Kategórie
Zošity humanistov

Boj o vývojovú teóriu sa stupňuje

Hneď pri prameni teizmu (mnoho- či jednobožstva) vznikol ateizmus (bez­božstvo či bez­bož­níctvo), keď grécky filozof Protagoras už asi r. 415 p. n. l. veľmi moderne konštatoval, že existencia bohov sa nedá dokázať.

Obidva názory na existenciu božstva žili vedľa seba okolo 3 000 rokov v takom mieri, že teizmus vládol – aj v po­dobe kráľov a ci­sá­rov z božej milosti, či mogulov, kalifov, pápežov a mulláhov; okrem nich vtedy aj dnes bohatých. Prežívanie ateizmu v celej tej dobe sa dá nazvať len živorením, napríklad v kruhoch rímskych inte­lek­tu­á­lov.

Až v dobe osvietenstva sa po sto­ro­čiach krvavých sociálnych a ná­bo­žen­ských kon­flik­tov myšlienkové plody re­ne­san­cie ozvali hro­mad­ným výrokom hu­ma­nistov, že dlho po smrti ostatných bohov umrel aj Boh.

Od tých čias sa stalo zvykom myslieť ná­bo­žen­sky, t. j. veriť v boha a všetko (alebo aj nie všetko), čo s tým súvisí; alebo rozmýšľať vedecky, t. j. uznávať len existenciu fyzi­kál­nej matérie, prí­pad­ne energie.

Rozchod vedy s ná­bo­žen­stvom

Vedcov, predovšetkým prírodovedcov, prestala zaujímať otázka existencie Boha najmä potom, čo Kant (okolo r. 1790) vyvrátil argu­menty v jej prospech. Teo­ló­go­via neprišli od tých čias s ničím novým. Pokus anglického kňaza Paleya, ktorý r. 1804 uve­rej­nil historku o ho­di­ná­rovi, ktorá mala do­ka­zo­vať existenciu Stvo­ri­teľa, bol len pre­masko­vaním Aristotelovho prvého hýbateľa. Znela: Ak nájdete na lesnej ceste hodinky, nemôžete ich po­va­žovať za výtvor prírody. Musíte sa vybrať hľadať ich plá­no­vača a tvorcu.

Našiel ho Darwin, ale nemá podobu zo­sob­ne­ného, perso­ni­fi­ko­va­ného boha, teda naj­vyššej bytosti s ľudskou tvárou.

Darwin podal ucelený pohľad na vývoj druhov oslo­bo­dený od ná­bo­žen­ských predstáv svojej aj pred­chá­dza­júcich dôb. Druhy podľa neho vznikajú dlho­trva­júcim procesom prí­rod­ného výberu; nie sú ne­menné, pre­tože pod­lie­hajú neúprosným prí­rod­ným zákonom v tvrdej kon­ku­ren­cii s ostat­nými orga­niz­mami.

Svoje myšlienky a hypotézy odvodzuje Darwin z roz­siah­leho terén­neho výskumu od súostrovia Gala­págy cez Južnú Ameriku a Oceániu až po anglický vidiek. Overuje ich na základe poznatkov z bo­ta­niky, zoo­lógie a geo­ló­gie.

Najvášnivejšie polemiky sa vedú v USA

Myšlienky evolúcie vyvolali vášnivé polemiky, ktoré neutíchajú ani dnes.

Spojené štáty sú náboženský štát – založili ich pro­tes­tan­tskí nespo­ko­jenci, puri­táni, ute­ka­júci pred ná­bo­žen­skou ne­slo­bo­dou z Ang­licka. V USA došlo v dvad­siatych rokoch mi­nu­lého sto­ročia pri tzv. opičom procese v Daytone k prvému vážnemu verejnému stretu medzi vedcami a biblickými fun­da­men­ta­listami v otázke vzniku človeka: stvoril Boh Adama a Evu osobitne, či sa človek vyvinul v prie­behu miliónov rokov v rámci vývoja živej prírody, ako to pred­po­kla­dal Darwin? Kresťanský názor dostal názov krea­cio­nizmus, náuka o viere v stvo­renie; vedci de­fi­no­vali evo­lučnú (vý­vo­jovú) teóriu ako sled náhod a ne­vyhnut­ností na základe prírodných zákonov, platných vo fyzike a chémii. Hoci učiteľ Scopes, ktorý učil, že ľudia sa vy­vi­nuli zo spo­loč­ných predkov človeka a opíc, mal zaplatiť pokutu sto dolárov, pred súdom, vo ve­rej­nosti a vo ve­dec­kom svete vyhrala evo­lučná teória na celej čiare – a vyše pol sto­ročia bol na zá­pad­nom fronte pokoj.

Koncom osemdesiatych rokov sa v USA pustili do vy­lep­šo­vania krea­cio­nizmu namiesto teológov inte­lek­tu­áli. Najprv právnik Johnson knihou Spor o Dar­wina (Darwin on Trial, 1991) spo­chyb­nil evo­lučnú teóriu a potom prišiel chemik Behe s nezjed­no­du­ši­teľ­nou zlo­ži­tosťou (ne­re­du­ko­va­teľnou kom­plex­nosťou) určitých vecí a javov. Ide o argu­ment starého dáta, že nie­ktoré zlo­žité orgány môžu fun­go­vať len ako celok, kým po odstrá­není čo aj len jedinej z jeho súčiastok sa stanú ne­fun­kčné. Nemohli sa postupne vyvíjať skladaním častí, museli vzniknúť naraz ako funkčný celok. Príkladmi boli pasca na myši, ľudské oko a zrá­žan­li­vosť krvi, posledné dve stvorené Bohom. Neosvedčili sa.

Vznik myšlienky o inte­li­gen­tnom dizajne (návrhu)

Vytvorila sa aj skupina akademicky vzdelaných inte­lek­tu­álov, ktorí tvrdia, že ne­vy­chá­dzajú z ná­bo­žen­ských pozícií a biblie; akceptujú dôkazy o veku vesmíru a čiastočne uzná­vajú evo­lú­ciu. Cha­rak­te­ri­zuje ich pou­ka­zo­vanie na medzery v po­ro­zu­mení evo­lúcie a na akési ne­dostatky darvi­nis­tic­kého prístupu, ktorý – podľa nich – ne­stačí na vy­svet­lenie celej evo­lúcie, a preto je potrebné hľadať alter­na­tívu pre me­dzery. Tou môže byť len zásah, prípadne naj­me­nej tri opa­ko­vané zásahy inte­li­gen­tného návrhára, plá­no­vača, dizaj­néra (odtiaľ medzi­ná­rodne zau­ží­vaná skratka ID pre inte­li­gen­tný dizajn aj pre inte­li­gen­tného dizaj­néra), ktorým však nemusí byť osobný kres­ťan­ský boh, ale mohol by ním byť aj nejaký mimo­zemšťan. V Seattle v USA za­lo­žili prívrženci ID – volaj­me ich ID-isti (vyslov ajdíisti) výskumný ústav DI – Disco­very Insti­tute (Ústav objavov), ktorý má ich predstavy dokladať a šíriť. (K tým trom ne­vy­hnut­ným zásahom dizaj­néra, po našom Stvo­ri­teľa: pri veľkom tresku, pri prvej bunke a pri stvo­rení Adama…)

Ešte pred nedávnom zdôrazňovali kreacionisti „ne­zjed­no­du­ši­teľnú zlo­ži­tosť” oka, no dnes už ID-isti o tom ne­ho­voria, pre­tože to je pomerne ľahko vyvrá­ti­teľný argu­ment. Zato sa opie­rajú o chémiu, ge­ne­tiku, ma­te­ma­tiku aj infor­ma­tiku. Moder­ni­zujú sa a pou­ží­vajú čoraz zlo­ži­tejšiu, pre laika bez odbor­ných vedo­mostí dosť ťažko vyvrá­ti­teľnú argu­men­táciu.

Miesto veľkého oka majú ID-isti najnovšie len pri tisíc­ná­sob­nom zväč­šení viditeľné po­hy­bové orgány baktérií, bičíky; tie sa vraj nemohli vyvinúť, tie museli byť naplá­no­vané a stvo­rené. Pre svoju drobu­lin­kosť? Pre mňa tento rozdiel medzi mikro­sko­picky malým a makro­sko­picky veľkým vôbec neplatí; celý život som hľadel do mikro­skopu a po­zo­roval a ma­ni­pu­lo­val bunky a mikro­orga­nizmy. Chirurgovia voľa­kedy narábali len s nožom a nož­ni­cami. Dnes pod mikro­sko­pom riadia laserový lúč a ne­cí­tia sa inte­li­gen­tnými dizaj­nérmi.

ID-isti operujú vedecky vyzerajúcimi vetami typu „evolučná teória nevie vysvetliť digitálnu informáciu zakódovanú v DNA a RNA“, ktoré pôsobia na laikov, ale odborník ich šmahom odmietne: táto „informácia“ je zodpovedná za tvorbu bielkovín, stavebných kameňov každého orga­nizmu v prie­behu celého vývoja živej prírody od naj­jed­no­duch­ších orga­nizmov až po naj­zlo­ži­tejšie. Tak, ako je jeden meter v celom vesmíre jeden meter na me­ranie dĺžky – čo k tomu dodávať? – tak platí pre všetky orga­nizmy, že DNA určuje, čo z čoho a ako vzniká; to je viac, ako predstava, že z pôdy zeme urobil Boh Adama a z jeho rebra Evu.

Vyhlásiť evolúciu za spôsob tvorenia nie je čestné

ID-isti vyzdvihujú do neba biológa Jonathana Wellsa, že – básnicky po­ve­dané – zne­hod­notil 13 ikon (svätých obrázkov) darvi­nizmu; odborne po­ve­dané – vraj vyvrátil 13 tvrdení darvi­nizmu. Podľa toho, ako to vyzerá vo sve­to­vej vedeckej komunite, nevy­vrátil ich. Okrem už dávno veriacich ne­pre­sved­čil mnohých o existencii návrhára a stvo­ri­teľa. Jeho kniha Ikony evo­lúcie (Icons of Evo­lution, 2000) sú samé útoky na evo­lúciu, ale neponúka sa nijaký alter­na­tívny spôsob vzniku nových foriem – okrem fígľa, že sa evolúcia vyhlási za­spôsob tvorenia – ale to ne­po­va­žu­jem za čestné.

Pokúsme sa vžiť sa do situácie kreacionistov: čo majú v rukách miesto od­mie­ta­ných 13 evo­luč­ných teórií? Na­prí­klad na­miesto úvahy o pra­po­lievke, prvých oceánoch, vtedy ešte bez života (prvá z ikon): Bola tá polievka iná? Reakcia pre­bie­hala pri inej teplote a tlaku, v inej atmo­sfére? Wells nič takého nenavrhuje. Len pozbieral pri­po­mienky, úvahy, námietky a kri­tiky vedcov, ktorí sa problémom pra­po­lievky zao­be­rajú bez toho, žeby o jej existencii po­chy­bo­vali; teóriu o pra­po­lievke zdo­ko­na­ľujú. No Wells žiada, aby sme sa štu­den­tom priznali so svojou ne­ve­do­mosťou a ne­za­vá­dzali ich pred­stavou, že Miller-Ureyove pokusy nazna­čujú, ako mohli vzniknúť základné prvky života na včasnej Zemi. Pripadá vám to vhodné ako príprava pre bu­dú­ceho bio­che­mika?

Rodokmeň vývoja rastlín a ži­vo­čí­chov (ikona dve) vraj nie je platný, pre­tože vývoj orga­nizmov nemá podobu košatiaceho sa stromu, ale kríka, húštiny alebo až trávnika a o ne­ja­kej postup­nosti nemôže byť reč, keďže 5/6 organizmov vzniklo naraz v čase kambrickej explózie pred okolo 500 miliónmi rokov. Wellsovi chýba dôkaz, že dvanásť živo­číš­nych kmeňov, ktoré sa naraz objavili v ére kambria, po­chá­dzalo z je­di­ného spo­loč­ného kmeňa predkov. No z čoho iného sa mohli vyvinúť, ak nie z toho, čo bolo predtým? Pripúšťa Wells iný kmeň s cel­kom inou ge­ne­tickou cha­rak­te­ris­ti­kou? Tej niet. Wells namieta, že pri „kam­brickej explózii“ nestačí evo­lučná teória na vy­svet­lenie náhleho vzniku veľkého počtu nových kmeňov a druhov orga­nizmov; bolo by to vraj vy­ža­do­valo „taký masívny príliv a hie­rar­chické uspo­ria­danie infor­mácií, že to pre­kra­čuje tvorivú kapacitu mecha­nizmu mutácie a vý­beru v takom krátkom čase“. No evo­luč­ným bio­ló­gom sa desiatky miliónov rokov nevidia „takým krátkym časom“ a majú dôkazy, že evo­lučná teória ne­vy­ža­duje vždy pomalú aku­mu­láciu malých zmien, ale že existujú rýchlo pô­so­biace malé zmeny v génoch, ktoré môžu postihnúť stavbu tela a viesť k pod­stat­ným zmenám tvaru orgánov.

Pri klamstvách kreacionistov sa evo­lu­cio­nisti roz­zúria

Haeckel svoje obrázky embryí rozličných zvierat (ikona tri) nakreslil ten­den­čne, aby sa na seba väčšmi po­do­bali, prikrášlil ich – hanba mu, ale čo na tom? Ak po­rov­náme presné obrázky zárodkov rôznych druhov, ne­náj­deme na nich nič podobné až identické? Nemajú aj ľudské embryá niečo veľmi podobné zá­ro­doč­ným rybacím žiabram? Wells cituje vo svoj prospech niekoľko starších aj novších em­bry­o­ló­gov, no evo­lu­cio­nista môže citovať sto­krát viac zástancov názoru, že onto­ge­néza, embry­o­nálny vývoj, je opa­ko­va­ním fylo­ge­nézy, vývoja živo­čí­chov. A ob­ža­loba veľkého evo­lu­cio­nistu Goulda z pod­vodu, že hoci o Haeckelovej ne­se­rióz­nosti vedel, ne­vyšiel s tým na ve­rej­nosť, je ne­ha­neb­ná lož, lebo Gould to publi­ko­val v jed­nom svojom bestselleri dvadsať rokov prv, než sa to stalo pred­me­tom verejného záujmu. (Ne­od­su­dzujte ostrý výraz: mnohí evo­lu­cio­nisti sa pri klam­stvách ID-istov roz­zúria.)

Podľa Wellsa embryonálny vývoj svedčí, že rôzne triedy sta­vov­cov „nevznikli zo spo­loč­ného predka, ale majú vlastný pôvod“. Ja tú vetu čítam tak, že podľa Wellsa stvoril Boh každú triedu sta­vov­cov oso­bitne a striasa ma pri po­mys­lení, aké by to malo dôsledky pre bio­ló­giu, keby to tak bolo.

Ikona štyri: Vývoj človeka z predka spo­loč­ného so šim­pan­zmi a go­ri­lami. Ľudské ska­me­ne­liny ozna­čuje Wells za také zried­kavé, že sa „o ich ná­le­zoch píše na prvých stranách novín“. Ne­sku­točne pre­háňa. To isté sa dá povedať o jeho názore, že ča­so­vé roz­diely medzi jed­not­li­vými fosí­liami vý­vo­jo­vých štádií človeka sú také dlhé, že ne­pri­púš­ťajú nijaké vzťahy na základe potomstva so zme­nami. No Wells vyzývavo vyhlasuje, že by ani úplnú sériu ľudských ska­me­ne­lín ne­po­va­žo­val za dô­kaz evo­lúcie. Berie si na pomoc ana­lógiu série auto­mo­bi­lo­vých modelov Corvette, ktoré sa rok čo rok menia a dalo by sa teda darvinovsky hovoriť o potomstve so zme­nami – keby sme ne­ve­deli, že auto­mo­bily dostá­vajú od svo­jich inži­nie­rov každo­ročne nový dizajn. Sled ľudských ska­me­ne­lín sa teda dá vysvetliť rovnako dobre inte­li­gen­tným dizaj­né­rom ako prí­rod­ným výberom. A Wells robí záver, že keďže mutácie a selekcie prí­rod­ného výberu u ľudí sa nedajú testovať, lebo „by to bolo ne­prak­tické a ne­e­tické“, nemajú „historky“ o vývoji ľudí väčšiu vedeckú hodnotu ako uspávanka. Nie je ňou skôr 3-riadková historka z Ge­ne­zis o Ada­movi a Eve?

Aký postoj majú zaujať skeptici a ateisti?

Občas si kladiem otázku, prečo vôbec sa týmito po­do­ben­stvami zao­be­rám. Logické uva­žo­vanie urobilo koniec Aristo­te­lovmu prvému hý­ba­te­ľovi: ak má všetko svoju príčinu, musí ju mať aj boh; ak môže niečo existovať bez príčiny, môže to byť práve tak svet ako boh. Návrhára asi zahubí aj rozsah jeho nezdo­la­teľ­ných úloh; vieme už dávno, že nie je vše­mo­húci – nevie odstrániť nespra­vod­li­vosť a na­darmo hlása lásku.

Nemôžeme sa venovať ďalším tvrdeniam krea­cio­nistov. V Zošitoch humanistov bolo už viacero príspevkov na túto tému a v dis­kusii sa môžeme k nie­kto­rým vrátiť.

Aký postoj ku kreacionizmu a ID majú zaujať skeptici a ateisti? Do­ne­dávna sme tieto myšlienkové smery chápali ako americkú kuriozitu. ID je pre nie­koho pri­ja­teľ­nejší, ako bol biblický krea­cio­nizmus. Šíri sa po Európe, a to aj v aka­de­mických kruhoch. Nie­koľko diskusií odznelo v Česku aj na Slo­ven­sku, ale ešte sa ne­vy­tvo­rili vyhra­nené tábory v ne­od­bor­nej ve­rej­nosti.

No Katolícke noviny referovali v č. 32/2006 o knihe Jonathana Wellsa Ikony evolúcie eufo­ric­kými vetami:

„Sú vyvrátené všetky základné ikony darvi­nizmu, dodnes pou­ží­vané v učeb­ni­ciach bio­ló­gie“ – ne­pre­há­ňate, pán Kováčik?
„Darwin vedel, že ska­me­ne­liny, ktoré sa dovtedy obja­vili, ne­pod­po­rujú jeho teóriu“ – chý­bali mu nie­ktoré, priznal to – ale odvtedy sa našli!
„Haeckelove embryá sa ne­sku­toč­ne odli­šujú v pod­stat­ných veciach“ – ale všetky majú rybacie žiabre, či nie?
„Profesor Wells… odbor­nými argu­men­tmi dokázal, že darvi­nizmus je dávno pre­ko­naná teória“ – len pre veľmi malý počet odbor­níkov, pán Kováčik!
„Podľa Wellsa je presnosť fyzi­kál­neho nasta­venia vesmíru na jednu milión miliárd miliárd miliárd miliárdtinu. To je číslo desať nasledované 53 nulami.“ Skontrolujte si tento nezmysel.

Treba si byť vedomý vážnosti situácie: Katolícke noviny majú desať­ti­síce či­ta­teľov a tí sa takto falošne infor­mujú, priam ohlu­pujú. To je hriešna činnosť.

Rozvod nie je spôsob manželstva

Na celkom inú strunu udrel profesor Krempaský v ná­bož­nej knihe Veda verzus viera?, keď akceptoval z USA im­por­to­vaný oxy­moron „evolúcia je spôsob kreácie nášho sveta” – to si treba nechať rozísť na ja­zyku – „evolúcia je spôsob stvorenia“. Pre mňa to znie ako „rozvod je spôsob manželstva“. A Krem­paský to ro­zo­berá sťa skúsený evo­lu­cio­nista: „Evo­lúcia ako spôsob kreácie nášho sveta sa stala uznávanou doktrínou nielen svetskej, ale aj cirkevnej hie­rar­chie. Jej základom sú uni­ver­zálne platné prí­rod­né zákony, ktoré… zaprí­či­ňujú spon­tánne ge­ne­ro­vanie nových kvalít.“ Keby došlo k diskusii, mal by uni­ver­zitný pro­fe­sor ťaž­kosti s de­fi­ní­ciou pojmov kreácia a evo­lúcia – ak, pravda, vy­lú­čime, že veriť a po­ve­dať sa dá ho­ci­čo. Ako by však diskutoval so spo­mí­na­ným prof. Wellsom? Obi­dvaja sú krea­cio­nisti či ID-isti, ale o kreácii majú dia­metrálne roz­dielne názory. Tak ako ja nazýva aj Wells „darvi­novský krea­cio­nizmus“ (nepri­po­mína vám to „stvo­renie evo­lú­ciou“?) oxy­mo­ronom a rov­na­kým nezmyslom, ako by bol „koper­ní­kovský geo­cen­trizmus“ (na s. 80).

Nie všade sa píše nerozumne.

List šestnástich vedcov

16. júna 2006 poslalo 16 vedcov, ktorí prispeli do zbierky „Inte­li­gen­tné myslenie: veda verzus hnutie inte­li­gen­tného dizajnu“ všetkým 500 členom amerického kongresu list tohto znenia:

„Ako autori a vydavatelia knihy Inteligentné myslenie Vám po­sie­lame jej exemplár v nádeji, že zo­be­riete do úvahy jej obsah. Pertraktuje o ‚inte­li­gen­tnom návrhu‘, naj­novšej forme krea­cio­nizmu. ID je hnutie, ktoré ohrozuje vedeckú výchovu, a tým ame­rické eko­no­mické prvenstvo a dô­ve­ry­hod­nosť vo svete.“

„Sudca John Jones III., do kostola chodiaci republikán, me­no­va­ný na svoj post samotným pre­zi­den­tom Bushom, prišiel k ná­zoru, že učiť túto doktrínu vo ve­rej­ných školách zna­mená jednak zlé vzde­lá­vanie, jednak proti­ústavné porušenie Prvého dodatku k našej ústave. Poradca pre­zi­denta Busha pre otázky vedy, John H. Mar­burger, sa vyslovil, že ‚evolúcia je základný kameň modernej bio­ló­gie a ID nie je vedecká kon­cepcia‘. Podobne aj významný poslanec Newt Gingrich, možno budúci pre­zi­dent USA, konšta­to­val, že ‚ID nemá nič do či­ne­nia s vedou a nemá sa učiť v školách‘.“

„Rozum a zákon triumfovali na súde v Doveri, ale ID a jeho blúznivci ďalej ohrozujú americkú výchovu svojím odmie­ta­ním dôvodov pre evo­lúciu, ktorá je ústredným ťažiskom zjed­no­cu­júcim všetky bio­lo­gické vedy a nahrá­dza­júc vedeckú metódu ná­bo­žen­skou dok­trí­nou.“

„Náš štát (USA) si nemôže dovoliť sub­štan­dar­dné vzde­lá­vanie vo vedách. No nedávna celo­štátna previerka stavu vied prieskumom, ktorý urobilo Ministerstvo vzde­lá­vania, ukázala už desiatku rokov trvajúcu eróziu vedeckej úrovne absol­ven­tov vyšších stredných tried. Tento problém ne­vy­rie­šime tým, že za­po­chy­bu­jeme o ve­decky do­ká­za­ných faktoch (evolúcia) a teóriách (prírodný výber); a nahra­díme ich neschvá­le­nými pred­po­kladmi za­lo­že­nými na ná­bo­žen­stve.“

„Spor o ID verzus evolúcia nie je vedecký spor. (Je to teo­lo­gický a po­li­tický spor – pozn. prekl.) Každá vedecká inšti­túcia v USA odmieta ID a zastáva sa sku­toč­nosti evo­lúcie. Spor pre­bieha o tom, či sa majú na ho­di­nách prí­rod­ných vied učiť sektárske ná­bo­žen­ské názory. Väčšina teo­ló­gov nižšej hie­rar­chie bez ťaž­kostí prijíma evo­lúciu a na­chá­dza ju pre ve­ria­ceho pri­ja­teľ­nou. Pápež Ján Pavol II. v roku 1996 oficiálne uznal evo­lúciu a pri novom vedení vo Va­ti­káne ostáva jeho sta­no­visko v pod­state nezme­nené.“ (Nazdávajú sa americkí profesori – pozn. prekl.)

„Svet sa stáva stále komplexnejším a máme pred sebou výzvy ako globálne otepľo­vanie, rozvoj udrža­teľ­ných ener­ge­tických zdrojov a pre­venciu pandémií. Je rozho­du­júce, či ostane Amerika na čele rozvoja vied. Kľúčom k našej výbornosti je vzde­lá­vanie. Štúdium evo­lúcie prináša praktické dôsledky: je základňou pre nové potra­vi­nové rastliny, pre zvie­racie modely na testo­vanie liekov, pre za­cho­vanie druhov a ich prostredie, pre pred­po­vede vakcín proti epidémiám typu vtáčia chrípka, prí­padne pre výrobu takýchto vakcín. Výchova zahrnu­júca ne­ve­decké prvky ako ID je pre USA istou cestou do zly­hania v kon­ku­ren­čnom boji s inými štátmi. Naopak, vzhľadom na jej dô­le­ži­tosť pre bio­lógiu a pre vedy vo všeo­bec­nosti si evo­lúcia zaslúži, aby sa na ame­rických školách riadne učila.“

„S prejavom úcty – 16 univerzitných profesorov-autorov.“

Pred touto Amerikou snímam klobúk.

Druhý termodynamický zákon pro­ti­rečí ná­bo­žen­skej pred­stave

Výzva, že vedci sa majú zaoberať otázkou dôkazu existencie Boha, je bez­pred­metná. Veda a viera síce koexistujú, ale majú rozličné úlohy, ciele aj metódy.

Hlavná príčina, prečo sa veda nemôže zaoberať Bohom, je druhý termo­dy­na­mický zákon, podľa ktorého energia (matéria) nemôže ani vznikať, ani zanikať, ale môže sa meniť (vyvíjať) z jed­ného stavu do dru­hého. To proti­rečí podstate krea­cio­nizmu, náboženskej predstave, že vesmír stvoril vše­mo­húci Boh, ako aj escha­to­lo­gizmu, ďalšej náboženskej predstave, že Boh ukončí trvanie tohto sveta posledným súdom. Veda skúma a sústavne objavuje ne­me­ni­teľné prí­rod­né zákony a ich tech­no­lo­gické dôsledky. Pre ná­bo­žen­stvá stojí Boh nad tý­mito zákonmi, pretože on ich vraj vytvoril.

Možnosť, že sa pri terajšej vedeckej predstave vývoja vesmíru od veľkého tresku do dneška prizná stvo­ri­te­ľovi len úkon dania povelu k veľkému tresku, t. j. pre­mene energie na ma­tériu, nepatrí do oblasti bio­lo­gic­kého vývoja. Môžem ju ako ateista zamietnuť, ale aj pripustiť: z takého boha nemôže mať nijaké ná­bo­žen­stvo nijaký osoh. Preto aj väčšina krea­cio­nistov odmieta deistickú predstavu boha, ktorý stvoril vesmír a potom kamsi odišiel a robí si čosi iné.

Veda a náboženstvo hľadia na svet dvomi roz­lič­nými spô­sobmi: ná­bo­žen­stvo cez oku­liare viery, veda pomocou umných nástrojov bádania. Výsledok je potom roz­dielny: kým názory početných vier na celom svete ostávajú od svojho vzniku dodnes do pod­rob­ností rovnaké; veda prináša nové objavy, ktoré nahrá­dzajú staré idey a ich technické apli­kácie. To vedie k otázke: Vedie veda k ateizmu? Podľa môjho názoru iste, ale nie u všet­kých ľudí. Ateizmus je jednak osobné roz­hod­nutie, jednak produkt spo­lo­čen­ského a rodin­ného prostredia. Tí, čo vyrástli v ko­mu­nizme, sú častejšie ateisti a tí, čo vyrástli bez neho, sú častejšie kresťania. Bez ohľadu na to však existujú vedci, ktorí na­tu­ra­lis­ticky štu­dujú prírodu, ale vo svojom osobnom živote, na rozdiel od svojho pro­fe­sio­nál­neho života, vyzná­vajú super­na­tu­ra­lizmus. Sú vedci, ktorých pro­fe­sio­nálne skú­se­nosti urobili ateistami a Darwin je na to dobrý príklad. Naj­prav­di­vejší je ateizmus vtedy, keď dospelý človek, oddaný náboženstvu, číta veľa kníh a pre­žije odduchov­ňo­vaciu skú­se­nosť, ktorá ho privedie k bez­vý­hrad­nému uznaniu evo­lúcie a popretiu existencie aké­ho­koľ­vek božstva.

Jediná cesta, ako by sa kreacionisti mohli presadiť, je dokázať neprav­di­vosť čo len jednej facety evo­lučnej teórie. Jedna jej výpoveď znie, že v pred­kam­brických geo­lo­gických vrstvách ne­náj­dete ska­me­ne­liny králikov. Odbor­nejšie povedané, v starých vrstvách nenájdete moderné formy živo­čí­chov. Kreacionisti, nájdite čo len jeden taký prípad – a evo­lúcia bude mať problém!

Teoretici ID nemajú odvahu autorov miestami úchvatne poetických či epických staro­dávnych biblických textov, ktoré občas čítam, ba ani len odvahu ne­dáv­nych krea­cio­nistov, aby ako oni povstali a pred ve­rej­nosťou hrdo povedali: „Jeden je môj Boh a on je tvorca všetkého.“ Ako môžu nevedieť opísať svojho inte­li­gen­tného návrhára, prípadne ako môžu nie­ktorí z nich pri­pustiť, že to nemusí byť boh, ako si ho pred­sta­vujú roz­ličné národy, ale že by to mohol byť aj ka­de­jaký ufón! Miesto toho ďobú do evo­lučnej teórie ako krát­ko­zraký sup do pred­po­kla­danej koristi, ale im to ne­vy­chádza. (Už neviem, kto to povedal.)

Pre evolucionistov mám dobrú správu: Pred ne­dáv­nom vyšiel slovenský preklad prvo­tlače „našej biblie“, Darwinovho Pôvodu druhov. Preložil Richard Cedzo, vydal Kalligram Bratislava 2006, 542 s., 499 Sk.

Prednesené na schôdzi bratislavského klubu Spo­loč­nosti Prometheus 21. 9. 2006.

Uverejnené v týždenníku Slovo, 41/2006 a v Britských listoch online 17. 10. 2006.


Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 58 vo štvrtok 2. novembra 2006.

4 odpovede na “Boj o vývojovú teóriu sa stupňuje”

Mal som vtedy v Zošitoch humanistov tento komentár:

Umberto Eco špekuloval o tom, že by sa dalo zladiť biblické rozprávky s vedeckými poznatkami. Vydavateľstvo Argo vydalo v roku 2016 knihu, kde sa zamýšľa nad darvinizmom a inteligentným plánom. Pozri: Umberto Eco – Náhoda a inteligentný plán.

Ale ten článok, na ktorý som odkazoval, už nie je. Kedysi v roku 2019 mi server zanikol, a začal som odnova. Možno raz ten článok uverejním, mám ho v databáze, aj keď čiastočne poškodený. Len, ak by bol záujem. Na internete je toho už dnes priveľa. Nie je nutné všetko obnovovať.

Podľa mňa Darwin nebol nikdy ateista. Dokázal sa prikloniť k agnosticizmu, takže to je rozdiel. Niekto medzi agnosticizmom a ateizmom nevidí rozdiel, ale ja hej.

John Van Wyhe v knihe „Darwin“ s podtitulom Člověk, jeho veliká cesta a evoluční teorie na strane 150, české vydanie Euromedia, ISBN 9 788024 262529 sa píše:

„Za svých nejextrémnějších výkyvů jsem nikdy nebyl ateistou ve smyslu popírání existence Boha. Myslím, že obecně (a stále více s tím, jak stárnu) byť ne neustále, by lépe vystihoval stav mé mysli agnosticismus.“

V Zošitoch humanistov bolo síce viacero podobných článkov, ale žiaľ, humanisti na ne nereagovali. Väčšinou články uverejňoval Rastislav Škoda viacmenej pre seba a pre mňa. A tak je to dodnes. Kto bude z humanistov reagovať na tak zložitý a podnetný príspevok od humanistu Rastislava Škodu?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *