Kategórie
Zošity humanistov

Budúcnosť náboženstiev

Kresťanstvo stojí pred revo­lúciou.

500 rokov po Lutherovom pribití téz sa kresťanstvo opäť mení. Rastie – v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Stáva sa ešte kon­zer­va­tív­nejším a cha­riz­ma­tic­kejším.

Pripomienka 500. výročia reformácie prebieha v čase, keď sú východné krajiny Nemecka oblasťou, ktorá je od boha naj­vzdia­le­nejšia na svete. „Neverím v boha,“ priznáva tam viac ako 50 % oby­va­te­ľov, čo je svetová rekordná hodnota. No nielen východ je nábožensky nemý. V celom Nemecku sa rokmi znižuje počet členov cirkví a zriedkaví návštevníci nedeľných boho­služieb pôsobia exoticky.

Od čias Luthera milujú Nemci hudbu

Čo ostáva? Predovšetkým v mentalite Nemcov láska k hudbe: 130 orchestrov sa financuje zo spol­ko­vých financií; prekvi­ta­júci knižný trh, naj­väčší po USA; občas strnulý mora­lizmus, pod kto­rého finan­čno-po­li­tic­kými dôsledkami trpia juho­európske katolícke štáty.

Rozpúšťa sa kresťanstvo na uvedené zostatkové kultúrne hodnoty, ako ich skromne repre­zen­tuje Angela Merkelová? Táto diagnóza platí pre Európu, Nemecko a Berlín, no nie pre ostatný svet. Už v 20. storočí plazivo prebehla kresťanským svetom dramatická zmena, ktorej rozsah a význam sa dá prirovnať k epo­chál­nej refor­mácii. Postihla rovnako katolícke ako evanjelické obce veriacich a zna­me­nala nevídaný posun pokres­ťan­čo­vania. Dominuje globálny juh, kým zápa­do­európske jadro kresťanstva stráca vplyv a význam.

Čísla: Kým pred 100 rokmi žilo 80 % kresťanov v Európe a Severnej Amerike, dnes žijú ich dve tretiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Do roku 2025 narastie počet kresťanov na globálnom juhu na 1,7 miliardy, v Severnej Amerike bude pri 270 miliónoch stagnovať a v Európe sa scvrkne na 514 miliónov. Pre vysokú pôrodnosť si zachová naj­vyššiu dynamiku rastu Afrika.

Ak trend náboženskej demografie potrvá, stane sa africké kresťanstvo naj­sil­nejším blokom sve­to­vého kres­ťan­stva.

Už sa ohlasujú náboženské vojny

Užitočné informácie o tomto smere vývoja sú v knihe „Najbližšie kresťanstvo – Príchod globálneho kresťanstva“ (The Next Christendom – The Coming of Global Christianity) od Philipa Jenkinsa z Pensylvánskej univerzity (2002).

Autor v nej predpovedá novú kresťanskú revolúciu a ná­bo­ženské vojny, ako ich poznala Európa v stre­do­veku. Posunmi centier kresťanstva došlo aj k ra­di­kálnym zmenám ich charak­terov. Stali sa ešte kon­zer­va­tív­nej­šími, cha­riz­ma­tic­kej­šími a fun­da­men­ta­lis­tic­kej­šími ako vždy bývali.

Na južnej pologuli vznikajú a rozrastajú sa radikálne pro­testantské, evan­je­li­kálne a letničné cirkvi, ako aj ortodoxné formy rímskeho katolicizmu, čo všetko je silne tradičné alebo až reak­cio­nárske.

Katolícka viera, vzmáhajúca sa v Afrike a Ázii, má vzhľad náboženskej tradície z čias pred Druhým vatikánskym koncilom – je to plné rešpektu voči moci biskupov a kňazov a oddáva sa to starým formám boho­služieb.

Hrotom meča protireformácie sa medzi­tým stali letničiari. Hoci letničné cirkvi začali vznikať až začiatkom 20. sto­ro­čia, majú dnes naj­menej 400 miliónov veriacich a okolo roku 2040 to môže byť prvá miliarda.

Veriaci letničných obcí sa spoliehajú na pô­so­benie svätého ducha, zázračné uzdra­venia a zá­žitky pre­bu­denia. V Afrike k tomu pristu­puje strach pred ča­ro­dej­ni­cami – v roku 2001 bolo v Kongu zabitých viac ako tisíc údajných ča­ro­dej­níc.

Jenkins píše: „Choroby, vykorisťovanie, zamorenie život­ného prostredia, závislosť na alko­hole a drogách, násilie – každá z týchto skú­se­ností vraj naj­novšie pou­ka­zuje na to, že sme v moci dé­mo­nických síl a že záchranu sľu­buje len božia inter­vencia.“

„Noví kresťania na juhu čítajú Nový zákon a berú ho veľmi vážne. Vidia v tom Ježišovu moc pomôcť im v ich zápase so silami zla, najmä s takými, čo vy­vo­lá­vajú choroby a po­mä­te­nosť.“

Aj Ježiš spájal svoje kázanie evanjelia často s lie­če­ním chorých:

„Slepí vidia, chromí idú, malomocní budú čistí a hluchí budú počuť, mŕtvi vstanú z hrobov a chu­dob­ným sa bude kázať evan­je­lium.“ (Matúš 11, 5).

Prevaha sily Európanov sa končí

Aj v otázkach morálky, napríklad pri ho­mo­se­xu­a­lite a inter­rup­ciách sú ázijské, africké a juho­ame­rické cirkvi spravidla oveľa kon­zer­va­tív­nejšie ako ich severní susedia.

Kto ako katolík sníva o Treťom vatikánskom koncile, ktorý by popohnal liberálne reformy, mal by si dať studenú sprchu sku­toč­nosti a pozrieť sa na kolégium kardinálov. Ján Pavol II. bol prvý ne­ta­liansky pápež za ostat­ných 450 rokov. Dnes je už len 18 % kar­di­nálov s hla­so­vacím právom talianskej ná­rod­nosti a menej ako 50 % pochádza z Európy.

Pápež František je po 2018 rokoch existencie kresťanstva jeho prvý pápež juho­ame­ric­kého pôvodu. Je dosť možné, že jeho nástupca príde z Ázie alebo z Afriky. Od bis­ku­pov a kar­di­nálov z juhu však ne­možno oča­ká­vať liberálne reformy; skôr sú namieste obavy, že číselnú pre­vahu vyu­žijú pri dog­ma­tických problémoch. To zna­mená otočiť koleso dejín späť.

Budú európski a severoamerickí kresťania čo nevidieť obracaní na turíčne prúdy kresťanstva z Juhu?

Taký proces sa už dá pozorovať. Mnohé evanjelikálne obce v Afrike si už dali záväzok založiť si filiálku v Se­ver­nej Ame­rike a Eu­rópe, čo sa nazýva africkým „revanšom“. Pod­po­rujú ich migračné prúdy. Asi polovica migrantov, to je 105 miliónov z 214 miliónov celo­svetovo, sú kresťania. Aj ich intenzita viery sa v cudzine zvyšuje. Ako majú na tento vývoj reagovať liberálni kresťania, vycvičení v histo­ricko-kri­tic­kom výklade Písma? Jeden komen­tátor „Boston Globu“ varoval kresťanov, že sa dostanú pod vplyv anti­inte­lek­tu­álneho fun­da­men­ta­lizmu. Mnohí Američania zastávajú vieru, ktorá je spi­ri­tu­álna, ale nie dog­ma­tická, plu­ra­lis­tická, ale nie exklu­zívna. Problém je len v tom, že náboženstvá, ktoré rastú, sú teo­lo­gicky rigo­rózne, v praxi kom­pli­ko­vané a v roz­lí­šení dobra a zla jedno­značné.

Viera je v Afrike vitálna

Kanadskí vedci pátrali 5 rokov po príčine, prečo konzervatívne náboženské spo­lo­čen­stvá v ich krajine skôr rastú, ako sa scvrkávajú. Báda­telia prišli k rov­na­kému výsledku ako v r. 1972 meto­dis­tický kňaz D. M. Kelley vo svojej knihe: „Prečo rastú kon­zer­va­tívne cirkvi?“

Kelley: „Silné náboženské hnutia majú na svojich členov ostré požiadavky vo veciach viery a sprá­vania sa.“

Okrem toho sa považujú za oddelených od se­ku­lárnej kul­túry, z čoho rezultuje výrazný pocit spo­lo­čen­stva, zrejme veľmi vy­ho­vu­júci tomu veriacemu, ktorý hľadá duchovnosť.

Na globálnom juhu – predovšetkým v Afrike – vzrastá kresťanská vitalita súbežne s poklesom významu ideo­lógií a na­cio­nálnej štátnosti.

Jenkins súdi, že náboženstvo sa stáva vedúcou silou všetkých druhov masovej mo­bi­li­zácie; biskupi a kar­di­náli poli­tic­kými a mo­rál­nymi inštanciami.

Dôsledkom sú vraj náboženské boje medzi kresťanmi a mosli­mami, ako ich vidíme v Nigérii, Indonézii, na Fi­li­pínach a v Sudáne.

Krížové/Križiacke ťaženie proti džihádu

Osudovo pripomína Samuela Huttingtona a jeho teóriu o strete kultúr.

Posun pokresťančovania vyvracia aspoň jednu inú tézu – že totiž s mo­der­ni­zá­ciou, tech­no­ló­giami a urba­nizmom klesá inten­zita ná­bo­žen­ského hľa­dania zmyslu a po­sil­ňuje sa trend k se­ku­la­rizmu.


Zdroj: Malte Lehming, Zukunft der Religion: Das Christentum steht vor einer Revolution, Der Tagesspiegel; preložil Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 116 v stredu 6. júna 2018.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *