Rastové projekcie na roky 2010 – 2050.
Prečo vo svete najrýchlejšie pribúda moslimov a nábožensky neviazaných ubúda?
Náboženský profil sveta sa rýchlo mení; ženú ho rozličné miery plodnosti a veľkosť populácií mladých ľudí, ako aj zmeny viery jednotlivcov. O štyri desaťročia ostanú kresťania najpočetnejším náboženstvom, ale islam bude rásť až do roku 2050 rýchlejšie ako všetky iné náboženstvá…
– Celkový počet moslimov sa skoro vyrovná počtu kresťanov.
– Ateistov, agnostikov a iných ľudí, ktorí sa neviažu na nijaké náboženstvo, síce pribudne v takých štátoch, ako sú USA a Francúzsko, ale budú tvoriť klesajúcu časť svetovej populácie.
Globálne bude budhistov toľko ako v roku 2010, ale hindov a židov ubudne.
– V Európe budú moslimovia tvoriť 10 % populácie.
– V Indii budú mať väčšinu hindovia, ale bude tam aj najpočetnejšia moslimská časť obyvateľstva; v počte moslimov predbehne India Indonéziu.
– Počet kresťanov v Spojených štátoch amerických poklesne z viac ako tri štvrtiny v roku 2010 na dve tretiny v roku 2050. Judaizmus prestane byť najväčším nekresťanským náboženstvom, tým sa stane islam.
– Štyria z 10 kresťanov na svete budú žiť v podsaharskej Afrike.
Toto sú najhlavnejšie trendy posledných demografických projekcií na základe prieskumov Výskumného centra Pew (pew je po anglicky kostolná lavica). Pritom sa brala do úvahy dnešná veľkosť a zemepisné rozšírenie hlavných svetových náboženstiev, vekové rozdiely, miery pôrodnosti a úmrtnosti, medzinárodné migrácie a rozsah konverzií.
V roku 2010 bolo kresťanstvo ďaleko najrozšírenejším svetovým náboženstvom s 2,2 miliardy veriacich, čo bola takmer tretina obyvateľstva sveta (31 % zo vtedy 6,9 miliardy). Druhým bol islam s 1,6 miliardy (23 %) veriacich.
Islam rastie najrýchlejšie
Ak budú súčasné trendy pokračovať, v polovici 21. storočia počet moslimov takmer dostihne počet kresťanov. Očakáva sa, že medzi rokmi 2010 a 2050 narastie svetová populácia na 9,3 miliardy, čo je prírastok 35 %. Počet moslimov, ktorí sú t. č. pomerne mladá populácia s vysokou mierou pôrodnosti, sa zvýši o 73 %. Počíta sa aj so zvýšením počtu kresťanov, ale bude pomalšie ako u moslimov.
Podľa projekcie Pewského ústavu by teda bola v roku 2050 takmer parita medzi moslimami (2,8 miliardy = 30 %) a kresťanmi (2,9 miliardy = 31 %), čo by bolo prvý raz v histórii ľudstva.
S výnimkou budhistov počítajú všetky veľké náboženské skupiny s aspoň minimálnym rastom absolútnych počtov svojich príslušníkov. Počet budhistov je stabilný pre nízku mieru pôrodnosti a starnúce populácie v štátoch ako Čína, Thajsko a Japonsko.
Predpokladá sa, že populácia hindov narastie o 34 %, z takmer 1 miliardy na 1,4 miliardy; to zodpovedá svetovému priemeru. O židoch, najmenšej náboženskej skupine, pre ktorú sa robia predpovede, sa predpokladá, že sa ich počet zvýši o 16 %, to je zo 14 na 16 miliónov.
Veľkosť a predpokladaný rast stredných náboženských skupín
O prívržencoch rozličných ľudových náboženstiev – vrátane tradičných afrických, čínskych, natívnych amerických a austrálskych aborigénskych – sa predpokladá, že sa ich počet zvýši o 11 %, teda z dnešných 405 miliónov na 450 miliónov.
O všetkých ostatných náboženstvách (bahaisti, džinisti, sikhovia, taoisti a početné ešte menšie náboženstvá) sa predpokladá, že narastú o 6 %, prípadne z dnešných 58 miliónov na asi 61 miliónov.
Hoci v absolútnych číslach budú rásť, tieto „ostatné“ malé ľudové náboženstvá a aj judaizmus neudržia krok s globálnym rastom populácie. Každé z nich bude robiť v roku 2050 menšie percento svetovej populácie ako v roku 2010.
Predpokladané zmeny v nábožensky neviazanej populácii v rokoch 2010 – 2050
Podobne sa očakáva aj scvrknutie nábožensky neviazanej populácie ako percento svetovej populácie, hoci dôjde k zvýšeniu absolútnych čísel. V roku 2010 svedčili prieskumy verejnej mienky a cenzus (rôzne sčítania), že na svete bolo 1,1 miliardy ateistov, agnostikov a ľudí, ktorí sa neidentifikovali s nijakým náboženstvom. Predpokladá sa, že táto populácia vzrastie v roku 2050 na viac ako 1,2 miliardy, ale percentuálne to bude len 13 % namiesto 16 %.
V tom čase však bude rásť počet nábožensky neviazaných ľudí v Európe a Severnej Amerike. V Spojených štátoch amerických vzrastie ich odhadovaný počet z roku 2010 (16 % celkovej populácie; vrátane detí) na 26 % v roku 2050.
Ako ukazuje príklad nábožensky neviazaných ľudí, v najbližších desaťročiach sa zaznamenajú výrazné zemepisné rozdiely v raste náboženských skupín. Budúci rast bude závisieť od dnešnej zemepisnej koncentrácie. Náboženstvá s početnými veriacimi v rozvíjajúcich sa krajinách, kde je vysoká pôrodnosť a detská úmrtnosť už dávnejšie poklesla, budú pravdepodobne rýchlo rásť. Väčšina svetového rastu islamu a kresťanstva sa očakáva v podsaharskej Afrike. Nábožensky neviazaní ľudia sú v súčasnosti koncentrovaní v oblastiach s nízkou plodnosťou a starnúcou populáciou, ako je Európa, Severná Amerika, Čína a Japonsko.
Celková miera plodnosti jednotlivých náboženstiev v rokoch 2010 – 2050
Najvyššiu TFR – 3,1 na ženu – majú moslimovia. Všetky ostatné náboženské skupiny majú úroveň plodnosti nestačiacu na udržanie populácie: ľudové náboženstvá 1,8; nábožensky neviazaní 1,7 a budhisti 1,6.
V roku 2050 bude mať Nigéria tretí najvyšší počet kresťanov – po Spojených štátoch amerických a Brazílii.
Vo Francúzsku, Holandsku a na Novom Zélande budú z pohľadu náboženstiev najväčšou skupinou nábožensky neviazaní ľudia.
V roku 2050 bude v 51 štátoch sveta viac ako 50 % obyvateľov moslimského náboženstva (pribudne Macedónsko a Nigéria).
Zdroj: Pew Research Center; preložil Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 114 v sobotu 4. apríla 2015.