V hodnotení volebných programoch v oblasti pôdohospodárstva sme sa zamerali na 4 kľúčové oblasti, na ktoré by mal program reagovať, aby dokázal posunúť sektor vpred.
- Nízka pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie a slabá konkurencieschopnosť slovenských fariem v európskom porovnaní: pozitívne sme hodnotili, ak strana v programe vyjadruje snahu o podporu trhových prístupov pre zlepšenie konkurencieschopnosti farmárov. Dáta z revízie výdavkov Inštitútu pôdohospodárskej politiky naznačujú, že slovenskí farmári sú nadpriemerne závislí od štátnej podpory a množstvo podnikov by bez štátnej pomoci bolo v strate. V tomto prípade je dôležité, aby politické kroky smerovali k znižovaniu tejto závislosti a napríklad motivovali farmárov zvýšiť kapitálovú vybavenosť svojich podnikov či inovatívne pristupovať k marketingu vlastných výrobkov.
- Dotačný systém: v tomto prípade je menej viac. V ostatných rokoch sa zaužíval spôsob, že aj pri krátkodobých trhových výkyvoch štát vždy podal pomocnú ruku v podobe ad hoc finančnej podpory. Do budúcna bude dôležité, aby sa systém stabilizoval, dotačné výzvy boli predvídateľnejšie a ad hoc podpory sa obmedzili na minimum. Kým v krajinách ako je Nemecko obmedzujú viazané platby na jednotku produkcie, keďže ich považujú za neprimerané zasahovanie štátu do trhu, na Slovensku, naopak, potrebujeme presmerovať podporu smerom k produkcii s vyššou pridanou hodnotou. V tomto ohľade je dôležitý dôraz slovenskej poľnohospodárskej politiky na čerpanie prostriedkov v Programe rozvoja vidieka (PRV), viac na viazané priame platby a menej na priame platby na plochu, kde sú požiadavky na produktivitu nižšie. V minulosti došlo k presúvaniu prostriedkov z PRV na priame platby. Ak sa uplatňuje vnútroštátna podpora, tak by mala byť obmedzená a zameraná na konkrétne reformy (pozemkové úpravy, krytie rizík, úvery), nie na priame dotácie farmárov.
- Pôda – rozdrobené pozemkové vlastníctvo spôsobuje spory nielen medzi farmármi, ale aj bežnými občanmi. Zlepšenie ponúkajú pozemkové úpravy, ktorých cieľom je parcely sceliť, sprehľadniť a navrhnúť také riešenia v krajine, aby sa vlastníci k svojej pôde vedeli dostať cez prístupové cesty a efektívne narábať so svojim majetkom. Rovnako je toto usporiadanie potrebné pre návrh ekologických opatrení, s cieľom napr. zadržiavať vodu v krajine či zabraňovať erózii pôdy. Pozemkové úpravy sú však závislé na stabilnom financovaní (ideálne dlhodobé a stabilne zo štátneho rozpočtu), ktoré nebolo v minulosti zabezpečené pre nedostatok politickej vôle.
Zákon o prenajímaní poľnohospodárskej pôdy taktiež oslabuje pozíciu vlastníkov na úkor užívateľov (Zákon č. 504/2003 Z. z.; § 12, 3), čo opäť podporuje status quo a nie snahu o transparentnejšie vlastnícke a nájomné vzťahy k pôde. Problémy sa neobjavujú len v súkromných vlastníckych a užívateľských vzťahoch, ale aj v rámci štátnych pozemkov. V prípade štátnych lesov a štátnej ochrany prírody napríklad dochádzalo ku kompetenčným nejasnostiam, v ktorých sa strácajú aj občania. - Inštitúcie – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) a Slovenský pozemkový fond (SPF) sú reputačne mimoriadne poškodené. Rozhodujú o financiách a majetkoch v stovkách miliónoch eur, no neustále sa objavujú pochybnosti o politických nominantoch na ich čele, či o korupčných kauzách aj bežných zamestnancov. V prípade PPA by malo pomôcť predvídateľnejšie zverejňovanie výziev a prehľadnejšiu komunikáciu smerom navonok, ktorá bude zrozumiteľná aj pre laikov. SPF má v správe takmer 670 000 ha štátnej pôdy a pôdy nezistených vlastníkov. Hoci došlo v minulosti k rozdeleniu kompetencií na niekoľko decentralizovaných úradov, aby sa zabránilo lokálnym pokusom o ovplyvňovanie zamestnancov, personálne obsadenie je stále značne politicky motivované. Okrem toho SPF nemá zákonom stanovené lehoty na vyjadrenia, čo výrazne spomaľuje investičné projekty. SPF si zaslúži odvážnejšiu reformu. Dlhšie hovoríme napríklad o možnosti preniesť správu štátnej pôdy do kompetencií obcí. Zjednodušila by sa občianska kontrola, došlo by k väčšej transparentnosti pri nakladaní s pôdou a zefektívnili by sa procesy. Takáto reforma však musí ísť ruka v ruke s finančným krytím pre samosprávy. Tento návrh je len jedna z možností ako zmeniť fungovanie SPF.
V ideálnom prípade strana vo svojom programe nielen reagovala na tieto problémy, ale priniesla aj dátami podložené návrhy, ako konkrétne situáciu zlepšiť. Hodnotili sme aj realizovateľnosť a prepracovanosť návrhov v programe.
Hodnotenie
Aliancia 1/10
Strana venuje vo svojom programe jednu stranu poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka, kde svoje ciele spisuje v bodoch. Ide len o stručné stanovenie snahy, ktoré sa pomerne ťažko hodnotí. Strana identifikovala problém nízkej pridanej hodnoty slovenskej poľnohospodárskej produkcie, keď stanovuje cieľ presmerovať prostriedky predovšetkým na náročnejšiu produkciu v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Pozitívne hodnotíme aj identifikáciu problému s vysporiadaním vlastníckych vzťahov, avšak nešpecifikuje spôsob, akým to chce dosiahnuť. Deklaruje aj cieľ obmedzenia zahraničného nadobúdania vlastníctva pôdy, ktoré je však z pohľadu pravidiel EÚ komplikované. Navyše je za súčasného stavu pri mimoriadne rozdrobenom pozemkovom vlastníctve aj pre slovenských podnikateľov pomerne náročné nadobudnúť väčšie výmery. Strana sa vôbec nevenuje problémom s inštitúciami, ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie vidieka na Slovensku.
Celkovo je program málo konkrétny a z viacerých bodov nie je jasné, akými nástrojmi sa strana chce dopracovať k želanému cieľu.
Demokrati 4/10
Kapitole „Vitálne poľnohospodárstvo“ venujú dve strany. Z programových bodov je jasný dôraz strany na ekologickejšie hospodárenie, avšak drvivá väčšina opatrení sa odvoláva na eko-schémy, ktoré sa aplikujú už dnes. V programe sa síce spomína, že strana „chce riešiť“ rozdrobené pozemkové vlastníctvo, no obmedzuje sa na ambíciu zmeniť dedičské právo a opomína konkrétnejšie návrhy na scelenie súčasného stavu, ako napríklad potrebu podporiť pozemkové úpravy. Rozdrobené vlastnícke vzťahy sú jedným z najväčších problémov súčasného poľnohospodárstva, ktorý brzdí aj napredovanie v zavádzaní ekologických prvkov. Pozitívne možno vnímať snahu o odbyrokratizovanie predaja z dvora, avšak konkrétnejšie plány sa z programu nedozvedáme. V oblasti inštitúcií identifikuje potrebu reformovať PPA, čo hodnotíme pozitívne. Na druhej strane opomína SPF, ktorý má v oblasti pôdohospodárstva významný vplyv.
Celkovo program síce spomína všetky štyri problémové oblasti v pôdohospodárstve, no chýba mu konkrétnosť.
HLAS 3/10
Strana venuje pôdohospodárstvu 10 odsekov. Pozitívne hodnotíme jeden odsek venovaný SPF, v ktorom uvádzajú ambíciu zaviesť v legislatíve lehoty pre rozhodovanie SPF. Okrem toho však inú reformu fungovania tejto inštitúcie nespomína. Rovnako pozitívne možno hodnotiť ambíciu podporiť komplexné pozemkové úpravy, hoci strana nepíše viac o ich financovaní, ktoré bolo v minulosti hlavnou brzdou ich napredovania. Strana má ambíciu znížiť ceny potravín pomocou zníženia DPH na 5%, čo môže pozitívne pôsobiť na nižšie ceny alebo spomaliť ich rast v budúcnosti, no hneď pokračuje s ďalšími plánmi na reguláciu obchodných prirážok reťazcov, ktoré vraj dosahujú „rekordné zisky“. Tento nápad bol už niekoľkokrát na stole, avšak jeho realizovateľnosť je viac než otázna a zavedenie v praxi by nepriaznivo ovplyvnilo konkurenčné prostredie, ktoré by sa pre mnohé podniky stalo menej atraktívnym. Strana chce zároveň „zintenzívniť záujem reťazcov o lokálne výrobky“, čo však v spojitosti s vyhrážkou ohľadne obmedzenia prirážok pôsobí komicky.
V oblasti pôdohospodárstva sa žiaľ strana obmedzuje na zavedenie masívnej podpory sektora, úplne absentuje snaha o zlepšenie podnikateľského prostredia. V programe tiež chýba reakcia na fungovanie PPA, či snaha o zníženie závislosti od dotácií.
Celkovo program síce rieši polovicu najpálčivejších problémov v poľnohospodárstve, no nevyhol sa ani populistickému nádychu v podobe trestania reťazcov, ktoré neprospieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku.
KDH 6/10
Hnutie v kapitole „Využívanie a ochrana prírodných zdrojov a potravinová suverenita Slovenska“ opisuje tzv. desatoro pre udržateľný rozvoj slovenskej krajiny. Najskôr uvádza dôvody, prečo sa danej téme treba venovať a nižšie veľmi podrobne popisuje nielen opatrenia, ale aj svoje východiská, ktoré pri niektorých oblastiach opiera o dáta, pri iných žiaľ skĺzne do emočnej roviny. V oblasti pôdy spomína ambíciu podporovať pozemkové úpravy, avšak chýba opäť zmienka o potrebe ich stabilného financovania. K pôde strana veľmi podrobne popisuje konkrétne poľnohospodárske postupy, ktoré chce presadzovať, s cieľom jej väčšej ochrany pred znehodnotením. K pozemkovému vlastníctvu sa vracia ešte v samostatnom bode, kde uvádza ambíciu spustiť pozemkovú reformu. V nej navrhuje viaceré opatrenia, o.i. spomína opäť nutnosť realizácie pozemkových úprav, reaguje aj na potrebu reformovať SPF a PPA. Uvádza viaceré plány, avšak v abstraktnej rovine a nevieme vyhodnotiť, čo tieto plány prinesú v praxi. Napríklad „Sprehľadnenie, zjednodušenie procesov v SPF“ je žiadúce, no je to nemerateľný cieľ, ktorého napĺňanie sa len ťažko kontroluje.
Hnutie podrobne píše aj o ambíciách podporiť zdravé potraviny, vo svojich východiskách však vychádza z dojmov, nie z dát. V opatreniach navrhuje napr. zavedenie potravinového semaforu. Niekoľko pokusov o jeho zavedenie sa na Slovensku už udialo, posledný za 2,3 milióna eur z verejných zdrojov dopadol neúspešne. Dnes už navyše funguje Nutri Score systém, ktorým výrobcovia môžu označovať svoje výrobky. Prínos pre spotrebiteľa je prinajmenšom otázny.
Pozitívne možno hodnotiť ambíciu odbremeniť potravinárske podniky od formálnych pokút, čo je dobrým signálom pre podnikateľské prostredie.
Hnutie sa podrobne venuje dotáciám. Pozitívne hodnotíme ambíciu zastropovať príjmy z dotácií pre jednotlivé farmy, čo by prospelo k znižovaniu závislosti od verejných podpôr. Strana chce taktiež výraznejšie stropovať viazané priame platby s odôvodnením, že dochádza k vysokej koncentrácii hospodárskych zvierat či monokultúram. Žiaľ k tomuto tvrdeniu nepriložila žiadne dáta a teda nevieme, ako zásadný a či vôbec to je problém na Slovensku.
Celkovo má hnutie množstvo ambicióznych nápadov (o. i. podpora rodinných hospodárstiev podporou výstavby nájomných, alebo stabilizačných bytov, úľavami na odvodoch, dotáciou platu atď.), avšak len malá časť je konkretizovaná a prikladá štátu nové povinnosti, namiesto toho aby sa zamerala na fungovanie nevyhnutných oblastí. Definuje mnoho problémov bez udania faktických dát.
OĽaNO 5/10
Koalícia uverejnila 242 stranový program len 9 dní pred voľbami. Oblasť pôdohospodárstva má 8 strán, pri ktorých najskôr uvádza svoje východiská, potom identifikované výzvy a problémy v sektore a na záver navrhované riešenia. Hneď pri stanovení svojich východísk však narážame na ekonomický nezmysel. Strana chce zregulovať cenotvorbu tak, aby cena za ten istý tovar bola v porovnaní so susednými krajinami najnižšia. Nielenže sa strana stavia do pozície, že dokáže regulovať dopyt a ponuku, je to podobne nezmyselný nápad, ako keby ste chceli mzdy regulovať podobným spôsobom.
Pozitívne hodnotíme ambíciu strany posilniť postavenie vlastníkov pozemkov aj prostredníctvom zmien v legislatíve týkajúcej sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Rovnako pozitívne hodnotíme dôraz na pozemkové úpravy, chýba však B – ako zabezpečiť ich stabilné financovanie.
V ďalších opatreniach, kde sa strana venuje aj dotáciám, je uvedená ambícia maximalizovať spolufinancovanie poľnohospodárstva zo štátneho rozpočtu, ako aj vyčlenenie prostriedkov na štátnu pomoc. Ide o kroky, kde chýba presnejší zámer, čo strana dofinancovaním chce dosiahnuť.
Celkovo je program rozpracovaný široko, no niektorým opatreniam chýbajú detaily, parametre, aby sa dal komplexnejšie posúdiť.
PS 6/10
Hnutie sa pôdohospodárstvu venuje v troch sekciách: Spravodlivý systém, Konkurencieschopnosť a Udržateľnosť. Pozitívne hodnotíme snahu o podporu pozemkových úprav. Hnutie dokonca reaguje aj na potrebu ich financovania, chce ďalšie prostriedky získavať z Programu rozvoja vidieka. Hoci v minulosti boli v PRV alokované prostriedky na pozemkové úpravy, napriek tomu k ich výraznejšiemu napredovaniu nedochádzalo. Hnutie spomína aj potrebu zmien v PPA, avšak len veľmi všeobecne. SPF spomína len raz, no bez ambícií výraznejšej zmeny smerom k transparentnejšiemu a efektívnejšiemu fungovaniu tejto inštitúcie.
Pozitívne hodnotíme snahu o podporu konkurencieschopnosti farmárov, hnutie chce napríklad zjednodušiť potravinovú legislatívu smerom k menej prísnym európskym pravidlám, hoci nešpecifikuje bližšie, o ktoré normy sa jedná. Nechýba ani „povinná jazda“ v podobe znižovania byrokracie. Hnutie chce tiež podporiť domácu spotrebu potravín – túto snahu deklarovali mnohé predošlé vlády, no to je skôr o spotrebiteľských preferenciách ako o politických plánoch. Reaguje aj na nižšiu pridanú hodnotu poľnohospodárskej produkcie, chce podporiť spracovateľské kapacity, opäť ale chýba bližší popis, ako to chce realizovať.
Hnutie spomína aj ukončenie klietkového chovu, k čomu by malo dôjsť na pôde EÚ do roku 2027.
Celkovo je program strany všeobecný a chýba nám k lepšiemu pochopeniu vysvetlenie zámerov a východísk, ideálne by bolo aspoň čiastočné podloženie dátami.
REPUBLIKA 1/10
Hnutie venuje kapitole s názvom „Za obnovu poľnohospodárstva a skutočnú ochranu prírody!“ jednu stranu. V oblasti pozemkového vlastníctva uvádza ambíciu skonsolidovať rozdrobené pozemky. Ako to chce dosiahnuť sa nedozvedáme. Nevieme, aké plány má strana s dotáciami, keďže síce deklaruje „podporiť“ a „pomôcť“ mladým a rodinným farmám, či producentom zdravých potravín, ale ciest k pomoci a podpore je veľa, a strana ich bližšie nešpecifikuje.
Celkovo je program zameraný skôr na ekologické opatrenia, ktoré majú znižovať emisie skleníkových plynov, či riešiť znečistenie životného prostredia. Podnikateľskému prostrediu a problémom farmárov sa venuje len okrajovo, spomína napríklad ambíciu zjednodušiť predaj z dvora. Všetky opatrenia sú však málo konkrétne.
SaS 8/10
Kapitola Pôdohospodárstvo v programe strany má 70 bodov na takmer 30 stranách, ktoré v úvode vždy stručne opíšu problém (v niektorých bodoch dokonca aj s uvedeným dát a ich zdroja) a následne je ponúkané riešenie strany. Hneď v úvode strana reaguje na dotačný systém, kde uvádza ambíciu o férovejšie podmienky a v poznámke kriticky označuje rozdiel medzi priamymi platbami tzv. starých členských štátov a nových, vrátane Slovenska. Opomína však rozdielne náklady medzi starými a novými členskými štátmi (staré členské štáty čelia napr. vyšším cenám pôdy a vyšším mzdovým nákladom). Pozitívne hodnotíme, že strana reaguje na zistenia revízie výdavkov Inštitútu pôdohospodárskej politiky a identifikovala aj problém závislosti slovenských farmárov na štátnych dotáciách. Strana navrhuje presun financií z prvého piliera do programu rozvoja vidieka, či využívanie viazaných priamych platieb s cieľom podporiť produkciu. Reaguje tak aj na problém nízkej pridanej hodnoty poľnohospodárskej produkcie.
Strana reaguje aj na fungovanie PPA, ktoré chce zlepšiť väčšou elektronizáciou. V tomto bode je však kľúčové dodať, že elektronizácia musí ísť ruka v ruke s užívateľsky priateľským prístupom. Aj elektronicky podávané žiadosti sa v minulosti nezaobišli s návodmi, ktoré pozostávali zo 40 bodov, čo nepredstavilo zníženie byrokracie, len jej prenos z papiera na obrazovku počítača.
Strana spomína aj potravinový semafor, avšak s ambíciou zrušiť ho, keďže v minulosti nepriniesol želaný efekt a výhody pre spotrebiteľov či výrobcov. Toto opatrenie hodnotíme ako pozitívne.
Strana sa podrobne venuje aj pozemkovej agende. Navrhuje zrušiť Slovenský pozemkový fond a agendu rozdeliť medzi samosprávy či Ministerstvo pôdohospodárstva. Odvážny krok, ktorý môže pomôcť k vyššej kontrole nakladania s pozemkami. Navrhuje však aj dočasné riešenia na efektívnejšie fungovanie inštitúcie, ako napr. zavedením lehôt na konania SPF.
Celkovo je program azda až príliš podrobne rozpracovaný a väčšina opatrení sa neobmedzuje na jednoduché frázy typu „zrušíme byrokraciu“ ale uvádzajú aj konkrétne zákony či regulácie, ktoré by sa mali zmeniť či zrušiť v mene znižovania byrokracie. Nechýbajú však ani ďalšie opatrenia, ktoré spôsobujú opak, ako napríklad umiestnenie kamerových systémov na bitúnkoch či zavedenie poradenských systémov namiesto zjednodušenia legislatívy.
SME RODINA 0/10
Hnutie venovalo kapitole „Domáce potraviny za fér ceny – Agrokomplex“ dve strany, ktoré sa dotýkajú pôdohospodárstva. Program sa však venuje len jednému konceptu – vytvorenie štátneho potravinového reťazca, ktorý má slúžiť na podporu domácich výrobcov potravín. Vertikálne integrovaná schéma má zabezpečiť produkciu, výkup, logistiku a predaj potravín cez vlastný štátny obchodný reťazec. Strana tak úplne opomína potrebu riešenia pozemkového vlastníctva, fungovanie inštitúcií či závislosť fariem od dotácií a nízku pridanú hodnotu slovenskej agroprodukcie.
Celkovo ide o predstavenie jedného konceptu, ktorý má viaceré rezervy a nie o program, ktorý má za cieľ zlepšiť fungovanie pôdohospodárstva na Slovensku.
SMER 0/10
Program strany pre pôdohospodárstvo pozostáva zo štyroch stručných bodov (spolu 93 slov). Z našich identifikovaných oblastí sa dotýka len dotácií, kde má ambíciu ešte zvýšiť vnútroštátne podpory, bez uvedených cieľov, čo povedie k prehĺbeniu závislosti fariem na štáte a ďalšej deformácii trhového prostredia. Celkovo je program napísaný mimoriadne nekonkrétne, nie je napr. jasné čo chce strana dosiahnuť vytvorením „Národného programu ochrany vody“ a „Národného programu štátnych stimulov do slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva“.
SNS 1/10
Program strany pozostáva z 15 bodov, jeden z nich je venovaný poľnohospodárstvu a ochrane životného prostredia. Hneď v úvode tejto časti sa strana nevyhla svojmu evergreenu, ktorý si stanovila ako cieľa aj počas predošlej vlády – potravinovú sebestačnosť. Čo to presne je a ako to chce strana dosiahnuť, tomu v programe nevenovala ďalšie slová. Zo štyroch najpálčivejších oblastí sa strana dotkla len dotácií, kde je cieľom „dorovnať“ dotačnú podporu na úroveň starých členských štátov EÚ. Tento cieľ sa síce často spomína, avšak nerovnosť v podpore sa obmedzuje len na priame platby a absentuje sa od vyšších mzdových nákladov či cien pôdy v tzv. starých členských štátoch EÚ. Strana sa nevenuje problémom v inštitúciách ako PPA a SPF, nezaujíma ju ani rozdrobené pozemkové vlastníctvo či nízka pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie.
Pozitívne možno hodnotiť len ambíciu cielenejšie podporiť kapitálové výdavky smerom k technológiám na znižovanie uhlíkovej stopy, čo sa zhoduje s cieľmi Slovenska a EÚ.
Celkovo je program v oblasti pôdohospodárstva málo konkrétny a ambiciózny v oblastiach, o ktorých máme pochybnosti, že pomôžu farmárom či spotrebiteľom.
Autorka: Monika Budzák, INESS.