Zrkadlom nám môže byť príklad Islandu.
Banská Bystrica – Môže nás drancovanie slovenských lesov priblížiť k Islandu, ktorý vplyvom človeka prišiel v minulosti o všetky pôvodné lesy a dnes má obrovský problém s opätovným zalesnením? Ako spájajú práve lesy tieto dva odlišné svety, skúma projekt „Zalesnenie minulosti“ z dielne audiovizuálneho umelca Matúša Astraba.
Projekt Zalesnenie minulosti sa priamo dotýka problematiky odlesňovania, ktorá je jednou z najväčších citeľných katastrof, ktorú ako ľudstvo spôsobujeme.
„Základom projektu bola moja cesta na Island a Faerské ostrovy, kde som počas 50 dní uskutočňoval výjazdy naprieč krajinou, kde dnes už takmer nenájdete žiadne stromy. Súčasťou expedície bolo premietanie našich krásnych a cenných slovenských lesov na tamojšie holé kopce. Práve túto časť, ktorá by mala slúžiť pre našu spoločnosť ako zrkadlo a varovný prst, chcem pretaviť do dokumentárneho filmu,“ približuje svoj zámer Matúš Astrab.
Jeho snahu môžete podporiť aj vy prostredníctvom verejnej zbierky.
Prečo práve Island?
Aj keď je to krásna a výnimočná krajina, v minulosti prišla o takmer všetky lesy ľudským pričinením. Z pôvodných 40 % zalesnenia sa počas troch storočí osídľovania stala z Islandu krajina takmer bez lesov. Trpí eróziou, jej pôda je chudobná na dusík. Snahy o opätovné zalesnenie sú v extrémnych podmienkach na území pod polárnym kruhom extrémne náročné a zdĺhavé.
„Aj počas svojich ciest po Slovensku sa často stretávam s výrubom aj v chránených územiach a iných cenných lokalitách. Takéto lesy už nič nevráti späť, jednoducho ich navždy stratíme. Nie je mi ľahostajné, ako ľahko sa vzdávame prastarých lesov, ktoré sú často nahrádzané monokultúrou,“ dopĺňa Astrab.
Pri svojej práci na dokumentárnom filme sa chce spojiť s odborníkmi, ako aj vrátiť sa na Island a zdokumentovať snahy miestnych vysádzať nové stromy.
„Aj takto si chcem uctiť to, čo máme doma a ukázať to svetu originálnym a zaujímavým spôsobom. Umenie je jedným zo skvelých možností, ako ľuďom približovať témy, ktoré sú pre nás aktuálne a nad ktorými sa treba zamyslieť,“ uzatvára Matúš Astrab.
Foto:
Video:
Autor: Mgr. art. Matúš Astrab.