Ján Parada: Toto je archívny článok, preto som zvýraznil, čo napísal Rastislav Škoda a čo Ján Parada.
Rastislav Škoda: Pán Rojka, v príspevku (v komentári) pod článkom Hawking obnovuje debatu o viere v stvorenie sveta z 5. 11. 2010 na adresu Lemmyho píšete, že v prospech existencie Boha pôsobí skutočnosť, že to „hovorí pozitívne celý svet (okrem pomerne malého percenta ateistov a agnostikov v EÚ a Severnej Amerike) a o Monštre nikto (len Dawkins a niekoľko ‚papagájov‘). Preto apriórna pravdepodobnosť je na strane Boha.“
Rastislav Škoda uverejnil vo štvrtok 9. 9. 2010 v Zošitoch humanistov č. 84 článok Hawking obnovuje debatu o viere v stvorenie sveta.
Poznámka od Jána Paradu: Nakoľko stránka Zošity humanistov už zanikla, vkladám sem aj časť z diskusie pre lepšie porozumenie.
Ján Parada alias Lemmy napísal 25. 10. 2010 komentár: „Bohovia môžu rovnako tak existovať ako aj neexistovať, takže obe tvrdenia sú postavené na rovnakom nedokázanom základe. To, čo robí bohov nevierohodných, je ich objektívne nezistená prítomnosť v našom empirickom svete, hoci samí sú opísaní empirickými charakteristikami. Je teda nepravdepodobné, že by také niečo mohlo existovať – ale je to len nepravdepodobné, nie vylúčené. Ak by bohovia, nech je to už čokoľvek, boli spozorovaní skupinou nestranných a dôveryhodných ľudí, bol by to legitímny dôvod na ďalšie skúmanie.“
Rojka alias Dominik 5. 11. 2010 reagoval na Lemmyho: „Pri 2. bode len potvrdzuješ, že ja som veci (tvoj príspevok z 25. 10. 2010) pochopil dobre, ale tebe čosi uniklo. Výroky o tom, že ‚Boh jestvuje‘ a ‚Špagetové monštrum existuje‘ nie sú rovnocenné. Dôvod: O existencii Boha hovorí pozitívne celý svet (okrem pomerne malého percenta ateistov a agnostikov v EÚ a Severnej Amerike) a o Monštre nikto (len Dawkins a niekoľko ‚papagájov‘). Preto apriórna pravdepodobnosť je na strane Boha. Keby sme chceli ísť hlbšie, pravdivosť výroku, že Monštrum existuje, sa potvrdzuje inak, ako Božie jestvovanie. Už apriori je jasné, že Monštrum stačí spozorovať teleskopom (potvrdzuje sa empiricky, ako hovori Dominik), ale Boha nie. Ide o iný postup (o ňom Dominik nehovorí). Je urážlivé, že niekto môže tak jasné veci zmiešavať a pritom hovoriť, že rozumne uvažuje, a vyvodzovať z toho uzávery proti Bohu a náboženstvu (toto Dominik nerobí).“
„Ďalšia vec, ktorá je urážlivá, je keď hovoríš, že ‚bohovia sú opísaní empirickými charakteristikami‘. Neviem o akých bohoch hovoríš (asi o mýtoch), ale keď vyrastáš v kresťanskej tradícii, mal by si mal vedieť (z hodín náboženstva), že Bohu v skutočnosti nemožno pripisovať ‚empirické‘ vlastnosti, lebo inak nehovoríme o Bohu. Samozrejme, môžeš špekulovať, ako interpretovať niektoré výroky Písma, ale princíp ostáva. Bohu môžeš pripisovať nanajvýš osobné vlastnosti (rozumové vlastnosti, vôľu) a aj to len opatrne (upresnením významu).“
„Považujem sa za teistu a nemyslím si, že by som prijímal veci náboženstva nekriticky. (Ani nemám dojem, že by to robil Dominik.) A okrem toho, skôr ako som sa stal teistom, tak som si veci preskúmal a doteraz nad nimi rozmýšľam. Dejiny Cirkvi sú plné kritických hlasov aj z jej vnútra. Žiaľ v tvojich myšlienkach som nenašiel veľa podnetov na zamyslenie, skôr len základné ujasňovanie jazyka a postojov. Preto tu ani niet veľmi o čom pochybovať…“
„Možno som čosi nepochopil, tak budem rád, ak mi ukážeš čo.“
To je z tej diskusie, ktorú Rastislav Škoda spomína. Ďalej už pokračuje autorský článok od Rastislava Škodu.
Nie. Takéto uvažovanie – „Pretože všetci ľudia súhlasia (vždy súhlasili), že je to tak, je to tak“ – v etike „Ak je to prijateľné pre mnohých, je to prijateľné“ – sa v logike volá klamným zdaním či falošným záverom, a v praxi malo rozličné pomenovania: argumentum ex consensu gentium (zo súhlasu národov), argumentum ad populum (odvolávanie sa na ľud), etnologický alebo historický dôkaz, pravda väčšiny; po čínsky, že traja muži robia tigra atď.
Ak sa k nemu v dávnej minulosti hlásali veľkí ľudia (Cicero v Tusculanae Disputationes, Seneca v Epistulae morales, Pavol v Liste Rimanom), od tých čias sa nazhromaždil rad argumentov, ktoré tušenie tvorcu v neutrálnej mysli zbavujú akejkoľvek váhy.
- Je síce pravda, že úplné chýbanie predstavy Boha je aj u necivilizovaných národov veľmi zriedkavé, ale predstavy bohov sú u rozličných národov také rozličné, že sa nedá odvodiť nijaká použiteľná predstava Boha.
- Mýtický jav, že sa všetky lemíky vrhajú z vysokých útesov do mora a hynú, nesvedčí o tom, že urobili dobrú voľbu.
- V stredoveku temer sto percent ľudí verilo, že Slnko sa krúti okolo Zeme. Bola na tom omrvinka pravdy?
- V 14. storočí považovala väčšina ľudí Zem za plochú, ale to ju neurobilo plochou.
G. W. F. Hegel neakceptoval tento argument, ale pripúšťal, že je v ňom zrnko pravdy.
V súčasnosti sa ťažko nájde profesionálny filozof, ktorý by tomuto argumentu pripisoval logickú silu, no dosť ho používajú populárni obrancovia viery.
Záver: Consensus non facit veritatem. (Všeobecný súhlas, konsens, nevytvára pravdu.)
Keby mala zavážiť mienka mnohých či väčšiny občanov pri rozhodovaní o prípustnosti manželstva homosexuálnych partnerov, mala by zavážiť – na podklade ich morálnej istoty a financovania protestných akcií ultrakonzervatívnymi miliardármi – aj pri snahách o zákaz výučby evolúcie? A čo pri diskriminácii „menejcenných rás“, ako Hispánci, Afroameričania, Židia, moslimovia alebo Hindovia? Na základe argumentu ex consensu gentium – súhlasu národov – by sa dal zavrhnúť aj gravitačný zákon, platiaci zatiaľ v celom vesmíre; len by bolo potrebné zohnať 51 percent hlasov, čo nie je nemožné.
Mrazí ma.
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 85 v pondelok 8. novembra 2010.