Antiteizmus

Z verejnej diskusie medzi Christopherom Hitchensom a re­ve­ren­dom Al Sharptonom.

Poslucháč: Ako môžete ospra­vedlniť, že chcete ľuďom zobrať niečo, čo má zmysel pre 95 % Ame­ri­ča­nov a nahradiť to niečím, čo má zmysel len pre 5 % ame­ric­kého národa?

Christopher Hitchens: „Haha! Aká neu­ve­ri­teľne hlúpa otázka! Po prvé, opa­ko­vane som povedal, že týchto hlúpostí sa národ nezbaví, že ostanú jeho naj­ob­ľú­be­nej­šou hračkou do tých čias, kým, ako to povedal Freud v Bu­dúc­nosti jednej ilúzie (The Fu­ture of an Illu­sion), budeme sa báť smrti, čo je ešte veľmi dlhý čas. Po druhé dúfam, že som jasne povedal, že som spo­kojný, že ľudia majú túto hračku a že sa s ňou doma s obľu­bou hrajú, deliac sa o ňu s inými ľuďmi vo svo­jom okolí. Takže to je úplne v po­riadku. Ale ja sa nechcem hrať s hračkami. Nenoste ich do môjho domu! Nevravte, že moje deti sa musia hrať s tý­mito hračkami! Nevravte, že moje hračky – aj keby to bol kondóm (a je to tu) – sa nezná­šajú s ta­kými hračkami! Nechystám sa mať ani jednu z nich. Dosť bolo kle­ri­kál­neho a ná­bo­žen­ského ši­ka­no­vania a zastra­šo­vania! Je vám to konečne jasné? Pochopili ste ma? Ďakujem.“

* * *

Niektorí ateisti hovoria, že by radi verili. Niektorí bývalí veriaci hovoria, že by boli radi, keby sa im ich stará viera vrátila. Tomu ne­ro­zu­miem. Myslím si, že niet dôvodu veriť na exis­tenciu absur­dnej nad­pri­ro­dze­nej bytosti. Veriť je prianie byť otrokom. Je to túžba po exis­ten­cii ne­me­ni­teľ­nej, ne­ovplyv­ni­teľ­nej tyranskej autority, ktorá vám nahovorí myšlienkový zločin, aj keď spíte. Ktorá vás podrobí totálnemu dozoru v každom čase, či bdiete alebo spíte; začína to už pred vaším na­ro­de­ním a ešte horšie je to (tu začína ozajstná krato­chvíľa) po vašej smrti. To je už nebeská Severná Kórea. Kto si praje, aby to bola pravda? Kto okrem otroka si praje taký príšerný osud? Bol som v Severnej Kórei. Mŕtveho muža majú za pre­zi­denta. Kim Jong-il je len hlava štátu a ve­li­teľ armády. Nie je pred­sedom vlády. Ten úrad patrí jeho mŕtvemu otcovi. Kim-il sungovi. Je to nekro­kracia, tana­to­kracia; možno dodať, že je to skratka kresťanskej Trojice. Syn je prevte­lenie otca. Je to úplné a abso­lútne bez­citné, naj­od­por­nejšie tyranstvo, aké ľudstvo vo svo­jom vývoji dosiahlo. Ale platí aspoň to, že môžete, dočerta, aspoň umrieť a za­ne­chať Severnú Kóreu Kóreou. Ponecháva vám korán alebo biblia túto slobodu odísť? Nie! Tyranstvo, bieda, ovládnutie celej vašej osobnosti, zmocnenie sa vašej in­di­vi­du­a­lity pokračuje aj v oka­mihu vašej smrti. To je zlé, to je skazenosť kaž­do­ne­deľ­nej kázne.

Antiteizmus je presvedčenie, že ná­bo­žen­stvo a oso­bitne teistické názory sú pre ľudskú spo­loč­nosť škod­livé a aj keby mal teizmus pravdu, boli by jeho tézy ne­pri­ja­teľné. Preto ho treba odmietnuť a na­hra­diť hu­ma­niz­mom, ra­cio­na­liz­mom, vedou a inými alter­na­tí­vami.

Antiteistickým stanoviskám sa často pri­pi­sujú per­ze­kučné opatrenia proti veriacim, vrátane pátrania po pre­ja­voch náboženského myslenia a pre­nasle­do­vania jeho no­si­teľov, priameho za­ka­zo­vania ná­bo­žen­skej viery a na­nu­co­vania ateistického ná­bo­žen­stva každému občanovi.

Antiteistami sa za určitých okolností stávajú najmä ateisti, agnostici, deisti, pan­teisti a spi­ri­tu­a­listi. Vedie ich k tomu presved­čenie, že ná­bo­žen­stvo za­prí­či­nilo a aj dnes za­prí­či­ňuje ľudstvu zlo; preto sa proti nemu vzpie­rajú.

Všetky názory a vlastnosti, ktoré sa pri­pi­sujú anti­teistom, majú aj ateisti; iba jeden znak sa opakuje častejšie, a to je väčšia bo­jov­nosť/mi­li­tan­tnosť anti­teizmu.

• Ani jeden neverí na existenciu duchov a bohov, záhrobia, života po smrti,
• organizujú protináboženské kampane,
• píšu protináboženské články a knihy,
• odmietajú užitočnosť a pri­ja­teľ­nosť ná­bo­žen­stiev,
• nesúhlasia s názorom, že ľudia sú majetkom boha, ktorý môže s nimi voľne nakladať,
• náboženstvá zapríčinili mnohé ná­bo­žen­ské vojny – ani jedna vojna sa ne­viedla za ate­izmus či anti­teizmus.

No ponoriť sa do podrobností odkryje zaujímavé súvislosti. Ak niekto popiera existenciu bohov, ne­zna­mená to, že napáda vieru v boha/bohov. Mnohí ľudia po­pie­rajú exis­ten­ciu víl a škriatkov, ale len málo­ktorí napádajú takúto vieru. To isté sa dá povedať o an­je­loch: omnoho viac ľudí odmieta anjelov ako boha, sú a-anjelisti; ale koľkí napádajú túto vieru a sú anti-anjelisti?

Málo je takých, čo by šírili vieru vo víly, škriatkov alebo anjelov a do­ža­do­vali sa určitých pri­vi­légií. Voči veriacim vo víly sú in­di­fe­ren­tní, čo neplatí pre anti­teistov.

Pre teistického antiteistu je myšlienka, že bohu sa odpúšťajú jeho vražedné a mu­či­teľ­ské činy a sprá­vania sa voči cítiacim bytostiam, len na tom základe, že je mocný, iba rea­li­zá­ciou hesla „moc plodí právo“. Boh sa narodil do po­zície moci, ale to mu nedáva auto­ma­ticky právo za­ob­chá­dzať s ľuďmi ako s bez­vý­znam­nými hračkami. Stačí sa zamyslieť nad krva­vými obeťami aztéckemu Hu­itzi­lo­poch­tlovi alebo nad judeo-kresťan­ským mýtom o Abra­há­movi.

Tieto historky sú významné, pretože nejde o „súkromné zá­le­ži­tosti“, ale o právo na život tretej osoby. Teista bude brať do úvahy, že boh je pri ta­kýchto akciách auto­ma­ticky ospra­ve­dlnený za čin, ktorý zapríčiní utrpenie až smrť svojmu ľudskému blížnemu. Naproti tomu anti­teista bude indi­ví­duum, ktoré aj tvárou v tvár anjelovi, pri­ka­zu­jú­cemu Urob to!, posúdi morálnu hodnotu činu a od­mietne ho, ak je ne­mo­rálny. Mo­ti­vá­ciou mu prav­de­po­dobne bude názor, že vražda je zlá vec a ak boh žiada, aby sa stala, nech si sám robí svoje špi­navé dielo, pre­tože in­di­ví­duum sa toho nechce zúčastniť. Inými slovami, boží čin je na niž­šom stupni uni­ver­zál­nej morálnej škály.

Komunisti hlásali anti­teizmus, založený na viere, že ná­bo­žen­stvo a teizmus boli vždy zbrane na potlá­čanie práv pro­le­ta­riátu. Ako dôkaz citoval Marx pád mo­nar­chizmu a feu­da­lizmu, vyvolaný aj cirkevnými re­for­mami.

Výraz „militantný/bojovný/bojový“ ateizmus sa od konca 19. sto­ro­čia používa ako pe­jo­ra­tívne ozna­čenie prísneho ateizmu, ma­jú­ceho sklon k pro­ti­ná­bo­žen­skej per­ze­kúcii.

Niektorí moderní spisovatelia zastávajú po­li­tické pro­ti­ná­bo­žen­ské sta­no­viská a priamo kri­ti­zujú ná­bo­žen­stvo, ale v sku­toč­nosti nie sú pre ve­ria­cich hrozbou. Niet pochýb, že väčšina ateistov aj anti­teistov si nepraje násilím odstrániť ná­bo­žen­stvo alebo brániť veriacim v ich práve na slo­bodné vyzná­vanie ná­bo­žen­stva. Ná­bo­žen­stvo (teizmus) a jeho za­kot­venie vo vládach a ve­rej­ných zá­le­ži­tos­tiach, sa dobre znáša s prá­vami ateistov aj teistov, de­ba­tuje sa o ňom a je kri­ti­zo­vané. Ak sa miestami čoraz viac moderných ateistov dožaduje slova a hľadá prívržencov, nerobí ich to bojovnými. Nikdy ste nevideli a ne­u­vi­díte dav 10 000 ateistov hádžucich bomby do áut a domov, pretože dánsky ka­ri­ka­tu­rista nakreslil obrázok, ktorý ich hnevá.

---

Rastislav Škoda: Pre mňa je tento odsek ateistický, a to mi stačí. Dosiaľ som sa za­o­bi­šiel bez pojmu anti­teizmus.

Prameň: RationalWiki.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 109 v stredu 3. augusta 2016.