkej Británii je opäť hádka o Boha – vy­pukla dva týždne pred pá­pe­žo­vou návšte­vou a tá má „potvrdiť kres­ťanskú iden­titu Anglicka“, ko­men­to­val túto uda­losť jej koor­di­ná­tor lord Patten.

Denník “Times” však vyhlásil pod nad­pi­som „Boh nestvoril vesmír“ hľa­da­nie Boha za ukon­čené, pričom sa odvolal na cam­bridge­ského koz­mo­lóga Stephena Hawkinga a jeho novú knihu “The Grand Design” (Veľký dizajn), na­pí­sanú v spo­lu­autor­stve s ame­ric­kým fy­zi­kom Leo­nar­dom Mlo­di­no­wom. 7. sep­tem­bra vyšiel jej nemecký preklad Der große Entwurf (Veľký návrh).

„Hawking dal Bohu ranu z milosti,“ raduje sa vedúci sve­to­vý ateista a pro­tiv­ník Boha Richard Dawkins, autor best­sellera Delúzia Boha (Zo­šity hu­ma­nistov č. 61 – 67) a ini­ciá­tor kam­pane nápisov „Pravde­po­dobne nieto Boha“ na auto­bu­soch, na čo kres­ťania seba­ve­dome odpo­ve­dali nápismi „Boh zaručene je“.

Hawking, ktorý je pre svoju nervovú chorobu (neuro­mus­ku­lárnu dystrofiu) takmer kom­pletne para­ly­zo­vaný, už desať­ročia pri­pú­taný na vo­zík a ho­vorí len prostred­níc­tvom počí­ta­čo­vého hla­so­vého synte­ti­zéra, refe­ruje vo svojej novej knihe o koz­mo­lo­gic­kých teóriách vrá­tane „teórie teórií“ a pri­chá­dza k zá­veru, že pre vy­svet­lenie vzniku nášho vesmíru netreba vše­mo­hú­ceho Boha.

Podľa Hawkinga sú úžasné fyzikálne „náhody“, ktoré napriek všetkej ne­prav­de­po­dob­nosti umož­nili vznik nášho vesmíru a udr­žujú ho v de­li­kát­nej rov­no­váhe, vysvet­li­teľné existen­ciou multi­vesmíru, multi­verza: Náš vesmír je jed­ným z mi­lió­nov vesmírov, a to robí náhodu menej úžasnou.

Vo svojom dávnom bestselleri Krátka história času (1988) nechal Hawking možnosť božského stvo­renia otvo­renú, keď uva­žo­val, že účasť Boha na vzniku sveta nie je s jeho vedeckým chá­pa­ním nezlu­či­teľná.

Vtedy napísal: „Ak objavíme finálnu teóriu, bude to konečný triumf ľudského rozumu – spoznáme myslenie Boha.“

Z tejto vety odvodzovali teisti – nedávno Dominik – Haw­kingov teizmus či jeho náznaky. Ale nie je to tak.

Od roku 1974 sa vedci pokúšajú zlúčiť dva piliere mo­der­nej fyziky: Einsteinovu vše­o­becnú teóriu rela­ti­vity, ktorá sa týka prí­ťaž­li­vosti a veľ­kých objektov a kvan­tovú teóriu, ktorá sa týka nepatrných subató­mo­vých častíc.

Hawking dnes hovorí, že objav planéty, obie­ha­júcej okolo iného ako nášho Slnka (v roku 1992) pomohol zavrhnúť názor otca fyziky Isaaca Newtona, že svet sa nezrodil z chaosu samo­činne, ale bol stvo­rený Bohom. Dnes vidí len miznúce dôkazy ne­prav­de­po­dob­ného pred­po­kladu, že Zem bola starostlivo navrhnutá, aby sa nám ľuďom páčila, prí­padne aby sa nám na nej dobre žilo.

Hawkingove slová: „Pretože existujú zákony ako zákon prí­ťaž­li­vosti, môže vesmír vzniknúť z ni­čoho spon­tán­nym stvo­re­ním. Spon­tánna tvorba je prí­či­nou, že je skôr niečo ako nič, že existuje vesmír a že existu­jeme my. Netreba pri­vo­lá­vať Boha, aby osvetlil modrý pauzák a naštar­to­val beh vesmíru.“

Komentár Rowana Williamsa, canterburského arcibiskupa: „Pri viere v Boha nejde predsa o zapl­ne­nie medzery v našich ve­do­mos­tiach o vzniku sveta. Fyzika ne­od­po­vie na otázku, prečo ‚niečo‘ ako také existuje, ale ‚nič‘ ako také ne­exis­tuje.“

(A teológia odpovie? Dá sa taká otázka myslieť vážne?)

Komentár hlavného britského rabína Jonathana Sacksa: „Veda veci ro­zo­berá, aby sme po­ro­zu­meli, ako fun­gujú. Ná­bo­žen­stvo ich skladá, aby sme ro­zu­meli, čo zna­me­najú. Hawking vysvet­ľuje ‚ako‘, nie ‚prečo‘.“

(Duchaplnosť, ale len zdanlivá.)

“Times” nakoniec rozhodli, že viera v Boha „je vecou srdca“ a nie mozgu.

Komentáre čitateľov sú, samozrejme, kontro­verzné. Tých veriacich, čo za­po­chy­bo­vali o ve­dec­kej úrovni Haw­kinga (našli sa takí), zahriakli znalci jeho prí­nosu astro­fy­zike.

Vlani Hawking oznámil, že sa zrieka miesta Lucasovho pro­fe­sora mate­ma­tiky na uni­ver­zite v Cam­bridge; toto miesto zastával kedysi dlhé roky Newton a Haw­king ho mal od roku 1979, t. j. 31 rokov.

Našiel sa aj čitateľ, ktorý udrel klinec po hla­vičke: Hawking ne­na­pí­sal, že Boha niet, ale na­pí­sal, že ho ne­treba na vy­svet­lenie vzniku vesmíru, a to je vraj niečo celkom iné. Nuž, celkom iné to nie je. Natíska sa totiž otázka, aká čin­nosť ostane Bohu, ak svet ani ne­riadi (chcete povedať, že sa rútime do eko­lo­gickej katastrofy pod jeho ve­de­ním?), ani nestvoril.


Autor: Rastislav Škoda.

Pramene: Matthias Thibaut, „Hawking löst Debatte um Schöp­fungstheorie aus“, Der Tagespiegel, 4. 9. 2010; Michael Holden, „Boh nestvoril svet, vraví Hawking“, Reuters, 2. 9. 2010 a iné pramene v internete.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 84 vo štvrtok 9. septembra 2010.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *