Česká vláda rozhodne o hromadných žalobách

Potopí alebo podporí českých spotrebiteľov?

Vláda v stredu prerokuje návrhy zákonov, ktoré majú do čes­kého práv­neho po­riadku za­kot­viť hro­madné ža­lo­by. Nástroj má spotrebi­teľom uľahčiť vy­má­hanie ná­ro­kov, pod­poriť férovú hospo­dársku súťaž i odľahčiť za­va­lené súdy. Sú­časná podoba návrhov je však týmto cieľom vzdialená a spotrebi­teľom pod­statnú zmenu ne­po­núka.

Silnejší protivník, vysoké vstupné náklady a vi­di­na dlho­trva­júceho sporu, na­vyše s neistým výsledkom, to sú dô­vo­dy, prečo celý rad spotrebi­teľov nad svojimi nárokmi radšej mávne rukou. Žiaľ, to je práve to, na čo sa ne­poc­tiví pod­ni­ka­telia a šmejdi [1] pri svo­jom po­čí­naní spo­lie­hajú. Pokiaľ sa totiž stovky či tisíce ne­poc­tivo získaných korún, ktoré sa ne­vyplatí vy­má­hať, zhromaždia u jed­ného ne­poctivca, stanú sa z nich ľahko milióny, a to milióny ne­o­práv­nene vyb­rané z vreciek spotrebi­teľov. Pri ne­poc­tivo získa­ných prostriedkoch možno v ne­posled­nom rade sle­do­vať tiež ne­čestne získanú výhodu v kon­ku­ren­čnom pod­ni­ka­teľ­skom prostredí.

K odstráneniu prekážok, ktoré spotrebiteľom bránia nároky vymáhať, majú slúžiť práve hro­mad­né žaloby. Obdobné nároky spotrebiteľov zhro­maždí je­di­ný ža­lobca, v našom prostredí spotrebi­teľská orga­ni­zácia, a žaluje ich dohro­mady v rámci jed­ného súdneho konania. Tým sa vy­rov­najú sily medzi poško­de­nými spotre­biteľmi a šmejdmi, ne­do­chá­dza k plýtvaniu nákladov ani ka­pa­cít súdov. Na­vyše je eli­mi­no­vané ri­zi­ko, že jed­not­livé po­rov­na­teľné prí­pady spotre­biteľov budú roz­ho­do­vané od­lišne. K tomu, aby mohol systém hro­mad­ných žalôb fun­govať opí­sa­ným spô­so­bom, je však potrebné zaviesť také opatrenia, ktoré spotre­bi­teľov ne­budú od vymá­hania nárokov od­ra­dzo­vať, a zá­ro­veň vytvoriť udrža­teľné pod­mienky spotre­bi­teľ­ským orga­ni­zá­ciám. Na ne sú totiž v súdnych sporoch pre­ne­sené všetky riziká a zod­po­ved­nosť. Ani jednu z pod­mie­nok však sú­časné návrhy nespĺňajú.

dTest svoje výhrady k súčasným návrhom pre­zen­toval okrem iného v rámci ofi­ciál­neho pri­po­mien­ko­vého ko­na­nia, kde rov­nako pred­stavil vlastné od­po­rú­čanie inšpi­ro­vané zahra­nič­nými právnymi úpravami. V drvivej väčšine však mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vosti návrhy dTestu ne­vy­po­čulo.

„Zásadné výhrady máme proti takzva­nému pri­hla­so­va­ciemu režimu (opt-in). V tomto režime sa prí­padné závery súdu ne­tý­kajú všetkých poško­de­ných spotre­bi­teľov, ale len tých, ktorí sa aktívne, včas a sta­no­veným spô­so­bom ku ko­naniu prihlásia, čo podstatu hro­mad­ného ko­na­nia do znač­nej miery pa­ra­ly­zuje,“ vysvet­ľuje Eduarda Hekšová, ria­di­teľka spotre­bi­teľskej or­ga­ni­zácie dTest.

A dodáva: „V režime opt-out možno získať odškod­nenie pre väčšiu sku­pinu poško­de­ných spotre­bi­teľov, a pri nižších škodách je možné rov­nako opráv­nene oča­ká­vať, že spotre­bi­telia ne­budú svoje nároky vôbec uplat­ňovať z dô­vo­du ra­cio­nálnej apatie.“

Prihlasovací režim tiež nedisponuje potrebným odstra­šu­júcim pre­ven­tívnym účinkom.

„V situáci, keď si šmejd je vedomý, že od­škod­nenie vy­platí len zlomku poško­de­ných, vyplatí sa mu v proti­právnom konaní ďalej po­kra­čovať,“ upo­zor­ňuje ria­di­teľka dTestu.

Zásadné výhrady dTest vznáša tiež kvôli úplne mar­gi­na­li­zo­vanej pod­pore spotre­bi­teľských orga­ni­zácií, ktoré je­diné môžu byť ža­lobcom podľa sú­čas­ných návrhov. Podľa do­te­raj­šieho stavu návrhov upra­ve­ných le­gis­la­tívnou radou vlády sa oča­káva, že spotre­bi­teľské orga­ni­zácie budú v pod­state konať vo ve­rej­nom záujme, pri­čom sú na nich kla­dené vysoké nároky typické skôr pre správne orgány či súdy. Návrhy však ne­od­po­ve­dajú na otázku, z čoho majú ne­ziskové spotre­bi­teľské or­ga­ni­zácie celý systém hro­mad­ného konania fi­nan­covať, aby všetkým ná­rokom a oča­ká­va­niam vy­ho­veli. Nejde pri­tom len o náklady na prí­pravu súdneho ko­na­nia sa­mot­ného, vrá­tane všetkých potrebných ana­lýz a spolu­práce s advo­kátmi. Ide tiež o náklady na po­vinné infor­mo­vanie o hro­mad­nej ža­lo­be, o ktorej bude roz­ho­do­vať súd. Príznačné pre návrhy je, že za ne­spl­nenie po­vin­ností ža­lob­covi ne­hrozí len ne­úspech v spore, ale tiež po­kuta vo výške až 5 miliónov českých korún. Za týchto pod­mie­nok sa žiadna rozumná spotre­bi­teľská orga­ni­zácia do hro­mad­ných žalôb zrejme nepustí. A šmejdi budú na­ďalej po­kojne žiť a pro­fi­tovať zo svojich ob­chod­ných modelov za­lo­že­ných na po­ru­šo­vaní spotrebi­teľ­ských práv.

Povinnosť implementovať hromadné žaloby do práv­neho po­riad­ku plynie zo zá­väz­ných pred­pisov Európskej únie. Lehota pre ich zavedenie uply­nula 25. de­cem­bra 2022 a od júna 2023 už mal byť zákon do­konca účinný.

„Pripomínam, že návrh zákonov spojených s hro­mad­ným ko­na­ním ležal rok a pol bez pohnutia už v mi­nu­lej sne­movni. Po dlho­ročnej strasti­plnej ceste tu máme ďalšie návrhy, ktorých podoba nám však skôr pri­po­mína povinné odškrtnutie čiarky na zozname po­vin­ností člena EÚ, než snahu vytvoriť mo­derný, a predo­všetkým funkčný systém k po­sil­neniu vy­má­ha­teľ­nosti spotre­bi­teľ­ských práv. V tejto veci nejde len o spotre­bi­teľov, ale i o poc­ti­vých pod­ni­ka­te­ľov, ktorí pri dodr­žia­vaní zá­ko­nov sú vždy v ne­vý­hode oproti šmejdom,“ uzatvára Eduarda Hekšová zo spotre­bi­teľ­skej orga­ni­zácie dTest.

Doterajší vývoj na ceste k za­ve­de­niu hro­mad­ných žalôb, dTest ko­men­tuje v článku Za hro­mad­né ža­lo­by, bráňme sa spo­loč­ne.

Pokiaľ spotrebitelia majú otázky k tejto téme, alebo majú názor, že ich problém by mohol byť riešený hro­mad­nou ža­lo­bou, môžu sa pre radu a kon­zul­táciu obrátiť na bez­platnú spotrebi­teľskú po­rad­ňu dTestu, a to elek­tro­nicky alebo te­le­fo­nicky na číslo 299 149 009 (Česko).

---

Autorka: Lucie Korbeliusová.

[1] – Slovo šmejd (pl. šmejdi) sa prevzalo z češtiny ako ci­tá­tový výraz (z názvu českého do­ku­men­tár­neho filmu), ktorý sa v slo­venč­ine pou­žíva iba na po­me­no­vanie ne­se­rióz­nych or­ga­ni­zá­torov pre­daj­ných akcií za­me­ra­ných na dô­chod­cov. Na po­me­no­vanie ne­kva­lit­ných vý­rob­kov v ofi­ciál­nom ja­zy­ko­vom pre­jave od­po­rú­čame pou­ží­vať po­me­no­vanie ne­po­darok alebo brak, alebo dvoj­slovné výrazy ako ne­kva­litný (chybový, chybný, kazový, po­ru­chový) výrobok (tovar).

Poznámka Jána Paradu: A ako sa spisovne jedno­slovne nazývajú ne­se­riózni or­ga­ni­zá­tori pre­daj­ných akcií za­me­raných na dô­chod­cov? Slová „pod­vod­ník, pod­vod­níci“ to cel­kom dobre ne­vy­sti­hujú. Pozri: Šmejd je prí­kladom ne­o­choty prijať cudzie slovo do slo­ven­činy.