Kategórie
Humanizmus Zošity humanistov

Deň ateizmu – 23. marec

Medzinárodné spoločenstvo ľudí, ktorí neveria v bohov, vyhlásilo 23. marec za Deň ateizmu. Chcú sa tak otvorene prihlásiť k životu bez viery v akých­koľ­vek bohov a bez potreby náboženstva.

Aj na Slovensku sa považuje za prirodzené prihlásiť sa k viere v ne­ja­kého boha. Dnes to už často nie je naivná viera v starého bradatého uja sediaceho na oblá­čiku: Skôr sa prejavuje ako viera v ne­jaký kozmický tvorivý princíp, vo ves­mírnu inte­li­genciu, v neo­sobnú plodivú, ale duchovnú silu. Občas má podobu viery v dušu odde­lenú od tela, prípadne podobu viery v spásnu silu Ježiša Krista.

Ateizmus nič podobné nepotrebuje. Opiera sa totiž o poznatky, ktoré vy­chá­dzajú z vedeckej evi­dencie a ne­dô­ve­ruje poznatkom, ktoré nemožno dokázať vedeckými postupmi.

Poznáme samozrejme len malú časť z vesmíru a z toho, ako svet funguje. Väčšina ne­ko­neč­ného vesmíru i mikro­sveta sú nám zatiaľ nedostupné a veda zatiaľ mnoho hraníc nedokázala prekročiť.

Mnohokrát nachádzame vo svete fenomény, ktoré sa priamo volajú po nad­pri­ro­dze­nom vysvetlení. Také sú napríklad procesy v kvan­to­vom svete alebo v ľudskom vedomí. Sú veľmi zložité a ne­ro­zu­mie­me im, preto vysvetľovať si ich s po­mo­cou vesmírnych energií, inte­li­gen­tných prin­cípov alebo iných feno­ménov mimo pri­ro­dze­ného sveta je celkom ľudské. Ale nie je to ne­vyhnutné.

Ateista vie, že im dnes nerozumieme. Nepotrebuje však urobiť krok von z pri­ro­dze­ného sveta, ktorý sa riadi zákonmi prírody, do nad­pri­ro­dze­ného sveta. Vie, že veda postupuje syste­ma­ticky (či niekedy aj chao­ticky) dopredu a raz nájde prírodné záko­ni­tosti, teda pri­ro­dzené vysvet­lenie týchto feno­mé­nov.

Ani vzniku nášho vesmíru ešte nerozumieme. Fyzici a ma­te­ma­tici skonštruovali na základe poznania prí­rod­ných zákonov teóriu o Veľkom tresku, ktorá pomáha vysvetliť veľa z povahy vesmíru. Dnes však nevieme, čo bolo a či vôbec niečo bolo pred Veľkým treskom.

Ale ateista nepotrebuje kvôli tejto neznalosti zaviesť pred Veľký tresk inte­li­gen­tnú bytosť, ani iné stvo­ri­teľské vedomie. Ateista si počká, kým sa veda nedostane ďalej, aby poskytla poznanie za­lo­žené na ove­ri­teľ­ných faktoch a s po­mo­cou metód, ktoré je možné zo­pa­ko­vať – ktoré pra­cujú s reálnymi dátami a nie iba s vierou v niečo.

Ateista nepotrebuje inteligentnú nadprirodzenú bytosť ani kvôli tomu, aby formoval svoju morálku. Nepotrebuje príkazy od nie­koho vše­moc­ného.

Ateista prijíma prirodzenú ľudskú morálku, v ktorej je naj­väčšou hod­no­tou ľudská bytosť a nie bytosť, ktorá by človeka pre­sa­ho­vala. Aby sa správal humánne, nepotrebuje sa pod­ria­ďo­vať bohom, stačí, aby myslel na blaho spo­lo­čenstva.

Nepotrebuje ani prísľub večného života po smrti, lebo vie, že svoj jediný život žije tu a teraz a iný nikdy mať nebude. Práve toto poznanie však ateistovi umož­ňuje naplno prežívať svoj život, lebo ak pozemský život nie je iba prípravou na niečo lepšie, nepre­márni ho.

Ateista odmieta transcendentného boha aj iné princípy mimo prí­rod­ných zákonov, ale nepo­tre­buje ani ná­bo­žen­stvo. Ak sa poučil z histórie ľudstva, tak vie, že ná­bo­žen­stvá vznikli preto, aby si ľudia vysvet­lili veci, ktorým ne­ro­zu­meli. Vie, že tieto vysvetlenia významne pod­po­rujú súdržnosť spo­lo­čenstva.

Ale ak máme taký nástroj, akým je veda, ne­po­tre­bu­jeme ná­bo­ženské vysvet­lenia. Ne­po­tre­bu­jeme ani bohov, ani ná­bo­žen­stvá, ani cirkvi, ani ná­bo­ženské rituály. Ak si vážime človeka pre neho samého, ne­po­tre­bu­jeme na to nad­pri­ro­dzené prin­cípy ani mo­rálne prin­cípy z tzv. svätých kníh.

Viera v nadprirodzené princípy, inteligencie a du­chov­né energie je síce ľudsky po­cho­pi­teľná, ale pre ateistu zby­točná a nezmy­selná. Ateista sa spolieha na obraz sveta, ktorý ponúka veda. Veda nám totiž pomáha prežiť reálny a plnší život ako ponúka viera obrátená mimo sveta.

Deň ateizmu – 23. marec
Deň ateizmu – 23. marec.

Symbolom Dňa ateizmu je zelený kruh. Podľa tvorcov tohto symbolu zelená sym­bo­li­zuje život, rast a prí­rodu, odka­zuje na ochranu všetkého živého. Kruh sym­bo­li­zuje harmóniu, pokoj. Odka­zuje na nulu ako absenciu akých­koľ­vek bohov a uka­zuje, že ateistický život je kom­pletný aj bez bohov. Symbol nie je chránený copy­rightom.


Autor: Erich Mistrík.

Prameň: Deň ateizmu – 23. marec, 23. 3. 2019.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 119 v utorok 26. marca 2019.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *