Boli tu mimozemšťania?

Nedávno som počul historku, že pred dávnymi vekmi navštívili našu v tom čase ešte sterilnú Zem mimozemšťania a naočkovali jej dnešný život.

Že sa z času na čas vracajú pozrieť sa, ako sa vyvíjame. Keď som sa ho pýtal na dôkazy, ktoré používa na podporu tohto záveru, odvolal sa na články, ktoré tvrdia, že skorí egyptskí stavitelia vykazovali technologické schopnosti, ktoré nemohli mať. Navrhol som mu možnosť existencie svetskejších vysvetlení pri hľadaní pravdy o náhodných tech­no­lo­gických úspechoch; zavrhol túto možnosť a ostal pri špe­ku­lá­ciách, ktoré nemajú dostatočný empirický alebo teoretický základ.

Kto sa raz rozhodne veriť niečo bez podporného dôkazu zmyslovej pravdy tohto návrhu, musí sa zmieriť s faktom, že tento návrh je pravdepodobne nesprávny.

Človek je najzvedavejší tvor a od útleho detstva nezabrá­ni­teľne hľadá „dôvody, prečo“ sú veci také, aké sú a ako sa stalo, že sú také.

Keď sme v dávnej minulosti žili bez osohu z vedeckej technológie, spoľahli sme sa často na špekulácie a prijali sme ich odpovede za pravdu. Prijatie viery, založené len na špekulácii, že niečo je pravdou, je podkladom všetkých moderných náboženstiev a nazýva sa „viera cestou dôvery“.

Použitím vedeckej metodológie môžeme náboženské systémy, vypracované tými, čo sa pri tvorbe svetonázoru spoliehajú na dôveru, testovať; zistíme, že doslovne všetky sú ďaleko od pravdy.

S posmechom sa dnes pozeráme na vieru, že ktosi vozí slnko po oblohe na vozoch, ťahaných koňmi, ani nehovoriac o plochej Zemi. Pomocou nástrojov, ktoré nám dala do rúk vedecká metodológia, opakovane zisťujeme, že na dôvere založené viery boli ďaleko od pravdy. Môj názor je, že ani jedna sa pravde ani len nepriblížila. Ani jedno náboženstvo nenavrhlo na vysvetlenie života replikujúcu sa dvoj­skrut­ko­vicu DNA.

Mechanizmy, ktoré sa navrhovali na vysvetlenie sveta v stave, v akom sa v čase bádania nachádzal, boli vždy detsky jednoduché a ďaleko od pravdy. Pravda za súčasnými mechanizmami a silami, ktoré vytvorili vesmír takým, ako ho vidíme, prevyšovala až do nedávna naše schopnosti a možnosti rozlišovania.

Napriek tomu mnohé náboženstvá zanovite tvrdia, že poznajú pravdu, založenú len na viere a dôvere; tento fakt brzdil pokrok pri objavovaní síl a mechanizmov, ktoré vytvorili vesmír. Ak máme záujem o vypátranie pravdy o jeho vzniku, a o to, ako sme sami vznikli, musíme zavrhnúť náboženské systémy, založené na špekuláciách a trvať na tom, že každá vedomosť, prijatá ako pravdivá, sa dá získať len použitím vedeckej metodológie. Názory, založené len na špekuláciách, vrátane všetkých vier v nadprirodzeno a v návštevy mimo­zem­šťanov, založené na dôvere, musia byť zavrhnuté, alebo aspoň uznané za nepodložené špekulácie, pravdepodobne hlboko mylné. Majú právo existencie ako fantázie, ale bez preceňovania.

Samozrejme sa evolúcia nedá dokázať pokusom o vyvrátenie aktu stvorenia a nikto sa nesnaží to urobiť. Cieľom vedeckého bádania je objav pravdy a keby nás hľadanie zaviedlo k bohu, nech je tak. Ale to nie je tak. Celkom iste to nevedie k bohu a mladej Zemi, ako sa to opisuje v Starom zákone; celkom iste nie k eucharistii (k hostii s jej trans­sub­stan­ciá­ciou), k nane­bo­vstú­peniu, panenskému narodeniu atď., opísaným v Novom zákone.

Evolúcia a kreácia, ako ich chápu a vysvetľujú si teisti, sa vzájomne nevylučujú a papier znesie aj z toho vyplývajúcu vetu, že chaos bol jedným z božích nástrojov – ak niečo také ako boh existuje.

No vyhlasovať, že boh vôbec existuje, je ako štartovať s hotovým záverom a prepracúvať sa odzadu dopredu. Začať hľadanie vyslovením záveru, čo sa našlo a potom ospravedlňovať tento záver obzeraním sa po iných dôkazoch je chybný proces, ktorý nevedie k pravde (Atheist Republic).

Veda nie je viera ani doktrína; je iba metóda na hľadanie pravdy o rozličných javoch, vrátane toho, ako beží vesmír. Návštevy mimozemšťanov (opakované!) na našej planéte sú holou špekuláciou ľahkoverného fantastu.

Veda nemôže podať obraz vecí, ktoré sú mimo rámec predmetu hľadania a zvyknú sa volať nadprirodzeno; a dobré vedecké bádanie, založené na skúsenostných dôkazoch, sa o niečo také ani nepokúša.

Ktoré iné bežné tvrdenia počujete ľudí akceptovať bez dôkazov? Komentujte.

---

Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 116 v nedeľu 8. apríla 2018.