Kategórie
Zošity humanistov

Bezverci a sexualita

„Povedz mi, ako je to u teba s ná­bo­žen­stvom?“

Opýtal sa Faust Margaréty a mal na mysli niečo celkom iné: chcel vedieť, s akým od­po­rom musí počítať pri svo­jich (ne­ka­lých) úmysloch. Nová štúdia uni­ver­zity v Landau v Ne­mecku pri­chá­dza k zá­veru, že vplyv ná­bo­žen­stva na se­xu­a­litu už nestojí za zmienku.

Väčšina náboženstiev má predpisy, ktorými sa má riadiť spo­lu­ži­tie ľudí. Pred­pi­sujú napríklad, čo treba robiť pri ne­spra­vod­li­vosti, klamstve alebo bez­práví. Aj sexualitu zvyknú riadiť, a to mnohými a oso­bitne prísnymi pravidlami. Príčinou je úzky súvis medzi se­xu­a­li­tou a rozmno­žo­va­ním. V mno­hých ná­bo­žen­stvách je rozmno­žo­vanie vlastným zmyslom a hlavným cieľom v živote človeka. Preto nepoznali zakla­da­telia ná­bo­žen­stiev a ich nasle­dov­níci práve pri odovz­dá­vaní génov nijaký žart. Na jednej strane je možné, že to malo evo­lučno-bio­lo­gické dôvody: prísne pravidlá slú­žili tomu, aby sa zmen­šila prav­de­po­dob­nosť nevery, a tak ne­bez­pe­čen­stvo výchovy cudzieho dieťaťa. Na dru­hej strane ne­dô­ve­ro­vali zakla­da­telia ná­bo­žen­stiev či už pri pohľade na „Sodomu a Go­moru“, či z vlastných skú­se­ností, mož­nosti, že sa ľudia so se­xu­a­li­tou aj sami rozumne vyrov­najú. V kaž­dom prí­pade sú sexualita a rozmno­žo­vanie ele­men­tárne a veľmi citlivé oblasti, ktoré môžu človeku pripraviť šťastie, vypl­nenie túžob a uspo­ko­jenie, ale aj nešťastie, po­ra­ne­nia, vy­ko­ris­ťo­vanie a zne­u­ží­vanie.

V Európe určovalo náboženské a spo­lo­čen­ské normy počas sto­ročí kres­ťan­stvo. Naj­zná­mej­šie pra­vidlá hovoria: se­xu­a­litu možno pre­ží­vať len v man­žel­stve. Naj­vyšší cieľ man­žel­skej se­xu­a­lity je roz­mno­žo­vanie. Nevera, zábrana počatia, seba­u­ká­ja­nie a ho­mo­se­xu­a­lita sú za­ká­zané. Hoci ka­to­lícka a čias­točne aj evan­je­lická cirkev tieto zásady aj dnes pred­pi­sujú, väčšina ve­ria­cich sa podľa nich nespráva: to je výsledok repre­zen­ta­tív­neho prieskumu, ktorý usku­toč­nil EMNID pre Ústav se­xu­ál­nych vied a se­xu­álnu pe­da­go­giku uni­ver­zity v Landau.

Otázky boli položené 2 405 Nemcom vo veku 14 – 92 rokov. Hlavným cieľom bolo zistiť, aký vplyv majú ešte aj dnes cirkvi na se­xu­álny život ľudí v Ne­mecku, prí­padne aké sú v se­xu­álnej oblasti roz­diely medzi ve­ria­cimi a bez­ver­cami. Vy­še­tro­vanie sa dialo tým spô­so­bom, že sa účas­tníci roz­de­lili do sku­pín podľa príslušnosti k ne­ja­kej cirkvi a podľa ich ná­bo­žen­skej na­via­za­nosti. Po tre­tine boli opý­taní v čase prieskumu ka­to­líci a evan­je­lici. Štyri per­centá boli čle­no­via iných ná­bo­žen­ských sku­pín a 30 % boli bez­verci.

Z veriacich sa 13 % vyjadrilo, že majú úzky vzťah k cirkvi. Medzi nimi boli veľmi po­božní, zväčša starší ľudia, ktorí sa cítili veľmi via­zaní cirkev­nými pred­pismi a podľa nich aj žili. Za voľne via­za­ných sa ozna­čilo 48 % ve­ria­cich. Títo síce verili, ale cirkev­ných po­du­jatí a ri­tu­álov sa zúčastňovali len zriedka. Ná­bo­žen­ské pred­pisy poznali len čiastočne. 33 % opý­ta­ných veriacich bolo k cirkvi ľaho­staj­ných: nemali záujem o cirkev, ná­bo­žen­stvo ani aktivity cirkevnej obce; ná­bo­žen­ské pred­pisy takmer ne­poznali. Šesť percent ve­ria­cich malo k cirkvi odmie­tavý postoj; čiastočne nepoznali cirkevné predpisy, čiastočne ich vedome ne­po­slú­chali.


Autorka: Marion Sonnenmoserová.

Preložil: Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 34 v pondelok 11. no­vem­bra 2002.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *