Situácii by pomohlo, ak by IT zručnosti získali aj absolventi ekonomických odborov či manažmentu.
Slovensko na poli informačných technológií dlhodobo zápasí s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov. Len spoločnosť Profesia zaznamenala v prvom polroku tohto roka vyše 17 200 pracovných ponúk z IT sektora, pričom na inzeráty z tejto oblasti reaguje podstatne menej ľudí ako pri iných profesiách.
Špičkoví IT špecialisti totiž tvoria v súčasnosti len niečo vyše 4 % z celkovej pracovnej sily firiem, hoci slovenský trh by v oblasti IT dokázal zamestnať tisíce ďalších ľudí. Keďže však existujú low-code a no-code platformy, pri ktorých nie je nevyhnutné zamestnávať softvérových inžinierov či programátorov, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily by podľa spoločnosti Enehano dokázala vyriešiť úprava vysokoškolských syláb. Firmám by podľa odborníkov z Enehano pomohlo, ak by študenti ekonomických či biznisových odborov získali základné zručnosti aj z oblasti informatiky a naopak, ak by budúci informatici boli vyškolení aj v oblasti manažmentu a biznisu s cieľom vyvíjať pre firmy užívateľsky nenáročné a customizovateľné systémy.
Pomohla by úprava vysokoškolských osnov
Zavádzanie digitálnych riešení a digitálna transformácia je vo svete aj na Slovensku prioritou a splniť ciele možno len s dostatkom kvalifikovaných odborníkov. V Európe v súčasnosti chýba približne milión IT zamestnancov, pričom tomuto problému čelí aj Slovensko, kde sa hovorí o 15-tisícoch chýbajúcich odborníkov. Dôkazom toho sú aj údaje zo spoločnosti Profesia. Tá v prvom polroku tohto roka zaznamenala 17 226 pracovných ponúk z IT sektora, pričom je primerané, ak na jednu pracovnú ponuku reaguje aspoň 10 záujemcov. IT sektor podľa najväčšieho pracovného portálu tieto čísla v prípade mnohých pozícií nedosahuje a mediánová hodnota v tejto oblasti je tento rok 4. Podľa spoločnosti Enehano je riešenie aj v úprave vysokoškolských syláb. Ak by totiž absolventi napríklad ekonomických či manažérskych odborov získali počas štúdia aj základné zručnosti v IT oblasti, dokázali by niektoré IT pozície suplovať a digitálnu transformáciu by nebrzdil nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
„Ak chce firma digitalizovať a čelí nedostatku IT špecialistov, vyvinuté boli tzv. low-code a no-code platformy. Tie sprístupňujú programovanie širšiemu okruhu používateľov než sú len IT profesionáli a dávajú firmám nádej, že sa ľahšie vyrovnajú s rastúcim tlakom na digitalizáciu procesov. Na to, aby vedeli ľudia programovať, stačí im ovládať nejaký základný rámec a priestor na to im môže poskytnúť práve vysoká škola. Človek si vďaka low-code a no-code platformám dokáže bez toho, aby roky študoval nejaké programovacie jazyky, vytvoriť vlastné riešenie, ktoré mu uľahčí prácu a zjednoduší tak fungovanie firmy. Analytici z Gartneru predikujú, že do roku 2025 bude 70 percent nových enterprise aplikácií využívať low-code či no-code technológie. Medzi tie najznámejšie patria napríklad Microsoft Power Apps alebo Salesforce Platform,“ konštatuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti Enehano Solutions.
Podotýka však, že low-code a no-code platformy aj napriek svojej efektivite zostávajú stále len doplnkom vo svete podnikania a prácu programátorov či softvérových inžinierov firmy týmto plne nenahradia.
Rozšíriť pole pôsobnosti si musia aj IT špecialisti
Hoci softvéry postavené na používaní šablón a platforiem bez potreby kódovania dokážu firmám vyriešiť základný problém, dostupnosť skúsených programátorov a inžinierov, ktorí budú vyvíjať pokrokové riešenia, je nevyhnutná. Obzvlášť, keď IT špecialisti tvoria na Slovensku len 4 % celkovej pracovnej sily. Informatiku v nejakej jej forme možno u nás študovať na 34 fakultách [1], pričom veľký počet študentov si vyberá radšej školy v zahraničí. Tam si neraz nájdu aj uplatnenie a Slovensko tak aj v tejto oblasti musí čeliť odlevu mozgov. Na druhej strane tí, ktorí sa rozhodnú študovať doma, neraz doplácajú na to, že školy stále nedokážu promptne reagovať na aktuálne trendy a potreby praxe. Rozšíriť vysokoškolské osnovy by tak podľa spoločnosti Enehano bolo potrebné aj v IT oblasti a viac previazať informatiku s manažmentom.
„Školy by mali aj budúcich IT odborníkov lepšie pripraviť na prax. A prihliadnuc na ich ďalšie uplatnenie im dať napríklad základy obchodu, podnikania či manažmentu, ktorý je s IT úzko prepojený a previazaný. Aby programátori alebo softvéroví inžinieri len striktne nečakali na zadanie, ktoré dostanú, ale rozumeli aj biznisovej problematike a dokázali v rámci IT riešení zvoliť alebo navrhnúť vhodné prostriedky, prípadne vyvinúť užívateľsky nenáročné a customizovateľné systémy,“ dopĺňa Gers.
Po IT zamestnancoch, ktorí okrem profesionálnych zručností dokážu uvažovať aj „biznisovo“, bude totiž podľa spoločnosti Enehano na pracovnom trhu už čoskoro obrovský dopyt.
„Trh sa bleskovo mení a IT technológie jeho napredovanie podporujú. Dnes už nestačí, aby sa ľudia vzdelávali len v klasickom IT, ale vyžaduje sa, aby sa venovali aj takzvanému doménovému IT. Vďaka nemu budú vedieť riešiť problémy v kontexte, mať biznisový potenciál a u zákazníkov tak aj vyššiu cenu,“ uzatvára Gers.
[1] Vysoké školy.
Autor: Enehano.
Článok dodala Anna Vojteková z PR Clinic.