29. septembra si pripomenieme Svetový deň srdca

Výstup z tlačovej konferencie, ktorá sa konala 12. septembra 2023 v Sky Bar v Bratislave.

Na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu zomiera každý rok príliš veľa ľudí. Alarmujúce je, že sa znižuje veková hranica ľudí, ktorí vo všeobecnosti trpia na srdcovocievne ochorenia. Aj keď pri cievnej mozgovej príhode má pacient štatisticky väčšiu nádej prežiť, ako pri infarkte myokardu, za oboma sú porovnateľné rizikové faktory. Tie, ktoré nám priniesla doba prebytku – obezita, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu.

A žiaľ aj doktor „Google“ a neochota liečiť sa, vynechávanie alebo úprava predpísanej liečby, ignorovanie preventívnych prehliadok a také to naše klasické, keď ma nič nebolí nič mi nie je, alebo mne sa to nemôže stať. Často, keď sa stane, je už neskoro.

Najprv sa pozrime na možné príčiny, prečo toľko ľudí trpí kardiovaskulárnymi ochoreniami. Prečo stále stúpa ich výskyt aj medzi mladými ľuďmi? Za všetkými otázkami je jedna odpoveď. Nie je všeobecná, ale tvorí najväčšiu množinu. Áno je to ten otrepaný nezdravý životný štýl. Ak si niektorí z nás teraz majú tendenciu povedať, že aj naši rodičia a prarodičia žili a prežili, nie je to tak.

Tzv. westernové stravovanie a tak široká škála nezdravých, vysoko priemyselne spracovaných potravín a nesprávne informácie o nich, sú za mnohými kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom 2. typu, chronickými ochoreniami a tiež nádorovými chorobami. A tieto choroby sa často prelínajú.

Bylinky pomôžu, no vyliečia?

Na druhej strane je tu taký návrat. K bylinkám, alternatívnej medicíne a rôznym liečebným metódam. Toto fungovalo v 18. či 19. storočí. Skôr nefungovalo, pretože dĺžka života bola aj kvôli úrovni medicíny v tej dobe kratšia. Ľudia zomierali na dnes už bežne vyliečiteľné ochorenia. Veď si len zoberte vznik Penicilínu v roku 1928, ktorý zachránil obrovské množstvo životov a posunul medicínu míľovými krokmi vpred.

Očkovanie, ktoré tiež zachránilo množstvo životov a ochránilo ľudstvo pred infekciami a epidémiami, sa datuje do roku 1796. Plošné zavádzanie očkovania a cielené využívanie antibiotickej liečby v 20. storočí zdvojnásobilo očakávanú dĺžku života ľudí.

Navyše si musíme uvedomiť, že ľudia žili v tej dobe inak. Nemali také medicínske výdobytky, ako dnes, avšak žili zdravšie. Hýbali sa a jedli zdravé potraviny. Tie si často sami dopestovalli a odchovali. Novodobá doba nadbytku nám priniesla mnohé ochorenia, ktoré idú ruka v ruke s nezdravým životným štýlom.

K typickým ochoreniam modernej civilizácie patria vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol. Neznalosť správnych hodnôt a správne neliečenie sa, môžu viesť až k príhodám ako sú infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda.

Hľadáte svoju diagnózu alebo spôsob liečenia vo vyhľadávači od Google?

Hľadáte, „googlite“, pýtate sa. Zapájate sa do diskusií v skupinách na sociálnych sieťach a hľadáte pre seba to najlepšie riešenie. V snahe pomôcť vám, ale aj s cieľom predať, vám ľudia v skupinách na sociálnych sieťach odporúčajú rôzne bylinky, prípravky a výživové doplnky. Ozývajú sa tiež rôzne typy alternatívnych liečiteľov.

Pravda je, že Google plníme informáciami my ľudia. Lenže my ľudia máme rôzne názory na svet, život a liečenie. A každý z nás má inú skúsenosť. Človek je ale individuálny tvor a čo zafungovalo u jedného, nemusí u druhého.

Pravdou tiež je, že niektoré prípravky, bylinky, či doplnkové alternatívne liečenia nám pomôcť môžu. V rámci režimových opatrení, ako doplnok k liečbe. Nie však k samotnej liečbe. Nie nadarmo lekári študujú a neustále sa vzdelávajú, lieky prechádzajú veľmi náročnými klinickými skúškami. Za každým liekom sú roky prísneho vývoja, testovania. Všetko je to v prospech ľudí. Pre záchranu ich zdravia.

Ak teda nabudúce budete premýšľať nad tým, akú cestu liečenia pre seba zvoliť, poraďte sa o tom so svojim lekárom. Väčšina z nich vám bylinky či iné doplnkové liečby nezakáže ani sa nebude smiať. Všetko, čo vám môže pomôcť, lekár podporí. Akurát vás nasmeruje k správnemu užívaniu. V prospech vášho vyliečenia. Vášho zdravia.

Doplnky výživy a najčastejšie používané prírodné zložky

Na Slovensku existuje niekoľko doplnkov výživy, ktoré obsahujú prírodné zložky a tvrdia, že pomáhajú s liečbou cholesterolu. Niektoré z týchto produktov môžu byť podrobené klinickým štúdiám, ktoré skúmajú ich účinnosť.

Ak hľadáte doplnky výživy na liečbu cholesterolu, konzultujte ich užívanie s lekárom. Najčastejšie používané prírodné zložky, ktoré sú skúmané pre vplyv na cholesterol, sú napríklad:

• červený ryžový extrakt (s obsahom monakolínu K),
• ovsené beta-glukány,
• rybie oleje (bohaté na omega-3 mastné kyseliny),
• cesnakové extrakty,
• artičokový extrakt,
• vláknina z jablčných vláknin.

Dôležité je, aby ste sa riadili odporúčaniami odborníkov a používali len dôveryhodné a overené výrobky.

10 prírodných liekov, ktoré ľudia často používajú na liečbu cholesterolu

1. Ovsené vločky: obsahujú vlákninu beta – glukán, ktorá môže pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu (zlý cholesterol).
2. Orechy: vhodné sú najmä vlašské orechy, mandle a lieskové orechy, pretože obsahujú zdravé tuky a vlákninu, ktoré prispievajú k zníženiu cholesterolu.
3. Červený ryžový extrakt: obsahuje látku monakolín K, ktorá sa prirodzene vyskytuje v Číne a môže podporiť zníženie hladiny cholesterolu.
4. Cesnak: obsahuje allicín, čo je látka, ktorá môže pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu.
5. Artičoky: obsahujú vlákninu, ktorá môže podporiť zníženie hladiny cholesterolu v krvi.
6. Kurkuma: obsahuje kurkumín, ktorý má antioxidačné vlastnosti a môže pomôcť pri regulácií hladiny cholesterolu.
7. Chia semienka: sú bohaté na vlákninu a omega 3 mastné kyseliny, ktoré môžu pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu.
8. Zelený čaj: obsahuje katechíny, čo sú antioxidanty, ktoré môžu pomôcť pri znížení hladiny cholesterolu.
9. Červená repa: obsahuje betalaín a vlákninu, ktoré môžu podporiť zdravú hladinu cholesterolu.
10. Slnečnicové semienka: obsahujú zdravé tuky, vlákninu a vitamín E, ktoré môžu pomôcť pri kontrole cholesterolu.

10 prírodných liekov, ktoré ľudia často používajú na liečbu hypertenzie

1. Čakanka (horec): obsahuje látky nazývané inzulíny, ktoré môžu pomôcť pri relaxácií cievnych stien a zlepšujú krvný tlak.
2. Cesnak: je o ňom známe, že je to prírodné antibiotikum. Dokazuje to aj porovnanie s penicilínom – je asi z jednej pätdesiatiny taký silný ako toto známe antibiotikum. Pokiaľ ide o vysoký krvný tlak, cesnak môže znížiť lipidový profil, posilniť antioxidačný potenciál krvi a znížiť tlak.
3. Olivový olej: obsahuje zdravé mononenasýtené tuky a fenoly, ktoré sa pripisujú pozitívnym účinkom na krvný tlak.
4. Citrónový balzam: má upokojujúce účinky a môže pomôcť pri znížení stresu, ktorý môže byť spojený s vysokým krvným tlakom.
5. Ľubovník bodkovaný: obsahuje flavonoidy, ktoré môžu podporiť zdravie srdca a ciev a pomôcť udržiavať normálny krvný tlak.
6. Olivový list: obsahuje oleuopeín, fenolovú zlúčeninu, ktorá môže pomôcť pri rozšírení ciev.
7. Rakytník rešetliakový: obsahuje omega-7 mastné kyseliny, ktoré môžu podporiť zdravie ciev a znižovať zápal.
8. Ríbezľový list: má diuretické účinky a môže pomôcť pri odstraňovaní prebytočnej tekutiny z organizmu.
9. Melón Cantaloupe: obsahuje látku nazývanú superoxid dismutáza (SOD), ktorá môže pomôcť pri znížení krvného tlaku.
10. Zelený čaj: obsahuje katechíny, ktoré majú antioxidačné vlastnosti a môžu pomôcť pri relaxácií cievnych stien.

Tieto prírodné lieky môžu mať priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu, nemali by však v žiadnom prípade nahrádzať konzultáciu s lekárom. Ak máte vysoký cholesterol, mali by ste sa poradiť s odborníkom o vhodnom liečebnom pláne a zmenách životného štýlu.

Aký je rozdiel medzi liekmi a doplnkami výživy?

Aby sme podporili horeuvedené tvrdenia, prečítajte si, čím všetkým si musí prejsť liek, kým je uvedený na trh. Liek má klinické štúdie, čo znamená že jeho účinné látky prešli tými najprísnejšími testami, je registrovaný, určený na liečenie alebo prevenciu.

Pri výživovom doplnku sa nezisťuje farmakokinetika (spôsob, vstrebávania do tela, distribúcia látky v tele a podobne), ani farmakodynamika (účinnosť ako taká) a toxikológia.

Ako definuje liek a výživový doplnok Štátny úrad na kontrolu liečiv

„Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy. Je určený na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.“

Aby sa mohol liek uviesť na trh, musí byť zaregistrovaný prostredníctvom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (alebo Európskou liekovou agentúrou). Aby k takejto registrácii mohlo prísť, musí spĺňať množstvo podmienok, prejsť všetkými fázami klinického skúšania, vyžaduje sa potvrdenie účinnosti, bezpečnosti, nemennosti produktu, presný popis výrobných postupov a ich validáciu atď.

Takémuto lieku sa pridelí registračné číslo (ktoré nájdete na vonkajšom obale každého zaregistrovaného lieku) a ŠUKL kód. Liek má teda známe zloženie, účinky, nežiaduce účinky, dávkovanie, ktoré je potrebné na ovplyvnenie zdravotného stavu, všetko dôkladne overené.

Výživové doplnky sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iné látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v kombinácii. Výživové doplnky sú uvádzané do obehu v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, tablety, tabletky, piluly a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné užívať v odmeraných malých jednotkových množstvách.

Výživové doplnky spadajú pod Zákon o potravinách

Úradu verejného zdravotníctva musí jeho výrobca alebo distribútor doložiť len potvrdenie o zdravotnej neškodnosti.

Samoliečba – prečo môže byť nebezpečná?

Samoliečba môže byť nebezpečná pri akejkoľvek zdravotnej diagnóze, vrátane vysokého cholesterolu a vysokého krvného tlaku. Tu sú dôvody, prečo by ste mali byť pred samoliečbou u týchto ochorení opatrní.

1. Nesprávna diagnóza: Samodiagnostikovanie a samoliečba môžu viesť k nesprávnej diagnóze. Symptómy, ktoré považujete za problém s vysokým cholesterolom alebo krvným tlakom, môžu byť skutočne spôsobené iným zdravotným problémom. A ten môže byť ešte vážnejší.
2. Zdravotné komplikácie: Ak nesprávne určíte príčinu vášho zdravotného problému a nesprávne si vyberiete prírodný liek, môžete zmeniť závažnosť a rýchlosť zhoršovania ochorenia.
3. Zdravotné riziká: Pri niektorých prírodných liečivách môžu existovať interakcie s inými liekmi, ktoré už užívate, čo môže viesť k nebezpečným vedľajším účinkom.
4. Chýbajúce monitorovanie: Pri samoliečbe môžete stratiť dôležité monitorovanie a hodnotenie hladiny cholesterolu a krvného tlaku. To môže viesť k nekontrolovanej situácií, kde zanedbávate zdravotné problémy, ktoré môžu byť závažné.
5. Zmeškaná príležitosť na liečbu: Ak sa rozhodnete ignorovať návštevu u lekára a „samoliečiť sa“, môžete stratiť príležitosť získať včasnú a účinnú liečbu, ktorá by mohla zabrániť zhoršeniu stavu a komplikáciám.
6. Nesprávne dávkovanie: Pri samoliečbe môžete nevedome užívať príliš veľké dávky alebo nesprávne kombinácie prírodných liečiv, čo môže viesť k nežiaducim účinkom a zhoršeniu stavu.
7. Časová strata: Ak zmeškáte príležitosť vyhľadať profesionálnu liečbu, môžu sa vaše zdravotné problémy zhoršovať a bude vám dlhšie trvať, kým dosiahnete stabilizáciu alebo zlepšenie.

Samoliečba môže viesť k nebezpečným situáciám a komplikáciám. Preto je vždy dôležité vyhľadať radu a starostlivosť lekára, ak máte akékoľvek zdravotné problémy, vrátane vysokého cholesterolu a vysokého krvného tlaku. Profesionálna liečba môže pomôcť predchádzať vážnym komplikáciám a zlepšiť kvalitu vášho života.

Vedeli ste že?

Starí Amiši si takto liečia krvný tlak a cholesterol

Tradičná vidiecka komunita žijúca v amerických štátoch Indiana, Ohio a Pensylvánia je známa tým, že uprednostňuje prírodné lieky a alternatívnu liečbu. Amiši svojpomocne liečia aj vysoký cholesterol a hypertenziu. Na výrobu lieku používajú cesnak, 1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy, kúsok koreňa ďumbiera, 1 polievkovú lyžicu jablkového octu a 1 čajovú lyžičku medu. Všetky tieto ingrediencie okrem medu rozmixujú, následne pridajú med a opäť všetko rozmixujú. Takto pripravený „liek“ konzumujú 10 minút pred jedlom.

Cesnak, citrónová šťava, ďumbier, jablkový ocot aj med sú ingrediencie, ktoré môžu pomôcť v boji proti hypertenzii alebo vysokému cholesterolu. Či ich aj vyliečia, je otázne.

* * *

Navyše, keď už príde k ataku, teda cievnej mozgovej príhode alebo infarktu myokardu, iné ako lekárska veda nepomôže. Obidve diagnóza nie sú jednoduché a „zarábame“ si na ne predovšetkým sami. Svojím prístupom a ignoranciou.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda, označovaná aj CMP (cerebrovaskulárna príhoda) alebo aj mŕtvica, je závažné zdravotné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku porúch krvného obehu a mozgu. Ročne vznikne na Slovensku 400 nových ochorení na 100 000 obyvateľov, čiže ide o tretiu najčastejšiu príčinu smrti po kardiálnych a nádorových ochoreniach. Približne tretina pacientov zomrie do 1 mesiaca po vzniku CMP, približne polovica ostáva invalidizovaná.

Dva hlavné typy existujúcich cievnych mozgových príhod sú:

1. Ischemická príhoda: K tomuto typu dochádza v dôsledku blokovania prietoku krvi mozgom. Mozog nemôže dostať kyslík a živiny z krvi. Bez kyslíka a živín začnú mozgové bunky odumierať v priebehu niekoľkých minút. Najčastejšou príčinou ischemickej mozgovej príhody je trombus (krvná zrazenina), ktorý sa vytvorí v tepnách, ktoré dodávajú krv do mozgu, alebo embolus, ktorý sa uvoľňuje z iného miesta v tele a blokuje cievy v mozgu.
   
   Ischémia je pravdepodobnejšia u starších ľudí, vzniká v pokoji, v spánku, po dehydratácií (vracanie, hnačky, vysoké teploty okolia a znížený príjem tekutín!. Môže vzniknúť ako komplikácia po úrazoch, ochoreniach s teplotami a pri dlhšej hypoglykemickej kóme.
2. Mŕtvica, ku ktorej dochádza v dôsledku náhleho krvácania do mozgu, sa nazýva hemoragická mŕtvica. Postihuje aj mladých ľudí. Najčastejšie je príčinou prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.
   
   Je pravdepodobnejšia u pacientov v strednom veku, u hypertonikov, po telesnej námahe a psychickom vzrušení.

Takmer 90 % mozgových príhod zahŕňa zablokované krvné cievy (ischemické) a zvyšok sú hemoragické. Mŕtvica sa ďalej klasifikuje podľa toho, kde v mozgu dochádza k zablokovaniu alebo krvácaniu.

Počet hemoragických cievnych príhod sa znižuje lepšou liečbou vysokého krvného tlaku a prevenciou, počet ischemických bude stúpať spolu so starnutím populácie.

Klasifikácia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb

Prechodné mozgové ischemické ataky a príbuzné syndrómy (TIA). Príznaky sú menlivé a prchavé, odznejú do 24 hodín. TIA môže predchádzať skutočnú CMP niekoľko dní až mesiacov.

Mozgový infarkt: príznaky sa pomaly rozvíjajú a neustupujú.

Porážka – apoplexia: nešpecifikovaná ako krvácanie alebo infarkt. Príznaky sa pomaly rozvíjajú a neustupujú.

Mozgové – intracerebrálne – krvácanie: príznaky vzniknú náhle a sú okamžite výrazné.

Od miernej slabosti až po paralýzu

Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie a vyžaduje si rýchlu lekársku pomoc. Mŕtvica môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu, dlhodobú invaliditu alebo dokonca smrť. Je zákerná v tom, že sa môže prejaviť nenápadne, prechodnými príznakmi, ktoré odznejú. Na druhej strane k nej môže prísť náhle a nečakane.

Príznaky mŕtvice môžu zahŕňať od miernych slabostí až po paralýzu alebo znecitlivenie na jednej strane tváre alebo tela. K ďalším príznakom patria náhla a silná bolesť hlavy, náhla slabosť, problémy s videním a problémy s rozprávaním alebo porozumením reči.

Príznaky mŕtvice sa môžu rozvíjať v priebehu hodín alebo dní. Niekedy sa to stane, keď sa prechodný ischemický záchvat (TIA) – blokáda, ktorá sa rozpadne skôr, ako poškodí váš mozog – zmení na mŕtvicu.

Typ symptómov závisí od typu mŕtvice a oblasti mozgu, ktorá je postihnutá.

Príznaky TIA alebo mŕtvice môžu zahŕňať:

• náhly zmätok, problémy s rozprávaním alebo problémy s porozumením reči,
• náhla necitlivosť alebo slabosť, najmä na jednej strane tela,
• náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny,
• náhle problémy s videním jedným alebo obidvoma očami,
• náhle problémy s chôdzou, závraty alebo strata rovnováhy prípadne koordinácie.

Predchádza jej varovanie – minimŕtvica

Cievna mozgová príhoda má svoje typické príznaky, ktoré by sme nemali ignorovať. Môžu sa zdať na pohľad banálne. Ak vám napríklad zoslabne ruka alebo z nej vypadne šálka a o niekoľko minút je všetko v poriadku, spozornite. Rovnako aj keď vás prudko rozbolí hlava, máte nevoľnosť alebo závrat, či problémy s koordináciou pohybov, dvojité videnie…

Pri upchatí tepny krvnou zrazeninou môže ísť o prechodný, ale aj trvalý stav. V prípade tzv. minimŕtvice môže ísť o tranzitórny ischemický atak (TIA) čiže o prechodné nedokrvenie mozgu. Zvyčajne trvá menej ako 24 hodín, vo väčšine prípadov menej ako hodinu. V tomto prípade niečo spôsobilo prechodné nedokrvenie mozgu, ale nedošlo k trvalému poškodeniu, teda odumretiu nervových buniek v mieste nedokrvenia. Aj pri minimŕtvici je problémom blokáda najčastejšie v podobe krvnej zrazeniny. Tá sa zasekne v miestach zúženia tepien pre tukové usadeniny, teda pri ateroskleróze. K tej sa najčastejšie „dopracujete“ nesprávnou životosprávou.

Pri liečbe ide o minúty

Pri cievnej mozgovej príhode ide doslova o minúty. Liečba závisí od toho, koľko uplynie od prvých príznakov. Najväčšiu nádej na záchranu poškodeného mozgového tkaniva má pacient vtedy, keď je liečený do troch hodín od vzniku mozgovej príhody. Ak príde po 6 – 12 hodinách, tkanivo už môže byť čiastočne alebo úplne a trvalo poškodené a liečia sa už len sprievodné komplikácie.

FAST test vám môže pomôcť zapamätať si, čo robiť, ak si myslíte, že má niekto mozgovú príhodu.

F – Tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Opadá jej jedna strana tváre?

A – Ruky: Požiadajte osobu, aby zdvihla obidve ruky. Klesá jedna ruka nadol?

S – Reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú frázu. Je ich reč nejasná alebo zvláštna?

T – Čas: Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, okamžite volajte rýchlu zdravotnícku pomoc.

Ak si myslíte, že vy alebo niekto iný môže mať mozgovú príhodu, nejazdite autom do nemocnice ani sa nenechajte nikým odviezť. Zavolajte sanitku, aby zdravotnícky personál mohol cestou na pohotovosť začať so záchrannou liečbou. Počas mozgovej príhody sa počíta každá minúta. Akýkoľvek iný spôsob predlžuje možnosť liečby.

„Bez ohľadu na to, či jedinca postihne ischemická alebo hemoragická cievna mozgová príhoda, následky budú závisieť od toho, ktoré krvné cievy sú zablokované a teda, ktorá časť mozgu je zbavená živín a kyslíka. V oboch prípadoch je rozhodujúca okamžitá liečba, aby sa minimalizovalo poškodenie mozgu. Zotavenie závisí od toho, ako dobre prevezmú zdravé oblasti mozgu úlohy, ktoré plnilo poškodené mozgové tkanivo. Do určitej miery, najmä u detí a mladých dospelých, je zotavenie možné vďaka schopnosti mozgu kompenzovať poškodenie v jednej oblasti intenzívnejšou prácou v inej oblasti. Môže sa napríklad spoliehať na alternatívne dráhy pre niektoré funkcie alebo „prepájať“ okolie poškodeného miesta. V niektorých prípadoch môžu mozgu pomôcť obnoviť funkciu aj rehabilitačné techniky,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II. Neurologickej kliniky LF UK a UNB.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba ischemickej cievnej mozgovej príhody sa zvyčajne poskytuje v troch fázach. V prvej urgentnej fáze, v prvých hodinách po cievnej mozgovej príhode, dostane postihnutý v prípade potreby liek na rozbitie zrazeniny (trombolytikum), aby sa vyriešilo zablokovanie krvnej zrazeniny v tepne, ktorá vyživuje mozog. V tejto fáze môžu byť k dispozícii aj iné zákroky (napr. mechanická trombektómia).

V druhej fáze, po skončení liečby na rozbitie zrazeniny, alebo ak postihnutý prišiel do nemocnice príliš neskoro na túto liečbu, môže dostať lieky proti zrážanlivosti krvi, aby sa zabránilo tvorbe nových krvných zrazenín. Ďalšia liečba sa v tomto čase zameria na kontrolu krvného tlaku a prevenciu komplikácií.

Deň alebo viac po cievnej mozgovej príhode, vo fáze tri, začne pacient dostávať lieky a prípadne podstúpi chirurgický, resp. endovaskulárny zákrok, ktoré pomôžu zabrániť ďalšej cievnej mozgovej príhode. Liečba liekmi pokračuje neobmedzene dlho aj po návrate domov.

„Podobne ako ischemické mozgové príhody, aj hemoragické mozgové príhody predstavujú medicínsku emergenciu a mali by sa liečiť okamžite. Liečba hemoragickej mozgovej príhody má tri hlavné ciele. Prvým je zastaviť pokračujúce krvácanie z prasknutej cievy. Druhým cieľom je zmierniť zvýšený tlak vo vnútri lebky spôsobený krvácaním. Tretím cieľom je zabrániť ďalšiemu krvácaniu. Presná liečba závisí od príčiny krvácania, ktorou môže byť vysoký krvný tlak, lieky proti zrážaniu krvi, úraz hlavy alebo deformované cievy. Ak je príčinou vysoký krvný tlak, podávajú sa lieky na zníženie krvného tlaku. Ak sú na vine lieky proti zrážaniu krvi, ako napríklad warfarín, liečba spočíva v zastavení podávania, transfúzii faktorov zrážania krvi a injekcie vitamínu K, ktorý pomáha vytvárať rôzne bielkoviny potrebné na zrážanie krvi,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík.

Podľa jeho slov niektorí ľudia potrebujú chirurgický zákrok na zabránenie alebo zastavenie krvácania alebo na zníženie tlaku vo vnútri lebky. Typ operácie závisí od príčiny cievnej mozgovej príhody, napríklad aneuryzmy alebo arteriovenóznej malformácie. Operácia sa môže vykonať v priebehu prvých dní po hemoragickej cievnej mozgovej príhode alebo sa môže odložiť o niekoľko týždňov, kým sa stav osoby viac stabilizuje.

Ľudia, ktorí mali intrakraniálne krvácanie, často dostávajú aj liečbu na zmiernenie rastúceho tlaku vo vnútri lebky, napríklad lieky na kontrolu vodnej rovnováhy v mozgu. Na monitorovanie a kontrolu elevovaného tlaku v mozgu sa môže použiť zariadenie nazývané ventrikulostómová trubica. Zavádza sa cez lebku do dutiny v mozgu naplnenej tekutinou, ktorá sa nazýva komora (ventrikula) a môže sa použiť na odvádzanie krvi alebo mozgovej tekutiny (vodnatej tekutiny, ktorá obmýva mozog). Cieľom je udržať normálny tlak vo vnútri lebky, aby sa umožnil dostatočný prísun kyslíka a živín do mozgového tkaniva, ktoré sa zotavuje z krvácania.

Hlavné príčiny cievnych mozgových príhod sú:

1. Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Vedie k oslabeniu stien ciev a zvyšuje riziko krvácania.
2. Srdcové ochorenia: Srdcová arytmia alebo fibrilácia môžu spôsobiť vznik krvných zrazenín v srdci.
3. Ateroskleróza: Otváranie plakov na stenách ciev môže spôsobiť špirály.
4. Diabetes mellitus: Vyššie riziko vzniku aterosklerózy a poškodenia ciev.
5. Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu: Tieto zlozvyky poškodzujú cievy a zvyšujú riziko CMP.
6. Fyzická nečinnosť a obezita: Zvyšujú riziko vysokého krvného tlaku a iných rizikových faktorov.
7. Genetické faktory a rodinná anamnéza: Niektoré genetické predispozície môžu zvýšiť náchylnosť k cievnej mozgovej frekvencií.
8. Vysoká hladina cholesterolu v krvi

Diagnostika

Diagnostika cievnej mozgovej príhody sa začína diagnostikou a neurologickým vyšetrením pacienta. Lekár sa môže opýtať na príznaky, časový priebeh, prítomnosť rizikových faktorov a rodinnú anamnézu. Na potvrdenie diagnózy a určenie typu príhody môžu byť vykonané nasledujúce vyšetrenia:

1. CT (počítačová tomografia) mozgu: často sa robí hneď po podozrení na mŕtvicu. Vyšetrenie mozgu môže ukázať, či je v ňom krvácanie alebo či sú poškodené mozgové bunky v dôsledku mŕtvice.
2. MRI (magnetická rezonancia) mozgu: poskytuje detailnejšie zábery mozgu a dokáže identifikovať zmeny v mozgovom tkanive a poškodenie mozgových buniek.
3. Ďalšie zobrazovacie testy môžu zahŕňať digitálnu substrakčnú angiografiu a pozitrónovú emisnú tomografiu na hľadanie zúžených ciev v krku, aneuryzmy alebo arteriovenóznej malformácie v mozgu.

Krvné testy otestujú počet červených krviniek a krvných doštičiek a hladiny glukózy (cukru). Krvné testy môžu slúžiť aj na zistenie zrážanlivosti krvi a na zistenie, či nedošlo k poškodeniu svalov.

EKG (elektrokradiogram) – pomáha nájsť srdcové problémy, ktoré mohli viesť k mŕtvici. Tento test môže diagnostikovať napríklad fibriláciu predsiení alebo predchádzajúci srdcový infarkt.

Lumbálna (alebo tiež spinálna) punkcia sa používa vtedy, ak zobrazovacie zariadenie nezistí žiadne krvácanie do mozgu.

Prevencia

Prevencia cievnych mozgových príhod sa zameriava na kontrolu rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Zmeny životného štýlu, ako je zdravá strava fyzická aktivita, nulová tolerancia alkoholu a fajčenia, môžu výrazne znížiť riziko CMP.

Rizikové faktory

Niektoré faktory, ktoré zvyšujú riziko mozgovej príhody, môžeme zmeniť, iné rizikové faktory sa zmeniť nedajú.

Medzi rizikové faktory, ktoré sa nedajú zmeniť (ovplyvniť) patria:

Vek. Po 55. roku života sa pravdepodobnosť mozgovej príhody každých 10 rokov viac ako zdvojnásobí. Viac ako dve tretiny mozgových príhod postihujú osoby staršie ako 65 rokov a 88 % úmrtí na mozgovú príhodu pripadá na túto vekovú skupinu.

V poslednom čase však stúpa počet mozgových príhod aj u mužov a žien mladšieho a stredného veku, pretože v mladšej populácii sa zvýšil výskyt rizikových faktorov, ako sú obezita, cukrovka a vysoký krvný tlak.

Pohlavie. Každoročne má cievnu mozgovú príhodu viac žien ako mužov a u žien je vyššia pravdepodobnosť úmrtia.

Rasa. Medzi dospelými mladého a stredného veku je riziko mozgovej príhody štyrikrát vyššie u černochov ako u belochov. Miera výskytu mozgovej príhody je dvakrát vyššia u Hispáncov v porovnaní s belochmi. Odborníci čoraz častejšie uznávajú, že k týmto rozdielom pravdepodobne prispieva chronický stres a ďalšie konzekvencie, ako napríklad horší prístup k zdravým životným situáciám a dobrej zdravotnej starostlivosti.

Rodinná anamnéza. Ak niekto z najbližšej rodiny prekonal mozgovú príhodu, riziko je približne o 30 % vyššie, ako by bolo v opačnom prípade. Ak je postihnutým rodič, ktorý prekonal mozgovú príhodu pred 65. rokom života, riziko sa strojnásobuje. Genetické faktory môžu ovplyvniť možnosť abnormálneho zrážania krvi, ako aj iné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú riziko mozgovej príhody.

Aneuryzmy a arteriovenózne malformácie, dve ochorenia, ktoré spôsobujú hemoragické mozgové príhody, majú jednoznačne genetický základ. Gény však nemusia byť jediným vinníkom. Okrem zdieľania mnohých génov môžu mať príbuzní aj spoločné stravovacie návyky a iné správanie, ktoré môže podporovať vznik cievnej mozgovej príhody.

„Našťastie môžeme podniknúť kroky na zníženie ďalších, ovplyvniteľných rizikových faktorov mozgovej príhody, najmä ischemickej. Najčastejšie ovplyvniteľné rizikové faktory pre ischemické mozgové príhody aj TIA sú vysoký krvný tlak (hypertenzia), cukrovka, vysoké hladiny cholesterolu, obezita, fajčenie cigariet, užívanie nelegálnych drog, nadmerné užívanie alkoholu, sedavý spôsob života v kombinácii so zlou stravou. Všetky tieto faktory ovplyvňujú zdravie krvných ciev a zvyšujú riziko nielen mozgovej príhody, ale aj srdcových ochorení,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II. Neurologickej kliniky LF UK a UNB.

Podľa jeho slov pokiaľ ide o hemoragickú cievnu mozgovú príhodu, rizikové faktory nie sú také jasné, hoci väčšina odborníkov sa zhoduje, že vysoký krvný tlak je najbežnejším rizikovým faktorom aj v tomto prípade. Zatiaľ čo niektoré typy hemoragických mozgových príhod sa častejšie vyskytujú u ľudí s chronickým vysokým krvným tlakom, iné sa zdajú byť náhle.

„Bez ohľadu na to by sa vysoký krvný tlak mal liečiť, aj preto, aby sa v prípade krvácania zabránilo čo najväčšiemu poškodeniu mozgu. Okrem toho riziko krvácania do mozgu zvyšujú abnormálne stavy ciev, ako je aneuryzma (vydutina v stene cievy, ktorá by mohla prasknúť) alebo arteriovenózna malformácia (abnormálna spleť ciev).“

Režimové opatrenia po cievnej mozgovej príhode

Zotaviť sa z mŕtvice môže trvať týždne, mesiace alebo aj roky. Niektorí ľudia sa zotavia úplne, zatiaľ čo iní majú dlhoročné alebo celoživotné postihnutie.

K najdôležitejším režimovým opatreniam patria:

1. Zmeny životného štýlu
2. Zdravá strava pre zdravé srdce
3. Zdravá váha
4. Zvládanie stresu
5. Pravidelná fyzická aktivita
6. Dostatok kvalitného spánku
7. Nefajčenie
8. Pravidelne si doma merajte svoj krvný tlak a pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mm Hg vyhľadajte svojho ošetrujúceho lekára.
9. Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Sledovanie svojho stavu

Po cievnej mozgovej príhode je dôležité pravidelne navštevovať svojho ošetrujúceho lekára. Užívajte lieky, ktoré vám predpíše. V prípade, že zmeny životného štýlu v oblasti zdravého srdca nestačia, váš lekár vám odporučí kontrolu a možnú následnú liečbu vysokého krvného tlaku a/alebo cholesterolu.

K zotaveniu sa vám môže pomôcť aj rehabilitácia. Tá môže zahŕňať prácu s rečovými, fyzickými a pracovnými terapeutmi.

Mŕtvica totiž môže spôsobiť viaceré problémy. Sú to napríklad:

Problémy s močovým mechúrom a črevami. Mŕtvica môže ovplyvniť svaly a nervy, ktoré ovládajú močový mechúr a črevá. Môžete mať pocit, že musíte často močiť, aj keď je váš močový mechúr prázdny. A možno sa nestihnete dostať do kúpeľne včas.

Jazyk, reč, pamäť. Po mŕtvici môžete mať problémy s komunikáciou. Možno nebudete schopní nájsť správne slová, poskladať celé vety alebo slová tak, aby to dávalo zmysel. Môžete mať aj problémy s pamäťou a jasným myslením. Tieto problémy môžu byť veľmi frustrujúce. Logopédi a terapeuti vám pomôžu naučiť sa znova komunikovať a zlepšiť si pamäť.

Svalové a nervové problémy. Mŕtvica môže postihnúť iba jednu stranu tela alebo časť jednej strany. Môže spôsobiť svalovú slabosť alebo ochrnutie, čo môže viesť k riziku pádu. Problémy s používaním rúk, paží a prstov sú bežné a tréning vám môže pomôcť, ak už nemôžete ľahko chodiť. S pomocou fyzioterapeutov a terapeutov si posilníte a natiahnete svaly. Naučíte sa tiež robiť každodenné činnosti, ako je obliekanie, jedenie, kúpanie.

Problémy s prehĺtaním a jedením. Po mŕtvici môžete mať problémy s prehĺtaním. Môžete kašľať alebo sa dusiť počas jedenia, prípadne vykašliavať jedlo po jedle. Logopéd vám v tomto prípade navrhne zmenu vo vašich stravovacích návykoch, ako je napríklad nasekanie jedla alebo pitie hustých tekutín.

Starajte sa o svoje duševné zdravie

Po mŕtvici sa môže zmeniť aj vaše správanie a úsudok. Vaša nálada sa môže rýchlo meniť. Tieto a ďalšie zmeny vo vás môžu vyvolať strach, úzkosť a depresiu. Zotavovanie sa z mŕtvice môže byť pomalé a frustrujúce. U niektorých ľudí sa objavia príznaky postraumatickej stresovej poruchy a psychotických porúch, vrátane halucinácií, bludov alebo dezorientovanej reči.

Porozprávajte sa o svojom stave so svojim ošetrujúcim lekárom, ktorý vás v prípade potreby pošle k špecialistovi – psychiatrovi. Ten vám môže predpísať antidepresíva alebo inú liečbu na zlepšenie kvality vášho života. Určite pomôže aj zapojenie sa do skupiny na podporu pacientov. Môžete vidieť, ako iní ľudia zvládajú podobné príznaky a ich stav.

Je možné predchádzať cievnej mozgovej príhode?

Mnohým mozgovým príhodám sa dá predísť. Niektoré ochorenia zvyšujú riziko mozgovej príhody, najmä ak nie sú pod kontrolou. Spolu s opatreniami týkajúcimi sa životného štýlu je správna liečba týchto ochorení najlepším spôsobom, ako znížiť riziko vzniku cievnej mozgovej príhody, alebo pomôcť predísť druhej cievnej mozgovej príhode, ak ju pacient už prekonal.

Vysoký krvný tlak. Neliečený vysoký krvný tlak (medicínsky známy ako arteriová hypertenzia) je hlavnou príčinou všetkých typov cievnych mozgových príhod. Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravdepodobne najsilnejšou zbraňou v preventívnom arzenáli. Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o polovicu nižšie celoživotné riziko mozgovej príhody ako ľudia s vysokým krvným tlakom.

Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev. To následne vedie k zhrubnutiu malých tepien v celom mozgu a k nahromadeniu aterosklerotického plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára predpoklady pre možnú mozgovú príhodu. Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90 mm Hg. Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že dostane mozgovú príhodu, ako človek s normálnym krvným tlakom. Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje.

„V prehľade deviatich štúdií, ktoré zahŕňali 420 000 ľudí, mali ľudia s najvyšším diastolickým krvným tlakom (105 mm Hg alebo viac) 10-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú mozgovú príhodu, ako ľudia s najnižším tlakom (do 76 mm Hg). Zvýšený systolický krvný tlak tiež zvyšuje riziko mozgovej príhody,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík.

Fibrilácia predsiení

Fibrilácia predsiení zvyšuje riziko mozgovej príhody približne päťnásobne. U ľudí s týmto ochorením sa predsiene srdca nepravidelne chvejú namiesto toho, aby bili silno a rovnomerne. Výsledkom je, že krv víri a zhromažďuje sa vo vnútri predsiení, najmä v ľavej predsieni. Stagnujúca krv v ľavej predsieni môže vytvárať zrazeniny, ktoré môžu spôsobiť mozgovú príhodu, ak sa uvoľnia a dostanú sa do mozgu. Niektorí ľudia s fibriláciou predsiení majú príznaky, ako sú búšenie srdca, nepríjemné pocity na hrudníku, závraty alebo slabosť. Mnohí ľudia však nemajú žiadne výrazné príznaky.

Vysoký cholesterol a triglyceridy

Vysoká hladina lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL), „zlého“ cholesterolu, pomáha vytvárať základ pre aterosklerotické pláty, ktoré upchávajú tepny. Zdá sa, že nepriaznivé hladiny cholesterolu zvyšujú riziko mozgovej príhody a to aj v prípade, že sa nevyskytujú iné kardiovaskulárne ochorenia.

Cukrovka (diabetes mellitus)

Pacienti s cukrovkou majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť ischemickej mozgovej príhody v porovnaní s osobami bez tohto ochorenia. Približne jeden z piatich ľudí s diabetom zomrie na mozgovú príhodu. Existujú dva hlavné dôvody, prečo cukrovka prispieva k riziku mozgovej príhody. Po prvé, cukrovka zvyšuje tendenciu krvi tvoriť zrazeniny, ktoré môžu upchať tepny. Po druhé, vysoká hladina cukru v krvi, ktorá je charakteristickým znakom cukrovky, podporuje rozvoj ochorenia periférnych tepien, ktoré môže spôsobiť upchatie tepien vedúcich do mozgu.

Spánkové apnoe

Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je spánková porucha, ktorá sa vyznačuje opakovaným zadržiavaním dychu a explozívnym chrápaním. Dochádza k nej vtedy, keď jazyk alebo tkanivo hrdla zablokuje dýchacie cesty, niekedy aj stokrát za noc. OSA sa častejšie vyskytuje u mužov, ľudí s nadváhou a tých, ktorí majú ochorenie srdca. Odhaduje sa, že každá siedma mozgová príhoda sa vyskytne počas spánku, a niektorí vedci sa domnievajú, že OSA môže byť spúšťačom niektorých z nich, najmä niektorých embolických mozgových príhod.

„Až takmer polovicu všetkých mozgových príhod nemožno vysvetliť vysokým krvným tlakom, cukrovkou alebo inými známymi rizikovými faktormi. Odborníci sa domnievajú, že v niektorých prípadoch môže vzájomné pôsobenie genetických predispozícií človeka a niektorých faktorov prostredia viesť k mozgovej príhode v skoršom veku. Prebiehajúci výskum sa snaží tieto súvislosti lepšie objasniť,“ dodáva MUDr. Marek Krivošík.

Hoci mozgová príhoda môže byť smrteľná, 85 % ľudí, ktorí ju utrpia, ju prežije, pričom 10 % z nich bude mať minimálne poruchy a budú môcť ísť domov a pokračovať v každodenných činnostiach bez potreby ďalšej starostlivosti.

Celých 65 % pacientov s cievnou mozgovou príhodou môže využiť jednu alebo viacero dostupných úrovní rehabilitačnej liečby. Zvyšných 10 % z nich zostane s pretrvávajúcimi poruchami natoľko závažnými, že si vyžiadajú dlhodobú ústavnú starostlivosť.

Cievna mozgová príhoda a infarkt myokardu

Môže sa cievna mozgová príhoda opakovať? Môže. A nielen tá. Pacienti, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, majú vyššiu pravdepodobnosť jej opätovného vzniku a tiež infarktu myokardu. A platí to aj naopak. Prekonanie infarktu myokardu dokonca patrí medzi riziká cievnej mozgovej príhody. Spolu s aterosklerózou, nepravidelným pulzom, zranením krčných tepien a problémami so zrážanlivosťou krvi.

Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 % z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode. Na Slovensku prekvapí infarkt myokardu približne 14 000 ľudí ročne. Približne 40 % z nich sú ľudia vo veku 45 – 64 rokov.

Ako vzniká infarkt myokardu?

Infarkt myokardu je akútne vzniknutý stav najčastejšie v dôsledku existujúcej ischemickej choroby srdca (nazývaná aj koronárna artériová choroba). Ischemická choroba srdca vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu (myokardu). Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky – vzniká tak aterosklerotický plát. Keď sa aterosklerotický plát hromadí v cievach, dochádza k vzniku aterosklerózy. Tvorba aterosklerotických plátov neprebieha rýchlo, ale trvá niekoľko rokov.

Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. V prípade, že sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou cievou začne odumierať.

Zdravé tkanivo srdca sa tým poškodí, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy. Ďalšou (menej častou) príčinou srdcového infarktu je spazmus (silný kŕč) koronárnej cievy. Kŕč spôsobí zúženie cievy a zníži prietok krvi. Problémom je, že kŕče sa môžu vyskytnúť aj v koronárnych cievach, ktoré nie sú poškodené aterosklerotickým plátom.

Infarkt neohrozuje len srdce

Zablokovanie priechodu cievy a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi, a tým aj kyslíka do orgánu, môže nastať aj v iných častiach tela. Typickými príkladmi sú infarkt mozgu (cievna mozgová príhoda), infarkt pľúc, infarkt obličky a iné.

Aké sú príznaky infarktu myokardu?

Príznaky infarktu myokardu sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky a ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne líšia aj medzi mužmi a ženami. Príznaky srdcového infarktu sa teda môžu líšiť, ale najčastejšie sú:

1. Bolesť na hrudníku – ide o intenzívnu, pálivú bolesť, prítomnú najčastejšie v strede hrudníka s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, ramien, krku, dolnej sánky a do zadnej (najmä ľavej) časti hrudníka, ktorá pretrváva dlhšie ako 10 minút.
2. Dýchavičnosť
3. Silné potenie, studený pot
4. Závraty
5. Svalová slabosť
6. Nevoľnosť a zvracanie
7. Pocity úzkosti
8. Únava
9. Búšenie srdca

Úrovne bolesti sa môžu líšiť od človeka k človeku. Pre niektorých ľudí je bolesť alebo tlak na hrudníku závažná, zatiaľ čo iní sa cítia nepríjemne, alebo cítia bolesť podobnú poruche trávenia.

Symptómy srdcového infarktu môžu pretrvávať niekoľko dní, alebo sa môžu objaviť náhle a neočakávane.

Zákerný tichý infarkt

Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o tzv. tichom infarkte alebo tichej ischémií. Tento typ sa vyskytuje najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou. Takmer polovica infarktov je tichých. Väčšina ľudí hneď rozpozná bolesť v hrudi ako symptóm infarktu. Avšak len 27 % z nich pozná všetky hlavné príznaky.

Tichý infarkt sa viac objavuje medzi mužmi, avšak väčšie množstvo žien má predpoklady na tichý infarkt zomrieť. K príznakom tichého infarktu patria nevysvetliteľná únava, nepohodlný tlak v čeľusti, hornej časti chrbta alebo ramien. Tieto príznaky si ľudia môžu vysvetliť ako následok prepracovanosti, zlého spánku alebo bolesťami spojenými s vekom. Miernu bolesť v krku alebo hrudníku si zase môžu zamieňať so žalúdočným refluxom a pálením záhy.

Tichý infarkt je rovnako zlý ako bežný infarkt, zákerný je v tom, že pacient nevie, že prekonal infarkt a nedostáva tak liečbu, ktorú potrebuje. Nemá tak ako zabrániť ďalšiemu infarktu, už zväčša „ostrému“. Tichý infarkt zanecháva jazvy a poškodenie srdca, čo môže viesť k potenciálne nebezpečnejšiemu ostrému infarktu. Zároveň pacienti, ktorí prekonali tichý infarkt a nedostanú liečbu, majú trikrát väčšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca.

Aké sú rozdiely v príznakoch srdcového infarktu u mužov a žien?

V prípade žien sa infarkt myokardu vyskytuje v neskoršom veku ako u mužov. Väčšinou ide o obdobie po menopauze. Ženy pri infarkte pociťujú bolesť alebo nepríjemný tlak na hrudi častejšie ako muži a pravdepodobne sa u nich aj častejšie objavujú typické príznaky pre infarkt myokardu.

Ženu do menopauzy chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami ženské pohlavné hormóny, ktorých hladina však počas menopauzy začne klesať a postupne sa znižuje, takže tento ochranný faktor slabne. Na ochranu v podobe hormonálnej substitučnej liečby sa príliš nespoliehajte, podľa odborníkov výsledky klinických štúdií nepotvrdili, že by tento druh liečby prinášal zásadnejšie benefity v súvislosti s rizikom srdcovo-cievnych ochorení.

Ateroskleróza – ako vzniká?

Pri cievnej mozgovej príhode aj infarkte sme sa stretli s pojmom ateroskleróza. Čo to je a ako nám škodí? Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom tepny nie sú elastické, ale zhrubnuté a tuhšie. Preto sa im hovorí aj kôrnatenie tepien.

Mechanizmom vzniku aterosklerózy je ukladanie tukových častíc (najmä cholesterolu) do strany tepny. Tie na nej tvoria povlak, ktorý môže prasknúť, čo vyvolá nasadenie krvných doštičiek na poškodené miesto. Časom sa prietok cez tepny zmenšuje, tepna sa zužuje až sa môže celkom uzatvoriť.

Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, pretože cholesterol, tuk, krvinky a iné látky v krvi tvoria plak. Keď sa plak nahromadí, spôsobí to zúženie tepien. Tým sa znižuje prísun krvi bohatej na kyslík do tkanív. Znížený prietok krvi môže viesť k príznakom, ako je angina pectoris.

Ak plak praskne, môžu sa vytvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu zablokovať tepnu alebo sa dostať do iných častí tela. Blokády, či už úplné alebo neúplné, môžu spôsobiť komplikácie, vrátane infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, alebo vaskulárnej demencie.

Plak sa často začína tvoriť v detstve a vekom sa zhoršuje. Rizikové faktory, zahŕňajú nezdravé hladiny cholesterolu, nezdravý životný štýl a genetika.

Z pohľadu diagnóz, ktoré najviac ovplyvňujú aterosklerózu sú najrizikovejšie hypertenzia, hyperlipidémia (hypercholesterolémia), diabetes (cukrovka) a obezita.

Po prekonanom infarkte myokardu či cievnej mozgovej príhody je mimoriadne dôležité sledovať hladiny cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou. Vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) vedú k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu upchávať a zužovať cievy. Odtrhnutie aterosklerotického plátu môže následne viesť k reinfarktu alebo cievnej mozgovej príhode (porážke).

U pacientov, ktorí nedodržiavajú lekárom stanovenú liečbu, existuje vyššie riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody či infarktu. Dostatočné dodržiavanie liečebného režimu je preto nevyhnutnou súčasťou úspešnej rekonvalescencie.

„Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa menia jej vlastnosti. Postihuje tepny celého tela, ale najviac devastujúce je poškodenie artérií srdca, mozgu, obličiek a ciev dolných končatín. V priebehu rokov sa rozvíjajú spomínané AS pláty, ktoré postupne zužujú priesvit cievy a obmedzujú prietok krvi. Nedokrvený orgán, ktorý postihnutá tepna zásobuje nemá dostatok živín a kyslíka na svoju činnosť. V prípade obmedzenia prietoku v tepnách vyživujúcich srdce (tzv. koronárnych artériách) vzniká tzv. koronárna choroba, v minulosti známa ako tzv. ischemická choroba srdca. Tá sa prejavuje bolesťou na hrudníku, vznikom infarktu myokardu, srdcovým zlyhávaním, poruchami srdcového rytmu a niekedy aj úplne nečakane náhlou smrťou. Nedokrvený mozog trpí demenciou, poruchami pamäte alebo vznikom akútnej cievnej mozgovej príhody. V prípade obličiek postupne klesá ich filtračná a vylučovacia schopnosť až s nutnosťou dialýzy. Postihnutie periférnych artérií sa prejaví bolesťou v lýtkach, vznikom nehojacich sa kožných defektov s rizikom amputácie končatiny,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Cholesterol – látka nevyhnutná pre život aj ohrozujúca život

O cholesterole ste pravdepodobne už veľa počuli. Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v našej krvi. Je nevyhnutná pre život. Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D.

Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje ho v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom viac ako 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len približne 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme.

Cholesterol teda nie je látka, ktorá sa objavila, aby vyhubila ľudstvo, podstatný je balans. Ak totiž cholesterol funguje správne, všetko je v poriadku. V prípade, že je ho nadbytok, začne sa usadzovať v našich cievach a takto sa stáva najvýznamnejším rizikovým faktorom pre rozvoj aterosklerózy.

Pýtate sa, prečo je to tak? Prečo niečo, čo je dobré, môže znamenať aj časovanú bombu? Žijeme v podmienkach, ktoré nezodpovedajú evolúcií a teda tomu, načo bol cholesterol stvorený. Evolúcia nepočítala s tým, že budeme žiť v blahobyte a konzumovať vysoko spracované potraviny. A popritom sa málo hýbať a ešte veľa stresovať.

Cholesterol a srdcovo-cievne ochorenia

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú (srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov).

Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok.

Ak sa hladinu nepodarí znížiť správnou životosprávou a pohybovou aktivitou, resp. hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria najčastejšie predpisované lieky statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a najnovšie aj nová forma terapie – biologická liečba.

Bratanci „dobrý“ a „zlý“ cholesterol

Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Podľa odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti by celková hodnota cholesterolu nemala presiahnuť 5,0 nmol/l, optimálny je niekde na hranici 3,9 – 5,0 nmol/l. Pri tzv. zlom LDL cholesterole predstavuje každá hodnota nad 3,0 nmol/l zvýšené riziko. Táto hodnota nie je adekvátna pre ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine by hranica LDL cholesterolu nemala presiahnuť 1,4 nmol/l.

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napr. cholesterolu alebo cukru.

Dobrý nosič HDL – Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa prebytočný dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu ľudovo hovorí „dobrý cholesterol“. Jeho optimálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 0,9 – 2,1 nmol/l.

Zlý nosič LDL – Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka cholesterol potrebuje, ak ho však v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko postupného usadzovania tuku na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa hovorí „zlý cholesterol“.

Niekedy sa dáva do súvislosti vysoký cholesterol a obezita alebo nadváha, ale nemusí to tak byť vždy. Hladina cholesterolu je determinovaná geneticky a keď si niekto so sebou prinesie poruchu génu, môže byť aj veľmi štíhly a mať cholesterol na úrovni 6 nmol/l a u niektorých tie hodnoty môžu dosahovať aj 10 – 12 nmol/l. To sú čísla, ktoré bežná populácia nedosahuje.

Uplatňuje sa rôznou intenzitou a ak máme nejakú genetickú predispozíciu a žijeme nesprávnym spôsobom života, tak ide cholesterol hore. Niektoré štúdie s obéznymi pacientmi (body max index cez 40) preukázali, že títo ľudia majú o niečo vyššie tuky, ako je bežne v populácií, ale nejde o zásadný rozdiel.

Ktoré ochorenia podporujú vysokú hladinu cholesterolu?

Typickým ochorením, pri ktorom dochádza k zvyšovaniu cholesterolu je porucha štítnej žľazy. Cukrovka a hypercholesterómia sa tiež navzájom ovplyvňujú. Cukrovka 2. typu, keď bude dekompenzovaná, zhorší parametre lipidového metabolizmu. A ak budú zlé lipidové metabolizmy, zhoršia sa parametre cukrovky. K zvyšovaniu cholesterolu vedú aj niektoré pečeňové ochorenia a tiež ochorenia ľadvín.

„Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramom sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy, a aspoň jeden krát v dospelosti hladina Lp (a). To všetko sa realizuje cestou všeobecných lekárov pri preventívnych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek SCORE, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku,“ hovorí MUDr. Jana Kovačková, MPH, ambulancia preventívnej kardiológie NÚSCH, a.s. a dodáva: „Od KVR, ktoré stanovuje cieľovú hodnotu LDL cholesterolu pre daného pacienta je navrhovaný buď nefarmakologický postup (úprava životosprávy) alebo kombinácia medikamentóznej liečby s nefarmakologickými opatreniami. Štúdie v posledných desaťročiach potvrdili bezpečnosť a efektivitu liečbou statínmi, pri ich nedostatočnom účinku je kombinovaná liečba, včítane inovatívnej.“

Existuje úmera medzi vysokým krvným tlakom a vysokým cholesterolom?

Hypercholesterólia a vysoký krvný tlak sa vyskytujú veľmi často spoločne. V rámci metabolickému syndrómu k týmto dvom ochoreniam pristupuje ešte cukrovka 2 typu a niekedy obezita s ukladaním tuku na bruchu. Dnes už existujú lieky, ktoré v jednej tabletke obsahujú liečenie cholesterolu aj hypertenzie.

S akými najčastejšími mýtmi sa stretávajú lekári v súvislosti s liečbou vysokého krvného tlaku?

Mýtus: „Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak.“
Fakt: Hypertenzia je „tichý zabijak“, na začiatku nemusí vyvolávať žiadne príznaky.

Mýtus: „Prestal som užívať lieky, lebo som už pri nich mal tlak dobrý.“
Fakt: Hypertenzia sa nedá vyliečiť ako napr. infekčné ochorenie, ale je ju potrebné dlhodobo liečiť.

Mýtus: „S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak a teda si ho nemusím liečiť.“
Fakt: Normálny tlak vo veku 18 – 79 rokov je do 135/85 mm Hg, len vo vysokom veku nad 80 rokov sa toleruje hodnota do 150/80 mm Hg.

Čo z alternatívnych metód môže pomôcť a čo ublížiť pri vysokom krvnom tlaku?

„Liečba hypertenzie sa rozdeľuje na nefarmakologickú / bez liekov/, ktorá zahŕňa zmenu životného štýlu – redukcia telesnej hmotnosti, zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu kuchynskej soli, dostatok spánku, zníženie príjmu alkoholu, zníženie stresu a farmakologickú – medikamentóznu, prostredníctvom liekov. V žiadnych oficiálnych odborných kardiologických odporúčaniach sa žiadne alternatívne metódy liečby neuvádzajú,“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová, Kardiologická ambulancia NÚSCH, a.s.

Podľa jej slov je prvým a neoddeliteľným krokom v liečbe vysokého krvného tlaku zmena životného štýlu.

„Niekedy sa dosiahne primeraná úprava tlaku krvi už jeho vplyvom. Veľmi dôležité je zníženie príjmu soli v jedle a nápojoch (konzervované jedlá, mäsové výrobky, syry, chipsy, slané oriešky, minerálne vody s vysokým obsahom sodíka…). Pravidelná pohybová aktivita – najmä aeróbna na čerstvom vzduchu (chôdza, beh, bicykel, plávanie, práca v záhrade…) prispieva prostredníctvom rozšírenia ciev k ovplyvneniu tlaku krvi. Dôležitým faktorom je aj dostatok pravidelného spánku,“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová.

Čo môžem pre seba urobiť?

Naše cievy nemusia zodpovedať nášmu reálnemu veku. Vaskulárny vek (alebo cievny vek) si zvyšujeme neliečeným vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom v krvi, nesprávne liečenou cukrovkou a fajčením. Môže sa tak pokojne stať, že cievy päťdesiatnika budú vyzerať, ako keby mal 70 a nemôže sa čudovať, keď v 50. roku veku dostane infarkt. Iný človek môže mať v 70 rokoch cievy päťdesiatnika a infarktom ohrozený nebude. Vaskulárny alebo cievny vek je dôležitá veličina, na ktorej výpočet majú lekári niekoľko postupov. Aj odporúčaní na jeho zníženie.

Základom však je, že každý človek musí vedieť, aký má cholesterol, aký má krvný tlak a ako s tým má pracovať.

Vysoký cholesterol ani vysoký krvný tlak nebolia. Práve preto je potrebné VEDIEŤ a POZNAŤ svoje hodnoty.

Človek, ktorý nemal kardiovaskulárnu príhodu, by mal mať celkový cholesterol na hranici pod 5 nmol/l, LDL pod 3 nmol/l. Človek v sekundárnej prevencii (po infarkte, mŕtvici…) má hranicu LDL cholesterolu prísnejšiu (1,4 nmol/l a nižšie).

Ako starnú naše cievy?

„Naše cievy starnú spolu s nami hneď od nášho narodenia. Je to prirodzený proces, ktorý môže byť za určitých okolností akcelerovaný a prerásť do patologického starnutia – t. j. do zmien súvisiacich s aterosklerózou. Ateroskleróza je ochorenie, pri ktorom dochádza k tvorbe aterosklerotických (AS) plátov na vnútornej stene ciev – tepien, čiže artérií. AS pláty sa skladajú predovšetkým z LDL (tzv. zlého) cholesterolu, viacerých druhov buniek imunitného systému, usadenín vápnika a aj iných tukových látok. AS pláty sa postupne zväčšujú, zužujú tepny a zhoršujú v nich prietok krvi, čím sa obmedzí zásobovanie orgánov a tkanív kyslíkom,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Existuje viacero rizikových faktorov aterosklerózy. Tzv. neovplyvniteľné tvorí genetika, čiže výskyt srdcovocievnych ochorení u pokrvných príbuzných, pohlavie – muži sú na tom horšie ako rovnako staré ženy vo fertilnom veku, po menopauze sa riziko medzi pohlaviami vyrovnáva. Samozrejme aj vek hrá proti nám, starnutie organizmu a ateroskleróza idú ruka v ruke. K ovplyvniteľným rizikovým faktorom patrí fajčenie, nedostatok pohybu, spánku, zlé stravovacie návyky, obezita a tiež viaceré iné diagnózy – cukrovka, vysoký krvný tlak a porucha metabolizmu tukov (najmä vysoký cholesterol).

„Všetky tieto faktory tvoria ‚skladačku‘, pričom výsledný obrázok nám povie o kardiovaskulárnom (KV) riziku, čiže riziku vzniku nejakej srdcovocievnej príhody – napríklad infarktu alebo cievnej mozgovej príhody. Čím viac rizikových faktorov človek má, tým je pochopiteľne KV riziko vyššie. Naj­vyššie je u ľudí, ktorí už nejakú srdco­vo­cievnu príhodu prekonali,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová.

Ako môžeme ovplyvniť vek našich ciev?

Najdôležitejšie je eliminovať fajčenie a udržiavať lipidový profil (hladinu tukov v krvi, najmä cholesterolu) v zdravom rozmedzí. To môžeme ovplyvniť vyváženou stravou a dostatočným pohybom, minimálne 150 (optimálne 300) minút týždenne. Strava by mala obsahovať čo najmenej nasýtených mastných kyselín (tučné mäso a mäsové výrobky, maslo, stužené tuky…) a viac nenasýtených (orechy, semienka, ryby…). Odporúča sa tiež navýšiť príjem zeleniny, ovocia a strukovín, či konzumovať celozrnné výrobky a kvalitné chudé mäso, pričom mäso stačí 2 – 3-krát týždenne. Dôležitý je aj dostatočný pitný režim – najlepšie čistá voda, odporúča sa obmedziť príjem alkoholu. Často sa zabúda v rámci prevencie na pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu, elimináciu príčin stresu a dostatok spánku.

„Ak uvedené režimové opatrenia nestačia, na adekvátnu kontrolu hladiny cholesterolu je nevyhnutné užívať lieky (väčšinou hlavne statíny). Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev a dokonca spomaliť AS proces, čo súvisí jednak s ich potenciálom redukovať ‚zlý‘ cholesterol, ale tiež s ich protizápalovým efektom. Veľmi dôležitá je tiež kontrola a samotné skoré diagnostikovanie ostatných súvisiacich ochorení ako cukrovka a hypertenzia (vysoký krvný tlak). Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava odporúčania lekára a užíva predpísané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy KV rizika. Je to nevyhnutný predpoklad pacientovej adherencie a spolupráce,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová.

A teraz sa vráťme sa tam, kde sme začali. K podstate našich problémov. A tým je nezdravý spôsob života.

Zdravo jesť nie je raketová veda

Počas našich civilizačných problémov, nadváhe, obezite, neustálemu chudnutiu, sme si tak nejako zvykli nato, že jedlo je nepriateľ. Jedlo nie je nepriateľ a nemusíme ho neprirodzene kontrolovať. Zdravá výživa nepotrebuje tabuľky, výpočty ani raketovú vedu. Napríklad také počítanie kalórií nie je úplne v poriadku. Princíp tejto teórie spočíva v tom, koľko jete a že znižujete množstvo kalórií.

To môže exaktne platiť v laboratóriu, ľudské telo je však mnohonásobne komplikovanejšie. Veď si len spomeňte, koľkokrát ste začali s tzv. chudnutím, počítali kalórie, obmedzovali tuky, jedli len nízkokalorické jedlá. Často bola výsledkom týchto snáh inzulínová rezistencia a tzv. jojo efekt, kedy už telo začalo bojovať proti vám. Ak mu totiž neprirodzene znížite kalórie, zníži svoj výdaj. Začne menej spaľovať a trvá mesiace a niekedy roky, kým sa dá znovu do poriadku.

Problém je aj vo výbere diétnych jedál. Zoberte si napríklad taký „diétny“ extrudovaný chlieb. Z pohľadu vylučovania glykémie je to niečo podobné, ako keby ste jedli kúsky cukru. Pri jeho dlhodobej konzumácii si môžete privodiť rôzne ochorenia na čele s diabetom 2. typu, ochoreniami srdca a ciev a neskôr aj Alzheimerovu chorobu.

Zdravá výživa má jedno základné odporúčanie a keď ho zvládneme, zvyšok sú detaily. Je to jesť skutočné jedlo. To sú základné potraviny, ktoré nie sú priemyselne spracované. Skutočné jedlo chutí, neprejedáme sa ním a obsahuje maximum živín. Žiadny človek sa nepreje z mrkvy, vajec alebo ovsených vločiek. Prejedáme sa z priemyselne vyso­ko­spra­co­va­ných potravín. Trpíme po nich nadváhou, sme z nich chorí. [1]

Dôležité je tiež počúvať svoje telo a hýbať sa

Neexistuje totiž jediná správna výživa. Potravinová pyramída už v dnešnej dobe nie je jediným ukazovateľom správnej výživy. Pravda je, že môžeme jesť každý inak. Jeden môže inklinovať viac k rastlinnej strave, iný môže konzumovať aj živočíšne produkty. Všetko je možné, základ tkvie v skutočnom jedle. Problém nastane, ak človek siahne po priemyselne spracovaných potravinách.

Ďalším veľkým omylom je, že všetci máme rovnaký režim. Niekto môže jesť pravidelne napríklad desiatu a olovrant a prospieva mu to. Inému nie. Sú ľudia, ktorí musia napríklad z terapeutických dôvodov jesť len trikrát denne.

Keď totiž jeme, uvoľňuje sa hormón inzulín, ktorý spracováva cukor zo stravy a súčasne ukladá tuky do tukového tkaniva a aktivuje enzýmy. Ak máme vyšší inzulín v tele beží program ukladania. Je dôležité, aby sme nejedli stále a dali priestor nášmu organizmu nato, aby sa inzulín znížil. Ak napríklad 12 hodín jeme a 12 hodín spíme a napríklad predĺžime tento čas, nemusíme raňajkovať o 7. – 8. h, ale úplne nám stačí dať si niečo okolo 10. – 11. h alebo na obed.

Ako je to s pohybom a chudnutím? Tu panuje ďalší omyl. Pohyb je skvelý, veľmi užitočný, podporuje štíhlosť, ale nezabezpečí ju. Základ zdravej výživy a chudnutia je v jedle.

Soľ tiež nie je taký nepriateľ, ako sa tvrdí. Staršie štúdie zisťovali, koľko konzumujeme soli a ako na tom zdravotne sme. Vtedy sa ukazovalo, že kto konzumuje viac soli, má väčšiu pravdepodobnosť na vznik srdcovo cievnych ochorení. Dnes už tieto tvrdenia nie sú také jednoznačné. V tých starších štúdiách sme si totiž neuvedomili, že ten, kto konzumuje veľa soli, s najväčšou pravdepodobnosťou prijíma veľa spracovaných potravín.

Zoberme si veľmi zjednodušene ako sa tieto vysoko spracované potraviny vyrábajú. Ich cieľom je zvyšovanie blaženosti a teda návyk a opakované nákupy. V laboratóriách teda namiešajú kombináciu soľ, cukor, dochucovadlá, chrupkavú konzistenciu… Takže, sú plné cukru a soli.

Otázne teda je, či potrebujeme znižovať obsah soli, alebo prestaneme jesť priemyselne spracované produkty a tým výrazne znížime príjem soli.

Takže, čo s tým?

Prestať konzumovať vysoko spracované produkty nie je jednoduché. Telo si na ľahko zvyklo, navyše máme zafixované, že nemáme čas variť. Vznikol teda návyk a zlozvyk a ten potrebuje zmenu. A tá nie je nikdy jednoduchá. Lenže si treba uvedomiť, že konzumácia týchto potravín nám dlhodobo škodí a v konečnom dôsledku skracuje kvalitu života.

Skúste si nabudúce, keď pôjdete nakupovať dopredu premyslieť, čo budete variť. Podľa toho si pripravte zoznam a držte sa ho. V obchode na vás budú číhať rôzne nástrahy vo forme super akcií. Odolajte im, myslite na vaše zdravie a zdravie vašej rodiny. Vydržte takto aspoň mesiac a potom to bude jednoduchšie.

Zrazu zistíte, že rožky k životu vlastne nepotrebujete a kváskový chlieb vám chutí a nemusíte ho zjesť toľko, pretože vás na rozdiel od rožkov zasýti. Pripravte si k nemu zdravé pomazánky. Mrkva zrazu dostane inú chuť. Na jeseň si kúpte kapustu, nasoľte ju, „našliapte“ a uložte do pivnice. Vydrží do jari a existuje množstvo receptov na jedlá z nej. Pridajte do svojho jedálnička ryby a tiež čisté biele jogurty. Ochutené nie. Mlieko pite kravské, všetky ostatné sú priemyselne spracované a majú oveľa vyšší glykemický index ako kravské mlieko.

Jedzte skutočné jedlo, premýšľajte o ňom a nevymýšľajte skratky. Doplnky výživy či bylinky sú v poriadku, o ich užívaní sa však poraďte so svojim ošetrujúcim lekárom. Moderná medicína vám pri ochorení vie pomôcť, nezabúdajte však na svoju spoluúčasť – základ je zdravé jedlo, pohyb, eliminácia stresu.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie, ak by sme jedli zdravo, hýbali sa a nefajčili, zabránilo by sa 90 % cukrovky 2. typu, 80 % srdcovo cievnych ochorení a tiež by sa eliminovali nádorové ochorenia.

Čo zaradiť do jedálnička a čo z neho dať preč

Konzumovaním zdravej a vyváženej stravy si udržíte optimálnu váhu, znížite zlý LDL cholesterol v krvi a zvýšite ten dobrý HDL cholesterol. Dbajte na zvýšený príjem zeleniny a ovocia. Zaraďte do svojho jedálnička aspoň 500 gramov čerstvej zeleniny a 150 gramov ovocia. Nemusíte sledovať presnú gramáž, no snažte sa pridávať zeleninu do každého chodu, ktorý konzumujete. Pre jednoduchšiu predstavu platí, že polovicu množstva jedla na tanieri by mala tvoriť zelenina. Ovocie je zase skvelým snackom.

Odporúčané potraviny

Potraviny, ktoré obsahujú prospešné mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny:

• chudé mäso (kuracie bez kože, chudé hovädzie, morčacie, králičie…),
• ryby (pstruh, losos, makrela, sleď, tuniak),
• vajíčka (maximálne 6 za týždeň),
• strukoviny a obilniny,
• orechy (vlašské) a semená (ľanové, chia),
• rastlinné oleje ako olivový,
• nízkotučné mliečne výrobky,
• celozrnné pečivo…

Pri zdravej a vyváženej strave netreba zabúdať ani na množstvo ovocia a zeleniny.

Neodporúčané potraviny

Tieto potraviny obsahujú nasýtené mastné kyseliny a transmastné kyseliny a je dobré sa im vyhýbať (alebo aspoň konzumovať v obmedzenom množstve):

1. mastné druhy mäsa (najmä bravčové),
2. červené mäso len s mierou,
3. bravčová masť,
4. maslo,
5. palmový či kokosový olej,
6. plnotučné mliečne výrobky,
7. biele pečivo,
8. pridaný cukor (obsahuje ho väčšina sladkostí, sladené nápoje, ale aj hotové jedlá či fast food),
9. slané snacky (čipsy, slané oriešky…),
10. dresingy, majonéza, kečup…

Vedeli ste, že…

Mýty a fakty o hypertenzii

Mýtus: Vysoký krvný tlak (hypertenzia) postihuje len starších ľudí.
Fakt: Hypertenzia sa môže vyskytnúť u ľudí všetkých vekových skupín, vrátane mladších dospelých a dokonca aj detí.

Mýtus: Ak nemáte príznaky, nemusíte sa starať o vysoký krvný tlak.
Fakt: Hypertenzia sa niekedy nazýva „tichý zabijak“, pretože môže dlho neprejavovať žiadne zreteľné príznaky, ale môže prispieť k vážnym komplikáciám, ak nie je riadne liečená.

Mýtus: Je prirodzené, že sa krvný tlak zvyšuje s vekom, a nie je to problém.
Fakt: Zvýšenie krvného tlaku s vekom nie je nevyhnutne normálne a môže byť príznakom hypertenzie, ktorá vyžaduje liečbu.

Mýtus: Stres je hlavnou príčinou vysokého krvného tlaku.
Fakt: Stres môže dočasne ovplyvniť krvný tlak, ale hlavnou príčinou vysokého krvného tlaku sú často iné faktory, ako je dedičnosť, nezdravá strava a nedostatok pohybu.

Mýtus: Ak máte vysoký krvný tlak, nemôžete si dovoliť konzumovať soľ.
Fakt: Zníženie príjmu soli môže pomôcť niektorým ľuďom s hypertenziou, ale nie každý reaguje na soľ rovnako. Dôležitejšie je sledovať celkovú stravu a životný štýl.

Mýtus: Hypertenzia je nevyliečiteľná.
Fakt: Hypertenzia je spravidla riaditeľná zmenami životného štýlu a liekmi.

Mýtus: Môžete cítiť, keď máte vysoký krvný tlak.
Fakt: Väčšina ľudí s hypertenziou nemá výrazné príznaky, preto je dôležité pravidelne merať krvný tlak.

Čo musíte vedieť o hypertenzii

• Hypertenzia je často spojená so zvýšeným rizikom srdcových chorôb, cievnych problémov, mŕtvice a ďalších zdravotných komplikácií.
• Zmeny životného štýlu, ako je zdravá strava s nízkym obsahom soli a tuku, pravidelné cvičenie a odvykanie od fajčenia, môžu pomôcť riadiť krvný tlak.
• Ak máte vysoký krvný tlak, mali by ste dodržiavať odporúčania lekára a užívať predpísané lieky presne podľa pokynov.
• Kontrola hladiny krvného tlaku je dôležitá, aby sa zabránilo dlhodobým komplikáciám a zlepšilo sa celkové zdravie.
• Genetika môže ovplyvniť vašu náchylnosť k hypertenzii, ale životný štýl a strava majú tiež zásadný vplyv na vašu krvný tlak.
• Hypertenzia môže byť asymptomatická (bez príznakov) alebo sprevádzaná nešpecifickými príznakmi, ako sú bolesti hlavy, závraty alebo únava.
• Kontrola hladiny krvného tlaku je dôležitá pre ľudí s vysokým rizikom srdcových chorôb, diabetu alebo chronických obličkových ochorení.
• Zistenie a riadenie hypertenzie je kľúčové pre zdravie srdca. Ak máte podozrenie na hypertenziu, alebo ste boli diagnostikovaný, je dôležité konzultovať so svojím lekárom a dodržiavať odporúčania pre vašu individuálnu situáciu.

Ako je to s tukmi? Potrebujeme ich?

Protituková hystéria sa datuje od 70. rokov minulého storočia. Ostatných 10 – 20 rokov sa úspešne búra. Tuky totiž tvoria spolu so sacharidmi a bielkovinami tri hlavné makroživiny v strave. Majú z nich najvyššiu energiu – 1 gram tuku dáva 38 kJ. Fakt, že obsahujú najviac kJ je dôvod, prečo sa ich snažia niektorí ľudia obmedzovať. Žijeme totiž v omyle, že množstvo prijatého tuku sa rovná množstvu uloženého tuku.

Tuky sú však v našej výžive nenahraditeľné, vďaka nim vstrebávame dôležité živiny (A, D, E, K). Majú stavebnú funkciu a sú súčasťou všetkých buniek tela. Tvoria sa z nich mnohé látky v tele – vitamín D, lipoproteíny a ďalšie.

Čo sú tuky?

Z chemického hľadiska sú zlúčeninou glycerolu s mastnými kyselinami. Podľa typu mastnej kyseliny v tukoch ich rozdeľujeme na dve hlavné skupiny – nasýtené a nenasýtené. Vo všetkých potravinových zdrojoch tukov sa nachádzajú v rôznom zastúpení obidve skupiny. Neexistuje teda čistý nasýtený a čistý nenasýtený zdroj tukov tvorený len jedným typom mastných kyselín. To je aj dôvod, prečo by sme mali používať čo najširšie spektrum tukov a olejov a získali tak rôzne mastné kyseliny s rôznorodým účinkom a funkciou.

Poznáme rastlinné a živočíšne tuky

Najvhodnejšie je, ak sa vo výžive objavujú pôvodné zdroje tukov, pri živočíšnych pri minimálnej tepelnej úprave. Ide najmä o ryby, vajcia, maslo, mliečne kysané produkty. Z rastlinných je to široké spektrum orechov a semienok, avokádo, kokos, kakao, olivy.

Nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny

Potraviny, ktoré sú prirodzeným zdrojom tukov obsahujú zmes rôznych druhov nasýtených a nenasýtených mastných kyselín. O nasýtených mastných tukoch sa vedú fámy o tom, že sú rizikom pri vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Nie je to celkom tak, problémom je skôr ich kombinácia s cukrom. Nasýtené mastné tuky nájdete v mlieku a mliečnych produktoch, palmovom tuku a rôznych orechoch.

Nenasýtené mastné tuky sa nachádzajú najmä v rastlinných zdrojoch. Olivový olej je napríklad zdrojom mononenasýtených mastných tukov. Tie sa ďalej rozdeľujú ešte na Omega 3 a Omega 6. Obidve skupiny sú pre naše telo nevyhnutné, musíme si však dávať pozor na ich pomer v stravovaní. Omega 6 sú prítomné v niektorých druhoch mäsa, mliečnych produktoch a napríklad aj v slnečnicovom oleji.

Nadbytok Omega 6 sa spája s prozápalovým efektom. Omega 3 pôsobia opačne, teda protizápalovo a sú súčasťou rybieho tuku, niektorých olejov a nachádzajú sa aj v semienkach a orechoch. Majú priaznivý vplyv na naše telo a môžu pôsobiť preventívne proti rôznym ochoreniam.

Ktorým tukom by sme sa mali vyhýbať?

Tuky, ktoré by sme mali vyradiť zo svojho jedálnička sú trans – tuky, prípadne trans – nenasýtené mastné kyseliny. Nachádzajú sa v priemyselne spracovaných potravinách, ktoré obsahujú stužený pokrmový tuk – sladké pečivo, koláče, šišky, sušienky, zákusky, chipsy, polevy a podobne.

Problémom teda nie je samotný tuk, ale spôsob jeho spracovania. Dôležitú úlohu zohráva aj kvalita potravín, ktoré sú zdrojom tukov, pretože zvieratá, ktoré produkujú mlieko a mäso sa prirodzene kŕmia nezdravým zdrojom tukov. Je teda dôležité vedieť, akým spôsobom sú zvieratá chované a aký typ krmiva užívajú.

Pri živočíšnych tukoch už nie je problémom cholesterol, ktorý je v nich obsiahnutý, ale skôr prítomnosť nevhodných látok používaných pri chove, či pri pestovaní rastlín alebo výrobe mlieka.

Ďalším faktorom je skladovanie. Tuky sa pôsobením vzdušného kyslíka oxidujú alebo žltnú. Pri zle zatvorenej fľaši rastlinného oleja, prichádza k strate vitamínov, ale aj k zmene zloženia esenciálnych mastných kyselín. Problémom je aj tepelná úprava, pri ktorej vznikajú toxické až karcinogénne látky.

---

[1] Margit Slimáková, uznávaná česká expertka na zdravý životný štýl, nutričná poradkyňa, špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu.

Autorky: Erika Zimanová a Andrea Hinková z Accelerate.