Kategórie
Zošity humanistov

Boh v predstavách veriacich včera a dnes

„Na obraz boží“ je koncepcia a doktrína kres­ťan­ského, ži­dov­ského a sufijského ná­bo­žen­stva, ktorá hovorí, že boh stvoril človeka na svoj obraz a po­dobu.

Táto personifikácia abstraktného javu, na prvý pohľad jed­no­duchá pred­stava skorých pastierov a roľ­ní­kov mladej doby kamennej o ich bohu po opustení mno­ho­božstva [poly­teizmu], sa v prie­behu pár tisíc­ročí tak skom­pli­ko­vala, že dnes sa ťažko hľadá uspo­ko­jivé vysvetlenie či aspoň preklad latinského „imago dei“. Ne­zna­mená to, že boh má ľudské vlastnosti, ale že človek sa stane naj­viac po­dob­ným bohu, keď vy­vi­nie ka­pa­citu aspoň čiastočne pochopiť to, čo dostal od stvo­ri­teľa len on a žiadne iné stvo­re­nie. Obraz boha v Ada­movi pri jeho stvo­rení sa pod­statne zmenil pred­stavou prvot­ného hriechu v kres­ťan­stve a zastu­pi­teľ­stva vy­ku­pi­teľ­ského trestu Ježiša Krista (ne­pri­ja­teľ­ných pre lo­gicky zmýšľa­jú­ceho človeka). Bez ohľadu na presný význam výrazu „obraz boží“ ostáva táto kon­cep­cia základnou doktrínou židovstva a kres­ťan­stva, pričom od stre­do­veku platí, že „deus semper maior“ = boh je vždy väčší, aj ako naj­vyššia katedrála, naj­krajšie ume­lecké dielo, aj ako naj­smelšia pred­stava. Múdre hlavy vždy navrho­vali boží obraz a nie­kto­ré sa odvá­žili tvrdiť, že videli dôkaz božej existencie, čoho sa Mojžiš tak obával, že sa vraj pri rozho­vore so svojím bohom skryl za ho­riaci ker.

Kresťanstvo zaťažuje svoj účet zdravému rozumu aj ďalším pre ne­ve­ria­ceho ťažko strá­vi­teľ­ným pojmom svätej trojice, ktorému výtvarní umelci dali podobu ho­lu­bice alebo ho­ria­ceho jazyka – na akom základe? Nevdojak mi to silne pri­po­mína pohanské mnoho­božstvo.

Nesúhlasím s tým, ako kresťanská vierouka pred­sta­vuje aj boha-otca, aj boha-syna, ako milujúce „bytosti“. O činoch boha-otca v tých dávnych časoch svedčí v Starom zákone výkaz jeho vrážd a na­vá­dzaní na za­bí­janie. Tu neplatia slová o láske a dobro­praj­nosti, ani keď ich bez vy­svet­lenia pred­náša Ježiš Kristus. V Novom zákone na­chá­dzame o. i. Je­ži­šovo priznanie sa, že:

„Nemyslite si, že som priniesol pokoj na svet; pri­nie­sol som meč. Prišiel som, aby som postavil syna proti otcovi, dcéru proti matke, ne­vestu proti svokre.“ (Mt 10, 34 a i.).

Na druhej strane nenachádzam v texte modlitby Otčenáš výrazy súcitný či dobro­srdečný a milo­srdný, ktoré sa často pri­pi­sujú bohu-otcovi. Nie, tvárou v tvár holo­kaustu, t. č. 65 miliónom utečencov bez vlasti a 821 miliónom pod­vy­ži­ve­ných a hla­du­jú­cich (FAO v r. 2016) ne­po­va­žujem za seriózne vymýšľať údaje o božej láske k ľudstvu tam, kde jej iste niet.

Myslím si, že u mnohých súčasníkov pretrváva detská pred­stava boha ako neškodného dobráka v našej bez­pro­stred­nej blízkosti, po­má­ha­jú­ceho nám nájsť par­ko­visko alebo vyhrať fut­ba­lový zápas. Málo­kto sa však opo­váži veriť na exis­tenciu neba či pekla, prí­padne na posledný súd na konci sveta, a pred ním na súd hneď po našej telesnej smrti. Koho dnes zau­jíma, že tieto dva súdy vraj neod­vratne čakajú na kaž­dého smrteľ­níka?

Je veľmi dobre, že oproti dobe mojej mladosti pod­statne ubudlo kedysi dokonca smrteľných hriechov, a to aj v otázkach sexuálnej morálky. Kto dnes pomyslí na hriech v oblasti sexu, pôstu, návštevy boho­služby v nedeľu či vo sviatok, spovedi, pri­jí­mania, kacírstva, rúhania sa a tak ďalej?

Pribúda majstrov, šampiónov a virtuózov viery v boha a do­konca v zmŕtvych­vstanie a večný posmrtný život – len mi nikto nevie povedať, či je ten istý boh len na našej modrej planétke, prípadne povedzme v celom našom slnečnom systéme, alebo v celej našej Mliečnej ceste s jej 200 – 400 miliardami hviezd, alebo hádam na každej hviezde na­po­čí­taných 200, podľa novších dát 2 000, galaxií – a to neberiem do úvahy možnosť existencie dvoch alebo mnohých vesmírov okrem toho nášho, teda multi­vesmíru, multi­verza, možno aj s inými prvkami a inými prí­rod­nými zákonmi. Ako je to tam s bohom v jeho troch podobách?


Autor: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 118 v utorok 2. októbra 2018.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *