Počet podvodov, kde člen medzinárodnej organizovanej skupiny za pomoci najmodernejších technológií alebo umelej inteligencie predstiera pred zamestnancom podnikateľa, že je jeho nadriadeným a pod rôznymi zámienkami ho núti uskutočniť bankový prevod z účtu podnikateľa do zahraničia, dramaticky stúpa.
Ako nedávno upozornil partner Taylor Wessing Andrej Leontiev na sociálnej sieti LinkedIn, technológie a umelá inteligencia (AI) geometricky znásobili počet pokusov o vylákanie finančných prostriedkov od podnikateľov.
Uvedený trend potvrdzuje aj iný, na sociálnej sieti LinkedIn uverejnený prípad, kde spoločnosť GymBeam odhalila pokus o podvod, ktorý sa mal uskutočniť s použitím AI technológie – deepfake.
Ako deepfake sa označuje technológia, ktorá vďaka výraznej pomoci umelej inteligencie dokáže upraviť video alebo hlasovú nahrávku takým spôsobom, že sa adresát mylne domnieva, že na videu alebo nahrávke vystupuje jemu známa osoba, aj keď v skutočnosti video alebo nahrávku nahral iba „figurant“. Existuje podozrenie, že deepfake technológia sa používa nielen na vopred nahraté videá a hlasové záznamy, ale môže fungovať aj v reálnom čase – t. z. počas prebiehajúcej videokonferencie alebo telekonferencie.
Andrej Leontiev upozorňuje: „Takýto typ podvodu sa môže stať rovnako malému živnostníkovi ako aj medzinárodnej spoločnosti. Môže spôsobiť škodu niekoľko tisíc eur alebo aj niekoľko miliónov. Len zriedkakedy sa poškodený odváži o podvode verejne hovoriť. Najčastejšie sa obáva, že bude považovaný za nekompetentného alebo inak utrpí jeho reputácia v brandži.“
Aj preto sa rozhodli advokáti z Taylor Wessing, v záujme zvyšovania spoločenského povedomia a z dôvodu všeobecnej prevencie, na tento problém poukázať a ponúknuť svoje skúsenosti, čo robiť, ak sa podnikateľ stane obeťou takéhoto alebo podobného podvodu.
Kľúčové je, ako obeť zareaguje v prvých pár hodinách potom, ako sa ukáže, že išlo o podvod. Dôležité je obrátiť sa na advokáta, ktorý ma skúsenosti s podobnými situáciami a tiež disponuje dostatočnou sieťou medzinárodných kontaktov. Jeho úlohou bude pomôcť klientovi a polícii ukradnuté peniaze vystopovať, „zmraziť“ a podnikateľovi vrátiť.
Leontiev ponúka zjednodušený manuál, čo a v akom poradí urobiť.
„Paralelne s tým, ako si klient nájde advokáta, ktorý má skúsenosti a ideálne kontakty v krajine, kam vylákané peniaze smerujú, treba kontaktovať slovenskú banku poškodeného a zadať tzv. ‚reklamáciu‘ alebo ‚zastavenie‘ prevodu. Pokiaľ sa peniaze už nenachádzajú v dispozícii banky, odporúčame od banky požadovať zaslanie ‚swiftovej‘ správy banke príjemcu, že prichádzajúce peniaze sú výnosom z podvodu. Následne odporúčame kontaktovať osobne Políciu SR, podať trestné oznámenie a požiadať o to, aby sa prostredníctvom napríklad slovenského Interpolu zaslala správa o prichádzajúcej platbe priamo Interpolu do krajiny, kde smerujú peniaze, aby tieto boli na účte príjemcu zablokované. Ďalej odporúčame kontaktovať Finančnú spravodajskú jednotku, ktorá často cez partnerskú organizáciu v krajine, kam smerujú peniaze, rovnako môže žiadať o ich blokáciu na účte. Ako najdôležitejšie v praxi sa však ukazuje zapojenie zahraničného advokáta, ktorý nadviaže kontakt s bankou, kam peniaze smerujú skôr, ako ich banka uvoľní podvodníkovi k dispozícii. Posledný krok je bežne podanie trestného oznámenia v krajine, do ktorej boli peniaze poslané; toto je dôležité pre zahraničnú banku, aby peniaze blokovala dlhodobo.“
Pokiaľ bude uvedený postup úspešný, peniaze ostanú zablokované na zahraničnom účte podvodníka. Aj v tomto prípade je na ich vrátenie obyčajne potrebné právne zastúpenie v krajine, kde sú blokované. Zahraničný advokát, zvyčajne v súdnom konaní preukazuje, že peniaze patria jeho klientovi a rozhodnutie súdu predstavuje podklad, na základe ktorého sa „blokácia“ ruší a peniaze môže zahraničná banka vrátiť na slovenský účet podnikateľa.
Autorka: Mag. Darina Škantárová.