Aj vy si myslíte, že keď vás nič nebolí, nič vám nie je?
V dnešnej dobe, kedy je zdravotná starostlivosť na dosah ruky a medicínska veda prekonala mnoho prekážok, sa stále stretávame s jedným paradoxom. Dostatočne si neuvedomujeme hrozbu, ktorá sa týka tak závažného orgánu, ako je naše srdce. Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol nebolia, nevyvolávajú zjavné príznaky, no slabá starostlivosť o ne môže mať fatálne následky.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 29. september ako „Svetový deň srdca“. Svetový deň srdca podporujú organizácie WHO, Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF) a UNESCO a pripomína sa od roku 2000. Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Každý rok sú zodpovedné za 17,3 milióna predčasných úmrtí a predpokladá sa, že do roku 2023 sa tento počet zvýši na 23 miliónov. Vo väčšine prípadov sa dá týmto ochoreniam predchádzať, a to ovplyvňovaním rizikových faktorov, akými sú napríklad fajčenie, nezdravé stravovanie a nedostatok pohybu. Choroby srdca a ciev patria celosvetovo k najzávažnejším príčinám pracovnej neschopnosti a tvoria tiež najväčší podiel hospitalizácií.
Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce sa s podporou partnerov aj tento rok snažia šíriť osvetu o rizikových faktoroch srdcovocievnych ochorení a propagovať význam prevencie v ich manažmente.
Tento rok organizuje Slovenská nadácia srdca edukačnú kampaň s názvom: „Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad.“ Jej cieľom je informovať verejnosť o možnostiach prevencie s dôrazom na cievnu mozgovú príhodu a infarkt myokardu a to, čo týmto atakom predchádza. A sú to tiež mýty a fakty o cholesterole a vysokom krvnom tlaku ako najväčších a zároveň „najtichších“ nepriateľov srdca, mozgu a ciev.
V rámci edukačnej kampane usporiadala nadácia mediálnu kampaň a navštívila 10 slovenských miest. Na hlavným námestiach sa stretli zdravotnícki pracovníci z nadácie s obyvateľmi týchto miest a okrem edukácie merali záujemcom základné parametre kardiovaskulárneho zdravia – krvný tlak, cholesterol a obvod pása.
Infarkt či mŕtvica prichádzajú nenápadne. Poznáte hodnoty svojho krvného tlaku?
Na Slovensku máme také špecifikum. Čo nás nebolí, to neexistuje. Nie je to však tak. Vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu sú dve ochorenia, ktoré môžu ohroziť zdravie srdca, pričom často nemajú žiadne zjavné príznaky. Preto je dôležité uvedomiť si ich riziká.
Vysoký krvný tlak alebo hypertenzia môže zvyšovať riziko srdcových ochorení, cievnej mozgovej príhody a iných vážnych zdravotných problémov. Často je označovaná ako tichý zabijak, pretože môže pôsobiť bez zjavných príznakov. Preto je dôležité pravidelne si merať krvný tlak a konzultovať s lekárom vhodnú liečbu.
„Nekontrolovaná hypertenzia môže viesť k poškodeniu srdca, ciev a iných orgánov v tele. Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy mozgu (môže prísť k nedokrveniu alebo krvácaniu), očí (s následným poškodením zraku) a obličiek (s rozvojom ich zlyhávania),“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová, kardiologička z ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Neliečený vysoký krvný tlak je hlavnou príčinou infarktu myokardu a tiež všetkých typov cievnych mozgových príhod. Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravdepodobne najsilnejšou zbraňou v preventívnom arzenáli. Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o polovicu nižšie celoživotné riziko mozgovej príhody ako ľudia s vysokým krvným tlakom.
„Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev. To následne vedie k zhrubnutiu malých tepien v celom mozgu a k nahromadeniu aterosklerotického plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára predpoklady pre možnú mozgovú príhodu. Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90 mm Hg. Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že dostane mozgovú príhodu, ako človek s normálnym krvným tlakom. Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II. Neurologickej kliniky LF UK a UNB.
Podľa jeho slov v prehľade deviatich štúdií, ktoré zahŕňali 420 000 ľudí, mali ľudia s najvyšším diastolickým krvným tlakom (105 mm Hg alebo viac) 10-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú mozgovú príhodu, ako ľudia s najnižším tlakom (do 76 mm Hg). Zvýšený systolický krvný tlak tiež zvyšuje riziko mozgovej príhody.
Liečba hypertenzie sa rozdeľuje na medikamentóznu pomocou liekov a nefarmakologickú. Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, čo inými slovami znamená zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. Vďaka správnemu dodržiavaniu režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku.
Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mm Hg.
Hodnoty nad 140/90 mm Hg namerané v pokoji, znamenajú vysoký krvný tlak.
Zároveň sú to aj prahové hodnoty, kedy už je potrebné začať s liečbou hypertenzie. Pre väčšinu liečených pacientov je cieľový tlak krvi pod 130/80 mm Hg.
Na srdcovocievne ochorenia zomiera na Slovensku takmer polovica populácie. Dajte si zmerať hladiny svojho cholesterolu
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza jednak v krvi a zároveň je súčasťou prakticky každej bunky v organizme. Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi.
Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.
Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.
„Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy, a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina Lipoproteínu p (a). Základné parametre lipidového profilu sa určujú cestou všeobecných lekárov pri preventívnych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek SCORE, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku,“ hovorí MUDr. Jana Kovačková, MPH, kardiologička z ambulancie preventívnej kardiológie NÚSCH, a.s.
Hypercholesterolémia (najmä zvýšená hladina LDL-cholesterolu) sa v súčasnosti na základe výsledkov štúdií považuje za najdôležitejší rizikový faktor pre aterosklerotické ochorenia, ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Ide o ochorenia, ktoré sú najvýznamnejšou príčinou úmrtí. Na srdcovocievne ochorenia zomiera na Slovensku takmer polovica populácie.
Ideálne hodnoty cholesterolu z vyšetrenia krvi by mali byť:
Celkový cholesterol: pod 5,0 (nad 6,2 vysoké riziko. U detí: pod 4,4 (nad 5,5 vysoké riziko).
HDL cholesterol: u mužov nad 1,0 (pod 0,9 vysoké riziko), u žien: nad 1,2 (pod 0,9 vysoké riziko), u detí: nad 1 ( pod 0,9 vysoké riziko).
LDL cholesterol: pod 3,0 (nad 4,1 vysoké riziko), u detí: pod 2,6 (nad 3,1 vysoké riziko).
Koľko rokov majú vaše cievy?
Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, resp. pomer „dobrého“ k celkovému cholesterolu, abúzus nikotínu, vek a pohlavie sú základné parametre, ktoré určujú vek našich ciev. Vaskulárny vek vyjadruje skutočný vek cievy človeka po zohľadnení kardiovaskulárnych rizikových faktorov v porovnaní s vekom cievy zdravého jedinca daného veku.
„Vaskulárny vek je termín, ktorý sa používa na opis stavu a zdravia ciev (artérií) organizmu. Skutočný vek ciev môže byť odlišný od biologického veku v závislosti od životného štýlu, stravy, genetiky a pridružených ochorení. Príkladom je vek ciev 45-ročného hypertonika, fajčiara s hypercholesterolémiou, ktorý je rovnaký ako vek ciev zdravého 72-ročného muža,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Vek našich ciev môžeme ovplyvniť. V prvom rade je nutné prestať fajčiť (ideálne vôbec nezačať) a udržiavať sa v dobrej kondícii racionálnou životosprávou.
„Tá spočíva vo vyváženej najmä rastlinnej strave s prevahou zeleniny a ovocia, pravidelnom pohybe, eliminácií stresu a dostatočnom spánku. Ak režimové opatrenia nestačia, na adekvátnu kontrolu hladiny cholesterolu je nevyhnutné užívať lieky (najmä statíny). Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev a dokonca spomaliť aterosklerotický proces, čo súvisí jednak s ich potenciálom redukovať ‚zlý‘ cholesterol, ale tiež s ich protizápalovým efektom. Veľmi dôležitá je tiež kontrola a samotné skoré diagnostikovanie ostatných súvisiacich ochorení ako cukrovka a hypertenzia (vysoký krvný tlak). Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava odporúčania lekára a užíva predpísané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy kardiovaskulárneho rizika. Je to nevyhnutný predpoklad pacientovej adherencie a spolupráce,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC.
Pre zachovanie zdravia srdca je dôležité venovať pozornosť správnym číslam pri krvnom tlaku a cholesterole a prijať preventívne opatrenia, ako je zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita a správna lekárska starostlivosť. Vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu môžu byť tiché, ale vážne hrozby pre srdce. Je čas prebudiť sa z toho, že „čo nebolí, to neexistuje“, a začať sa starať o svoje srdce, pretože jeho zdravie je kľúčom k celkovému zdraviu a kvalite života.
Vedeli ste, že:
„Všeobecný lekár vie počas preventívnej prehliadky zachytiť u pacienta vysoký krvný tlak, prediabetes alebo vysokú hladinu cholesterolu. Tieto ochorenia vieme efektívne liečiť a náklady na ich liečbu nepredstavujú takú záťaž na zdravotný systém ako zdravotné komplikácie vyvolané napríklad neliečeným vysokým tlakom či cholesterolom. VšZP preto poskytuje najširšiu prevenciu, nad rámec tej zákonnej, a poistencom ponúka najviac vyšetrení zameraných na sledovanie ovplyvniteľných rizikových faktorov kardiovaskulárnych, onkologických a iných ochorení. Teší ma preto, že aj osvetové kampane VšZP, ako je Preventívka bez výhovoriek, prispievajú k tomu, že evidujeme postupný nárast záujmu o preventívne prehliadky,“ hovorí lekárka a podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková.
Foto:
Ďakujeme partnerom:
Pozri:
- Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad
- 29. septembra si pripomenieme Svetový deň srdca
Autorky: Erika Zimanová a Andrea Hinková z Accelerate.