Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad

Starajte sa o seba skôr, ako sa o vás budú musieť starať iní.

Na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu zomiera každý rok príliš veľa ľudí. Alar­mu­júce je, že sa znižuje veková hranica ľudí, ktorí vo vše­o­bec­nosti trpia na srdco­vo­cievne ocho­renia.

Aj keď pri cievnej mozgovej príhode má pacient šta­tis­ticky väčšiu možnosť prežiť ako pri in­farkte myo­kardu, za oboma sú po­rov­na­teľné rizikové faktory. Tie, ktoré nám pri­niesla doba pre­bytku – obe­zita, stres – vy­soký krvný tlak, vy­soká hla­dina cholesterolu.

A žiaľ aj doktor „Google“ a neo­chota liečiť sa, vy­ne­chá­vanie alebo úprava pred­pí­sanej liečby, igno­ro­vanie pre­ven­tív­nych prehliadok a také to naše klasické, keď ma nič nebolí nič mi nie je, alebo mne sa to ne­môže stať. Často, keď sa stane, je už neskoro.

Cievna mozgová príhoda aj infarkt myokardu prichádzajú náhle, je však za nimi často dlho­ročná igno­rancia alebo samo­liečba, prípadne nesprávna liečba vy­so­kého krvného tlaku či vy­so­kého cholesterolu.

Aké najčastejšie mýty o vy­so­kom krvnom tlaku poznáme a aká je pravda?

„Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak.“
„S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak a teda si ho nemusím liečiť.“

„Pravda o hypertenzií je taká, že ne­kontro­lo­vaná môže viesť k poško­deniu srdca, ciev a iných orgánov v tele. Ne­lie­čený vysoký krvný tlak poško­dzuje cievy mozgu (môže prísť k ne­do­krveniu alebo krvá­caniu), očí (s následným poško­dením zraku) a obličiek (s roz­vojom ich zly­há­vania),“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová, kardio­lo­gička z ambu­lantného odde­lenia NÚSCH, a.s.

Pokiaľ ide o liečbu hypertenzie, podľa jej slov sa roz­de­ľuje na me­di­ka­men­tóznu pomocou liekov a ne­far­ma­ko­lo­gickú. Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, čo inými slovami zna­mená zvý­šenie po­hy­bovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. V prí­pade správneho dodržiavania režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku.

„V žiadnych oficiálnych odborných kardio­lo­gických od­po­rú­ča­niach sa žiadne alter­na­tívne metódy liečby neu­vá­dzajú,“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová.

Aké najčastejšie mýty o choleste­role poznáme a aká je pravda?

„Celkový cholesterol mám dobrý, prečo riešime LDL?“
„Všetky druhy cholesterolu sú škodlivé.“
„Každý deň si dám cesnak, to znižuje cholesterol.“

Aká je pravda? Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza jednak v krvi a zá­ro­veň je súčasťou prakticky každej bunky v orga­nizme. Bez cho­leste­rolu nemôže ľudské telo fungovať, potre­buje ho každá bunka pre svoj chod. Je súčasťou žlčových kyselín ne­vyhnut­ných pre vstre­bá­vanie tukov v čreve a pre­kur­zo­rom (vý­cho­dis­kovou látkou) vita­mínu D. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je roz­pustný v krvi. Medzi bunkami ho pre­ná­šajú špe­ciálne biel­ko­vi­nové nosiče nazývané lipo­pro­teíny. Hlavné dva druhy lipo­pro­teínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V sku­toč­nosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne biel­ko­viny. Cel­kový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spô­so­biť vážne zdra­votné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a zni­žuje ich prie­chod­nosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou ate­ro­skle­rózy, čiže kôrna­tenia tepien. Výsledkom sú závažné zdra­votné kom­pli­kácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedo­krvenie dolných kon­čatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.

„Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je do­sa­ho­vanie cie­ľo­vých hodnôt LDL cholesterolu podľa kar­dio­vas­ku­lár­neho rizika. Pri vy­šetrení lipi­do­gramu sa zisťuje hod­nota LDL a HDL cholesterolu, cel­kový cholesterol, tri­gly­ce­ridy, a aspoň jeden­krát v dospelosti hla­dina Lipoproteínu p (a). Základné para­metre lipi­do­vého profilu sa určujú cestou vše­o­bec­ných lekárov pri pre­ven­tív­nych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kar­dio­vas­ku­lár­ne riziko pacienta, s pou­žitím tabuliek SCORE, prípadne s vyu­žitím konceptu vas­ku­lár­neho veku,“ hovorí MUDr. Jana Kovačková, MPH, kardio­lo­gička z ambu­lancie pre­ven­tívnej kar­dio­lógie NÚSCH, a.s.

Hypercholesterolémia (najmä zvýšená hladina LDL-cholesterolu) sa v sú­čas­nosti na základe výsledkov štúdií považuje za naj­dô­le­ži­tejší rizikový faktor pre ate­ro­skle­ro­tické ocho­renia, ako je infarkt myo­kardu a cievna mozgová príhoda. Ide o ocho­renia, ktoré sú naj­význam­nejšou príčinou úmrtí. Na srdco­vo­cievne ocho­renia zomiera na Slo­ven­sku takmer polo­vica populácie.

Cievny vek môže byť iný ako biologický

Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, prípadne pomer „dobrého“ k cel­ko­vému cholesterolu, abúzus nikotínu, vek a pohlavie sú základné para­metre, ktoré určujú vek našich ciev. Vaskulárny vek vyjadruje sku­točný vek cievy človeka po zo­hľad­není kar­dio­vas­ku­lár­nych rizi­kových faktorov v po­rov­naní s vekom cievy zdravého jedinca daného veku.

„Vaskulárny vek je termín, ktorý sa používa na opis stavu a zdravia ciev (artérií) orga­nizmu. Sku­točný vek ciev môže byť odlišný od bio­lo­gic­kého veku v zá­vis­losti od ži­vot­ného štýlu, stravy, ge­ne­tiky a pri­dru­že­ných ocho­rení. Príkladom je vek ciev 45-roč­ného hyper­to­nika, fajčiara s hyper­cho­les­te­ro­lé­miou, ktorý je rovnaký ako vek ciev zdravého 72-ročného muža,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Vek našich ciev môžeme ovplyvniť. V prvom rade je nutné prestať fajčiť (ideálne vôbec nezačať) a udržiavať sa v dobrej kondícii racionálnou živo­to­správou.

„Tá spočíva vo vyváženej najmä rastlinnej strave s pre­vahou zeleniny a ovocia, pra­vi­del­nom pohybe, eli­mi­nácii stresu a dosta­točnom spánku. Ak režimové opatrenia nestačia, na adek­vátnu kontrolu hladiny cholesterolu je ne­vyhnut­né užívať lieky (najmä statíny). Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev a do­konca spo­maliť ate­ro­skle­ro­tický proces, čo súvisí jednak s ich poten­ciálom re­du­kovať ‚zlý‘ cholesterol, ale tiež s ich proti­zá­pa­lovým efektom. Veľmi dôležitá je tiež kontrola a sa­motné skoré diag­nos­ti­ko­vanie ostatných sú­vi­siacich ocho­rení ako cukrovka a hyper­tenzia (vysoký krvný tlak). Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava od­po­rú­čania lekára a užíva pred­pí­sané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy kar­dio­vas­ku­lár­neho rizika. Je to nevyhnutný pred­poklad pacientovej ad­he­rencie a spolu­práce,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC.

Aj jedno vyššie číslo krvného tlaku zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody

Neliečený vysoký krvný tlak je hlavnou príčinou všetkých typov (ische­mických aj hemo­ra­gických a ich pod­typov) cievnych mozgových príhod. Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravde­po­dobne naj­sil­nejšou zbraňou v pre­ven­tívnom arze­náli.

„Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o po­lo­vicu nižšie celo­ži­votné riziko moz­go­vej prí­hody ako ľudia s vy­so­kým krvným tlakom. Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev. To vedie k zhrub­nutiu malých tepien v celom mozgu a k na­hro­ma­deniu ate­ro­skle­ro­tic­kého plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára pred­po­klady pre možnú mozgovú príhodu. Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90. Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyri­krát vyššiu prav­de­po­dob­nosť, že dostane moz­govú príhodu, ako človek s nor­mál­nym krvným tlakom. Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca pred­nostu II Neu­ro­lo­gickej kliniky LF UK a UNB v Bratislave.

K rizikovým faktorom pre vznik cievnej mozgovej príhody patria podľa jeho slov aj vysoký cholesterol a tri­gly­ce­ridy.

„Vysoká hladina lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL), ‚zlého‘ cholesterolu, pomáha vytvárať základ pre ate­ro­skle­ro­tické pláty, ktoré upchá­vajú tepny. Zdá sa, že ne­priaz­nivé hladiny cholesterolu zvyšujú riziko mozgovej príhody a to aj v prí­pade, že sa ne­vy­sky­tujú iné kar­dio­vas­ku­lárne ocho­renia,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík.

Cievna mozgová príhoda je piatou naj­čas­tejšou príčinou úmrtí a významnou prí­či­nou inva­li­dity celo­sve­tovo.

„Existujú dva základné druhy cievnej mozgovej príhody, ktoré sa ďalej delia na rôzne pod­typy. Až 87 % moz­go­vých príhod tvorí ische­mická cievna moz­gová príhoda. Vzniká vtedy, keď je cieva záso­bu­júca mozog zablo­ko­vaná krvnou zra­ze­ni­nou. Podobá sa teda infarktu srdca, ale pre­bieha v mozgu. Hemo­ra­gická cievna moz­gová prí­hoda nastane vtedy, keď príde k úniku krvi (zakrvá­caniu) alebo prasknutiu krvnej cievy v mozgu,“ hovorí MUDr. Marek Krivošík.

Liečivé rastliny, čaje – pomôžu, ale ne­vy­liečia

Liečivé rastliny, ich účinné obsahové látky a iné prí­rodné zdroje sú aktívnou mole­ku­lo­vou pred­lo­hou veľkej časti sú­čas­ných chemických liečiv. Rastlinné lieky a tra­dičné rastlinné lieky pre­chá­dzajú procesom pre­hod­no­co­vania ich klinickej účinnosti v zmysle medicíny za­lo­že­nej na dô­ka­zoch. Lieky musia mať za­bez­pe­čenú kva­litu, účin­nosť a bez­peč­nosť.

„Pre niekoľko ďalších skupín ne­far­ma­ce­u­tic­kých pro­duktov, dostupných aj v le­kár­ňach, sa nedávno kreoval názov ‚hraničné pro­dukty‘ (borderline products), keďže môžu mať aj vplyv na udr­žanie zdravia alebo na zlep­še­nie kva­lity života,“ hovorí Mgr. Jaroslav Tóth, PhD. z katedry far­ma­kognózie a bo­ta­niky na Farma­ce­u­tickej fakulte Uni­verzity Komenského v Bra­tis­lave.

Edukačná kampaň pri prí­le­ži­tosti Sve­to­vého dňa srdca

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 29. sep­tem­ber ako „Svetový deň srdca“. Svetový deň srdca pod­po­rujú orga­ni­zácie WHO, Sve­tová fede­rácia pre zdravé srdce (WHF) a UNESCO a pri­po­mína sa od roku 2000. Choroby srdca a ciev patria celo­sve­tovo k naj­zá­važ­nejším príčinám pra­covnej ne­schop­nosti a tvoria tiež naj­väčší podiel hospi­ta­li­zácií.

Slovenská nadácia srdca pri Slo­ven­skej kar­dio­lo­gickej spo­loč­nosti v  spo­lu­práci s pa­cien­tskou orga­ni­zá­ciou Únia pre zdravšie srdce sa s pod­po­rou partnerov aj tento rok snažia šíriť osvetu o ri­zi­ko­vých faktoroch srdco­vo­ciev­nych ochorení a pro­pa­govať význam pre­vencie v ich manaž­mente. Tento rok orga­ni­zuje Slovenská nadácia srdca kampaň s názvom: „Ocho­renia, ktoré nebolia, mávajú ten naj­bo­les­ti­vejší dopad.“ Jej cieľom je infor­movať verejnosť o mož­nostiach pre­vencie s dô­razom na cievnu moz­govú príhodu a infarkt myo­kardu a to, čo týmto atakom pred­chá­dza. A sú to tiež mýty a fakty o cholesterole a vy­so­kom krvnom tlaku ako naj­väčších a zá­ro­veň „naj­tichších“ ne­pria­teľov srdca, mozgu a ciev.

V rámci tejto edukačnej kampane navštívime 10 slo­ven­ských miest, kde sa na hlav­ných námestiach okrem edukácie budú merať záujemcom základné para­metre kar­dio­vas­ku­lár­neho zdravia – krvný tlak, cholesterol a obvod pása.

Plán výjazdov do slo­ven­ských miest

12. 9. Bratislava – Sky bar
13. 9. Šaľa – Námestie (pešia zóna)
14. 9. Levice – Hlavné námestie (pred Domom kultúry)
15. 9. Nové Zámky – Hlavné námestie
18. 9. Partizánske – Námestie SNP
19. 9. Dubnica nad Váhom – Hlavné námestie
20. 9. Nové mesto nad Váhom – Hlavné námestie
25. 9. Košice – Námestie Maratóncov mieru
27. 9. Komárno – Námestie Generála Klapku
28. 9. Rimavská Sobota – Hlavné námestie (pešia zóna)
29. 9. Rožňava – Hlavné námestie (pešia zóna)

Foto: (Oles Cheresko)

---

Organizátori

Partneri

Autorky: Erika Zimanová a Andrea Hinková z Accelerate.