Minimálna mzda v SR: zamestnávatelia platia viac

Zamestnanci dostávajú menej.

Na Slovensku sa znova prebieha diskusia o zvy­šo­vaní mini­málnej mzdy. Túto diskusiu je však potrebné zasadiť do kon­textu. Vzhľadom na ne­dáv­ne výrazné zvy­šo­vanie mini­málnej mzdy a ne­ga­tívne dopady, ktoré to prinieslo, navrhujeme:

Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy zavedenie od­po­čí­ta­teľ­nej položky na so­ciál­ne odvody nízko­príj­mových zamestnancov.

Prečo to navrhujeme:

Minimálna mzda na Slovensku rástla od roku 2013 do dnes dva­krát rýchlejšie ako pro­duk­ti­vita práce a o 50 % rýchlejšie ako priemerná mzda. Taktiež zo so­ciál­neho pohľadu dosiahla mini­málna mzda výrazné nárasty. V roku 2010 bola mini­málna mzda len o 66 % vyššia ako životné mini­mum. Dnes je mini­málna mzda troj­ná­so­bok ži­vot­ného minima.

Súčasné nastavenie automatu minimálnej mzdy zabetónovalo tento jej vysoký nárast. A to so sebou prináša viaceré negatíva predo­všetkým pre zne­vý­hod­nených uchá­dza­čov o za­mest­nanie v eko­no­micky zaostávajúcich regiónoch.

Štúdia Inštitútu finančnej politiky ukázala, že každé zvýšenie mini­málnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 až 2018 pri­nieslo 14-tisíc ľudí bez práce predo­všetkým v chu­dob­nejších regiónoch. V danom čase vzrástla mini­málna mzda celkovo o 78 %. Do dnešného dňa tak hovoríme o desiatkach tisícoch ľudí, ktorí prišli o prácu, lebo politici tlačili na rýchle zvy­šo­vanie mini­málnej mzdy. Na Slo­ven­sku tak dnes aj následkom toho máme 11 okresov, kde je miera ne­za­mest­na­nosti vyššia ako 10 %.

Tento rýchly nárast minimálnej mzdy sa odrazil aj v medzi­ná­rod­nom po­rov­naní. V uka­zo­va­teli výšky mi­ni­málnej mzdy vzhľadom na úroveň prie­merných miezd sa Slo­ven­sko dostalo na naj­vyššie priečky v EÚ. Napríklad v po­rov­naní krajín V4 máme druhé naj­vyššie mzdové náklady mini­málnej mzdy za rok 2023. Za Českou re­pub­li­kou sme sa umiestnili kvôli silnejúcemu kurzu českej koruny. Ak by bol kurz 25 Kč za 1 euro ako v mi­nu­losti, tak by Slo­ven­sko malo naj­vyššie náklady práce z krajín V4. Pri­čom je potrebné upo­zor­niť, že v Česku je o štvrtinu vyššia prie­merná mzda oproti Slo­ven­sku. A teda vzhľadom na výkon eko­no­miky a mzdovú úroveň by mala aj mini­málna mzda odrážať tento rozdiel.

Najlepšiu predstavu o tom, či je v krajine prehnane vysoká mini­málna mzda, získame, keď ju po­rov­náme s prie­mer­nou mzdou. Ak po­rov­ná­vame v krajinách V4 podiel mini­málnej mzdy za rok 2023 na prie­mernej mzde za rok 2022 (posledné dostupné údaje), tak dostaneme nasledujúci obrázok. Slovensko má druhý naj­vyšší podiel 54 % tesne za Poľskom (55 %). Avšak s vy­so­kým náskokom pred Českom (43 %) a Maďarskom (45 %).

Ak chceme skutočne pomôcť ľudom s nižšími mzdami, tak sa musíme pozrieť na po­rov­nanie čistých mini­málnych miezd v rámci V4. Tu vidíme, že slovenskí zamestnanci majú tretiu naj­nižšiu čistú mzdu, aj napriek tomu, že zamestná­va­telia platia druhú naj­vyššiu cenu práce. Za tento rozdiel je zodpovedné vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo pred 8 rokmi platil na Slo­ven­sku zamestnanec s mini­málnou mzdou 30 % na daniach a odvodoch, v sú­čas­nosti je to 40 %.

Z vyššie opísaného kontextu tak jasne vyplýva, že na Slo­ven­sku by predo­všetkým odborári nemali volať po vyššej mini­málnej mzde, ale nižšom daňovo-odvodovom zaťažení práce. To sa dá dosiahnuť napríklad za­ve­de­ním odvo­do­vej od­po­čí­ta­teľnej položky zo so­ciál­nych odvodov.

Pozri: Dáta od INESS.

Zdroj grafov: Eurostat, vlastné spracovanie.

---

Autor: Róbert Chovanculiak.