10 zistení, že ateisti sú na tom lepšie

Na svete je asi 13 % ateistov a ich počet stúpa. Súčasne sa zvy­šuje aj počet zistení, že ateisti majú zo svojho postoja určitý osobný úžitok.

1. Spokojnosť/Šťastie

Škandinávske štáty sa stávajú naj­menej re­li­gióz­nymi štátmi západného sveta, ale za­cho­vá­vajú si naj­vyššie priečky osobnej spo­koj­nosti, ve­dú­cej k po­citu šťastia, ktoré sa dá merať mno­hými fak­tormi, napríklad eko­no­mic­kou situ­á­ciou, oča­ká­vanou dĺžkou života, zdra­votným stavom a sta­ros­tli­vosťou, so­ciál­nou isto­tou, trans­pa­ren­tnosťou spo­loč­nosti atď.

2. Inteligencia

Ukazuje sa, že ateisti majú vyššie IQ a sú vo všeo­bec­nosti inte­li­gen­tnejší ako veriaci. Štu­dujú dlhšie, a to im pri­pra­vuje úspeš­nejšiu pro­fe­sio­nál­nosť.

3. Lepšie pracovné miesta

Z predošlého faktu vyplýva, že inte­li­gen­tnejší ľudia budú na pra­co­visku vý­kon­nejší a úspeš­nejší. Vyššie IQ zna­mená vyššie posta­venie v pod­niku, a to zas vyšší plat.

4. Sebaúcta a sebadôvera

To sú dve strany jednej mince.

Ateistom nikto nevravel, že sú vinní a hriešni, ako to robia mnohé ná­bo­žen­stvá. To ich vedie k vyššej seba­úcte a po­citu zvlád­nutia aktu­ál­nej ži­vot­nej situ­á­cie. Keďže pre rie­šenie ne­ja­kého ži­vot­ného prob­lému neo­ča­ká­vajú božiu pomoc, pustia sa do rie­šenia prob­lému osobne a priamo.

Zvýšená sebadôvera môže mať pozitívny účinok nie­len na náš vlastný život, ale aj na ži­vo­ty blíž­nych v našom okolí. Ak niet kolo­behu života s prevte­ľo­vaním, nebom a peklom, zod­po­ved­nosť za možnú voľbu padá na jed­not­livca.

5. Pokrok

Ateisti zvyknú väčšmi si ceniť vedecké objavy a je menej prav­de­po­dobné, že tieto sa im postavia do cesty, ako sa to stá­valo v mi­nu­losti (a ešte dnes stáva) pre ná­bo­žen­ské prí­činy. Ateistická spo­loč­nosť je ra­cio­nál­nejšia a je orien­to­vaná na vedu.

6. Zdravie

Ateisti dôverujú vede a nebudú stáť v ceste liečbe z ná­bo­žen­ských dô­vodov (trans­fúzie či oč­ko­vania).

Existujú štúdie, svedčiace, že viera osoží men­tál­nemu a te­les­nému zdraviu. No sú aj novšie štúdie, ho­vo­riace, že niet preu­kaz­ných výsledkov v prospech zdravia re­li­gióz­nych či ne­re­li­gióz­nych ľudí.

Dá sa predkladať, že zvýšená seba­dô­vera a lepšia fi­nan­čná situ­á­cia uro­bia ateistov aj zdravšími.

7. Mierumilovnosť

Ateisti nezačnú vojnu a nespáchajú te­ro­ris­tický akt z ná­bo­žen­ských dô­vodov, len aby do­ká­zali, že ich božstvo je to správne.

Na druhej strane marxisticko-leninský ateizmus ako jeden zo znakov ko­mu­nizmu dal ateizmu zlé meno; nie je to však argu­ment, že to bol ateizmus ako taký, čo viedlo k repre­sá­liám a vraž­deniu. To malo kom­plexné histo­rické, sociálne a eko­no­mické prí­činy. Nebolo a nie je v po­vahe ateistov za­bí­jať iných pre ate­iz­mus, ako to často robili a čias­točne ešte robia veriaci pre svoje božstvo.

8. Skepticizmus

Ateisti sú spravidla skeptickí a k problémom pristupujú ra­cio­nálne a často priam vedecky, čo vy­ža­duje dô­kazy. Pre ateistu sú pod­rob­nosti sku­toč­nosti po­zo­ro­va­teľné a dajú sa testovať.

9. Sociálne otázky

Ateisti zvyknú mať veľký záujem o otázky sociálnej spravodlivosti. Neveria na exis­tenciu ne­ja­kej vyššej moci alebo po­riadku, ktorý by predurčil osud človeka.

10. Lepší sex

Toto by nebol vyčerpávajúci zoznam, keby ne­zazna­me­nal aj sex.

Sú štúdie, ktoré dokázali, že ateisti majú lepší pohlavný život ako nábožní ľudia z toho jedno­du­chého dôvodu, že sa z neho ne­cítia vinnými. Pocit viny pre se­xu­álne sprá­vanie je bez­po­chyby dô­le­žitý znak nie­kto­rých sve­to­vých ná­bo­žen­stiev a po­li­tic­kých diš­pút, ktoré vy­vo­lá­vajú – naj­mä v USA.

Existujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že väčšiu satis­fakciu zo sexu majú nábožní, ale nie je celkom jasné, odkiaľ prišli takéto od­po­vede.

Znamenajú tieto zistenia, že máte opustiť svoju vieru?

Sám sa musíte rozhodnúť. Ale byť ateistom nemá zna­me­nať ne­ga­tívnu stigmu vo svete, v kto­rom ešte stále do­mi­nujú nábožní (teisti).

Psychológ Benjamin Beit-Hallahmi zostavil takýto prav­de­po­dobný pro­fil ateistu:

„Je menej autoritatívny a suges­tívny, menej dog­ma­tický a pred­po­jatý; je to­le­ran­tnejší, sú­cit­nejší a sve­do­mi­tejší, aj lepšie vy­cho­vaný. Mnohí ateisti sú vy­soko inte­li­gentní a aktívne sa zú­čas­tňujú inte­lek­tu­ál­neho a pe­da­go­gic­kého života.“

Ukazuje sa, že sú to veľmi dobré osoby.

---

Autor: Paul Ratner.

Prameň: 10 Reasons Atheists Do It Better, Big Think, 19. 4. 2016.

Článok preložil Rastislav Škoda a pô­vodne bol uve­rej­nený 24. 4. 2018 v Zo­ši­toch hu­ma­nistov č. 116.