Kresťanstvo stojí pred revolúciou.
500 rokov po Lutherovom pribití téz sa kresťanstvo opäť mení. Rastie – v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Stáva sa ešte konzervatívnejším a charizmatickejším.
Pripomienka 500. výročia reformácie prebieha v čase, keď sú východné krajiny Nemecka oblasťou, ktorá je od boha najvzdialenejšia na svete. „Neverím v boha,“ priznáva tam viac ako 50 % obyvateľov, čo je svetová rekordná hodnota. No nielen východ je nábožensky nemý. V celom Nemecku sa rokmi znižuje počet členov cirkví a zriedkaví návštevníci nedeľných bohoslužieb pôsobia exoticky.
Od čias Luthera milujú Nemci hudbu
Čo ostáva? Predovšetkým v mentalite Nemcov láska k hudbe: 130 orchestrov sa financuje zo spolkových financií; prekvitajúci knižný trh, najväčší po USA; občas strnulý moralizmus, pod ktorého finančno-politickými dôsledkami trpia juhoeurópske katolícke štáty.
Rozpúšťa sa kresťanstvo na uvedené zostatkové kultúrne hodnoty, ako ich skromne reprezentuje Angela Merkelová? Táto diagnóza platí pre Európu, Nemecko a Berlín, no nie pre ostatný svet. Už v 20. storočí plazivo prebehla kresťanským svetom dramatická zmena, ktorej rozsah a význam sa dá prirovnať k epochálnej reformácii. Postihla rovnako katolícke ako evanjelické obce veriacich a znamenala nevídaný posun pokresťančovania. Dominuje globálny juh, kým západoeurópske jadro kresťanstva stráca vplyv a význam.
Čísla: Kým pred 100 rokmi žilo 80 % kresťanov v Európe a Severnej Amerike, dnes žijú ich dve tretiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.
Do roku 2025 narastie počet kresťanov na globálnom juhu na 1,7 miliardy, v Severnej Amerike bude pri 270 miliónoch stagnovať a v Európe sa scvrkne na 514 miliónov. Pre vysokú pôrodnosť si zachová najvyššiu dynamiku rastu Afrika.
Ak trend náboženskej demografie potrvá, stane sa africké kresťanstvo najsilnejším blokom svetového kresťanstva.
Už sa ohlasujú náboženské vojny
Užitočné informácie o tomto smere vývoja sú v knihe „Najbližšie kresťanstvo – Príchod globálneho kresťanstva“ (The Next Christendom – The Coming of Global Christianity) od Philipa Jenkinsa z Pensylvánskej univerzity (2002).
Autor v nej predpovedá novú kresťanskú revolúciu a náboženské vojny, ako ich poznala Európa v stredoveku. Posunmi centier kresťanstva došlo aj k radikálnym zmenám ich charakterov. Stali sa ešte konzervatívnejšími, charizmatickejšími a fundamentalistickejšími ako vždy bývali.
Na južnej pologuli vznikajú a rozrastajú sa radikálne protestantské, evanjelikálne a letničné cirkvi, ako aj ortodoxné formy rímskeho katolicizmu, čo všetko je silne tradičné alebo až reakcionárske.
Katolícka viera, vzmáhajúca sa v Afrike a Ázii, má vzhľad náboženskej tradície z čias pred Druhým vatikánskym koncilom – je to plné rešpektu voči moci biskupov a kňazov a oddáva sa to starým formám bohoslužieb.
Hrotom meča protireformácie sa medzitým stali letničiari. Hoci letničné cirkvi začali vznikať až začiatkom 20. storočia, majú dnes najmenej 400 miliónov veriacich a okolo roku 2040 to môže byť prvá miliarda.
Veriaci letničných obcí sa spoliehajú na pôsobenie svätého ducha, zázračné uzdravenia a zážitky prebudenia. V Afrike k tomu pristupuje strach pred čarodejnicami – v roku 2001 bolo v Kongu zabitých viac ako tisíc údajných čarodejníc.
Jenkins píše: „Choroby, vykorisťovanie, zamorenie životného prostredia, závislosť na alkohole a drogách, násilie – každá z týchto skúseností vraj najnovšie poukazuje na to, že sme v moci démonických síl a že záchranu sľubuje len božia intervencia.“
„Noví kresťania na juhu čítajú Nový zákon a berú ho veľmi vážne. Vidia v tom Ježišovu moc pomôcť im v ich zápase so silami zla, najmä s takými, čo vyvolávajú choroby a pomätenosť.“
Aj Ježiš spájal svoje kázanie evanjelia často s liečením chorých:
„Slepí vidia, chromí idú, malomocní budú čistí a hluchí budú počuť, mŕtvi vstanú z hrobov a chudobným sa bude kázať evanjelium.“ (Matúš 11, 5).
Prevaha sily Európanov sa končí
Aj v otázkach morálky, napríklad pri homosexualite a interrupciách sú ázijské, africké a juhoamerické cirkvi spravidla oveľa konzervatívnejšie ako ich severní susedia.
Kto ako katolík sníva o Treťom vatikánskom koncile, ktorý by popohnal liberálne reformy, mal by si dať studenú sprchu skutočnosti a pozrieť sa na kolégium kardinálov. Ján Pavol II. bol prvý netaliansky pápež za ostatných 450 rokov. Dnes je už len 18 % kardinálov s hlasovacím právom talianskej národnosti a menej ako 50 % pochádza z Európy.
Pápež František je po 2018 rokoch existencie kresťanstva jeho prvý pápež juhoamerického pôvodu. Je dosť možné, že jeho nástupca príde z Ázie alebo z Afriky. Od biskupov a kardinálov z juhu však nemožno očakávať liberálne reformy; skôr sú namieste obavy, že číselnú prevahu využijú pri dogmatických problémoch. To znamená otočiť koleso dejín späť.
Budú európski a severoamerickí kresťania čo nevidieť obracaní na turíčne prúdy kresťanstva z Juhu?
Taký proces sa už dá pozorovať. Mnohé evanjelikálne obce v Afrike si už dali záväzok založiť si filiálku v Severnej Amerike a Európe, čo sa nazýva africkým „revanšom“. Podporujú ich migračné prúdy. Asi polovica migrantov, to je 105 miliónov z 214 miliónov celosvetovo, sú kresťania. Aj ich intenzita viery sa v cudzine zvyšuje. Ako majú na tento vývoj reagovať liberálni kresťania, vycvičení v historicko-kritickom výklade Písma? Jeden komentátor „Boston Globu“ varoval kresťanov, že sa dostanú pod vplyv antiintelektuálneho fundamentalizmu. Mnohí Američania zastávajú vieru, ktorá je spirituálna, ale nie dogmatická, pluralistická, ale nie exkluzívna. Problém je len v tom, že náboženstvá, ktoré rastú, sú teologicky rigorózne, v praxi komplikované a v rozlíšení dobra a zla jednoznačné.
Viera je v Afrike vitálna
Kanadskí vedci pátrali 5 rokov po príčine, prečo konzervatívne náboženské spoločenstvá v ich krajine skôr rastú, ako sa scvrkávajú. Bádatelia prišli k rovnakému výsledku ako v r. 1972 metodistický kňaz D. M. Kelley vo svojej knihe: „Prečo rastú konzervatívne cirkvi?“
Kelley: „Silné náboženské hnutia majú na svojich členov ostré požiadavky vo veciach viery a správania sa.“
Okrem toho sa považujú za oddelených od sekulárnej kultúry, z čoho rezultuje výrazný pocit spoločenstva, zrejme veľmi vyhovujúci tomu veriacemu, ktorý hľadá duchovnosť.
Na globálnom juhu – predovšetkým v Afrike – vzrastá kresťanská vitalita súbežne s poklesom významu ideológií a nacionálnej štátnosti.
Jenkins súdi, že náboženstvo sa stáva vedúcou silou všetkých druhov masovej mobilizácie; biskupi a kardináli politickými a morálnymi inštanciami.
Dôsledkom sú vraj náboženské boje medzi kresťanmi a moslimami, ako ich vidíme v Nigérii, Indonézii, na Filipínach a v Sudáne.
Krížové/Križiacke ťaženie proti džihádu
Osudovo pripomína Samuela Huttingtona a jeho teóriu o strete kultúr.
Posun pokresťančovania vyvracia aspoň jednu inú tézu – že totiž s modernizáciou, technológiami a urbanizmom klesá intenzita náboženského hľadania zmyslu a posilňuje sa trend k sekularizmu.
Zdroj: Malte Lehming, Zukunft der Religion: Das Christentum steht vor einer Revolution, Der Tagesspiegel; preložil Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 116 v stredu 6. júna 2018.