Kategórie
Zošity humanistov

Čo znamená výraz „humanizmus“

Rozhovor s Andrewom Copsonom.

„Ak nevieš niečo zrozumiteľne povedať, ani sám tomu nerozumieš.“

John Searle

Čo znamená pojem „humanizmus“? Mnohí pisatelia vidia podobnosti medzi všetkým čo bolo kedy označené ako „huma­nis­tické“ – ale ak sa na vše­ličo používa ten istý výraz, nezna­mená to, že tie veci majú ešte aj niečo iné spoločné alebo že spolu súvisia. Má takzvaný nábo­ženský huma­nizmus niečo významne spoločné s tým huma­nizmom, ktorý vyznávajú nená­bo­ženskí humanisti?

Aby som vyčeril tieto skalené vody, obrátil som sa na Andrewa Copsona, riaditeľa sekcie výchovy a ve­rej­ných zále­ži­tostí Britskej huma­nis­tickej asociácie (BHA).

Nigel: Existuje určitý zmätok v otázke, čo znamená pojem „humanizmus“. Čo rozumiete pod týmto pojmom?

Andrew: „Myslím si, že Oxford Companion to the Mind (asi Oxfordský sprievodca myslenia) má pravdu, keď nazýva humanizmom ‚morálne zameraný štýl inte­lek­tu­ál­neho ateizmu, ku kto­rému sa otvo­rene priznáva len neveľká menšina jed­not­livcov (napríklad členovia Britskej huma­nis­tickej aso­ciácie), ale mlčanlivo ho akceptuje široké spektrum vzde­la­ných ľudí vo všetkých častiach západného sveta‘. Tento súčasný a veľmi roz­ší­rený zmysel tohto slova platí dnes už viac ako pol sto­ročia. Označuje ne­ná­bo­ženský sve­to­názor, charak­te­ri­zo­vaný presvedčením, že rozum a dôkaz sú cestou k poz­naniu sku­toč­nosti, že ľudské dobro a spo­koj­nosť sú ciele mravnosti a že ľudstvo má schopnosť samo nájsť zmysel a účel vesmíru bez aké­ho­koľ­vek ‚konečného‘ zmyslu alebo účelu. Takto rozumie tomu výrazu Britská humanistická asociácia, ako aj všetky hu­ma­nis­tické orga­ni­zácie na celom svete; dnes sa mu dáva taký význam aj pri výučbe na školách Spo­je­ného krá­ľovstva. Je to huma­nizmus, opísaný v knihách ako On Humanism (O hu­ma­nizme) od Richarda Normana (Routledge) alebo Humanism: An Intro­duction (Úvod do hu­ma­nizmu) od Jima Herricka (RPA), ako aj vo veľkých knihách zo 60. rokov minulého storočia, napríklad Humanist Revolution od Hectora Hawtona.“

(V slovenčine máme Zakázané ovocie – Etika humanizmu od Paula Kurtza, preložil a vlastným nákladom vydal Rastislav Škoda, 1998, 232 s. – pozn. prekl.)

Andrew: „Myslím si, že všetky nedorozumenia, ktoré sa ešte vyskytujú pri tomto pojme, pochádzajú z toho, že toto slovo malo v mi­nu­losti na roz­lič­ných miestach roz­ličné pou­žitie; dnes dostáva svoj pravý význam, ale ešte stále sa používa aj nesprávne.“

Nigel: Môžete mi uviesť príklad nesprávneho použitia pojmu „humanizmus“?

Andrew: „Niekedy je zmätok pomerne neškodný, napríklad pri preklade z cudzích jazykov, napríklad z fran­cúzštiny či taliančiny. Tam môže znamenať všeo­bec­ného ducha huma­nizmu (v zmysle ľudskosti). Inokedy však vzniká nedo­ro­zu­menie z toho, že ľudia prenášajú starý zmysel tohto výrazu do sú­časných kontextov. Niektorí autori sa, napríklad, pokúšajú preniesť ‚humanizmus‘ rene­sancie na sú­časný nená­bo­ženský sveto­názor a to kalí vody, pretože tie dva významy nie sú totožné. Väčší zmätok vznikol nedávno, keď niektorí religiózni ľudia a skupiny začali tento výraz používať tak pre seba ako aj pre ne­re­li­gióznych ľudí. Kým v Spo­jených štátoch ame­rických evan­je­li­kálni kresťania (osobitne krea­cio­nis­tické orga­ni­zácie) stále rutinne používajú ‚humanizmus‘ vo svojich kázňach a ve­rej­ných vyhlá­se­niach ako seku­lár­neho strašiaka, v Spo­je­nom kráľovstve sme boli svedkami, ako niektorí religiózni ľudia sa pokúsili koop­tovať tento výraz pre seba a vytvo­rili napríklad ‚kresťanský humanizmus‘. Neviem, prečo sa to stáva, ale môže to mať negatívny dôsledok, lebo sa bude zdať, že sa ne­ná­bo­žen­skému sveto­názoru upiera integrita; zdá sa, že často je to spojené s obranou náboženstva. V určitom zmysle je to víťazstvo pozitívneho humanizmu pre­doš­lého pol­sto­ročia, keď sa k tomu pojmu hlási čoraz viac a viac ľudí. Myslím si však, že je logickejšie nazývať kresťanov ‚kresťanmi‘, ako, povedzme, ‚kresťanskými huma­nistami‘; a humanistov ‚humanistami‘ skôr ako ‚seku­lár­nymi huma­nistami‘. Ak by sme sa pokúsili nazvať každú filozofiu, ktorá má čo do či­nenia s ľuďmi, ‚huma­nis­tickou‘, bola by to prázdna koncepcia. V sérii „Nauč sa to sám“ existuje jedna nedávna kniha od Marka Vernona, agnostika, ktorá upadáva do týchto ťažkostí. Našťastie tieto spory o hu­ma­nizmus nie sú nijako významné a myslím si, že bežný význam huma­nizmu je stále nená­bo­ženská filo­zofia.“

Nigel: Ako sa javí humanizmus v osnovách (programoch) náboženskej výchovy? Je tam ako kvázi-náboženstvo?

Andrew: „V tom zmysle, ako ten pojem používam, vyskytuje sa v učebných osnovách náboženskej výchovy niektorých európskych štátov, napríklad Holandska, Švédska, Nórska, Belgicka a Spo­je­ného kráľovstva, popri rôznych náboženstvách už desiatky rokov. To nijako nena­zna­čuje, žeby humanizmus bol akýmsi kvázi-ná­bo­žen­stvom. Príčinou, prečo čoraz viac osnov náboženskej výchovy siaha po učení o hu­ma­nizme je to, že je to, slovami vládneho Štátneho výboru pre ná­bo­ženskú výchovu, „dobrý príklad seku­lár­neho sve­to­ná­zoru“. Aj Rada pre ná­bo­ženskú výchovu Anglicka a Walesu vyhlásila, že pre ná­bo­ženskú výchovu je veľmi dôležité zaoberať sa s hu­ma­nizmom, aby sa deti naučili, že existuje veľa ľudí, ktorí na veľké životné otázky dávajú hu­ma­nis­tické, nie ná­bo­ženské, odpo­vede. Keby sa to nestalo, dávala by nábo­ženská výchova falošný obraz o sku­toč­nosti presvedčení v mo­der­nom svete. Učiť v ná­bo­ženskej výchove o hu­ma­nizme je dobrý spôsob ako žiakov oboznámiť s presved­če­niami a hod­no­tami ne­re­li­gióz­nych ľudí.“

Nigel: Srdečná vďaka.


Autor: Nigel Warburton.

Prameň: What Does ‘Humanism’ Mean? An Inter­view with Andrew Copson; 29. augusta 2008.

Preložil: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 83 v stredu 21. apríla 2010.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *