Autor už v prvej vete oznamuje, že nemá rád Richarda Dawkinsa a v poslednej vete to stupňuje až do bizarného obrazu, že radšej demonštratívne ponesie v procesii na Božie telo baldachýn, ako by sa s „prorokom“ Dawkinsom mal stretnúť. [1]
Tým nakoniec veľmi neprekvapuje, keďže v metaforách už predtým prejavil záujem o klerikov aj biskupov a gregoriánske chorály. Nepoznám jeho dielo; návšteva internetu ma prekvapila množstvom titulov a chudobou informácií o nich. Napriek neinformovanosti píšem tieto riadky; budú tým menej niečím ovplyvnené.
Často som čítal o postmodernizme a New age a hľadal som príklad: teraz mi skočil do očí po prečítaní článku a najmä po vete, že:
„…svet kontrolovaný ideologizovanými vedcami jeho (Dawkinsovho) razenia by nebol o nič radostnejší ako ten, kontrolovaný ajatolláhmi, prelátmi, či rabínmi.“
Relativizmus pravdy, obrana absurdna, subjektivizmus atď. Čo hľadá tento muž na filozofii? Nepatrí tam, ak považuje obcovanie svätých a prírodný výber za porovnateľné intelektuálne konštrukty, z ktorých si majú jeho študenti slobodne vybrať. Kazí mládež, ak učí nevidieť rozdiel medzi teokraciou prelátov a demokraciou univerzít. Iste ho s plesaním príjmu medzi seba teológovia všetkých farieb.
Vyslovene veľkodušne odmieta aj darvinovskú „svojráznu kombináciu náhody“ a „neviditeľnej ruky selekcie“, aj „Veľkého Konštruktéra“ a odporúča nám do pozornosti, že hmota má „svoju vlastnú spontaneitu“, ktorá sa v živých organizmoch „akosi potencuje“ a vedie „cez divoko obžerné ‚sebavyjadrenia‘ živočíchov a rastlín až k ľudskej relatívnej slobode“. Ak odhliadneme od nevedeckých, len v ezoterike bežných výrazov „vlastná spontaneita“ (?) a že niečo sa „akosi potencuje“ (?) a ak pripustíme básnickú voľnosť „obžerstva rastlín“, je to predsa presne reč evolučnej teórie, len inými slovami – je to jej plagiát. Vydáva sa za autora, či inde niekoho menuje? Neviem. To by nemalo ostať bez dôsledkov.
Mám podozrenie, že pán Komárek Boží blud nečítal – on ho len prelistoval a našiel pár miest, ktorými chcel medzi svojimi zabodovať podobne ako na inom mieste smiešnou vetou „lidé jako velkokapitalista Ford udělali pro odstranění ošklivého raného kapitalismu víc nežli všichni rudí komisaři dohromady“ (Sedmá generace). Je jasné, že autor tohto ašpiranta na wikicitát miluje kapitalizmus a nenávidí socializmus. Rovnako jednoznačným sa ukazuje, že sa rád zriekne vedeckého podkladu pre svoj svetonázor (darvinizmu) – pre ktorý na štyroch stranách textu nenašiel jednu schvaľujúcu vetu, ale do úvahy prichádza nad ním pousmiatie – a s chechotom ponesie baldachýn.
Nie takto som si predstavoval chýrny český ateizmus intelektuálov.
Ťažko povedať, čo viedlo vydavateľa, aby takto otvorene odradzoval svojich potenciálnych kupujúcich. Dúfam, že aj tak na knihe zarobil.
[1] Dawkins, Richard – Boží blud: Přináší náboženství útěchu nebo bolest?, Praha: Academia, 2009. 480 s. (Galileo, sv. 25).
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 79 v stredu 14. októbra 2009.