Moje šťastné mačičky v nešťastí

Starám sa o mačičky-bezdomovkyne.

Kto má záujem, tak teraz sú aj maličké mačiatka. Jedna síce chráme na jednu prednú labku, ale ostatné vyzerajú zdravo. Sú veľmi čulé. Trošku plaché, ale zvykajú si už na moju prítomnosť. Od rána vyčkávajú, kedy k nim prídem nakŕmiť ich.

Najradšej ma má Kocúrik, také meno som dal jednému kocúrikovi. Sprvu som ho oslovoval Mačička, až neskôr som zistil, že je to smelý chlapček. Keď ma zbadá, uteká už z diaľky oproti mne. Motká sa mi pomedzi nohy, takže musím silno spomaliť, aby som mu nešliapol na chvostík alebo labky. Mačička Tulka je dosť pokojná. Počká, kým sa nejedia ostatné mačiatka, potom za nimi dojedá. Pridám ešte jednu kapsičku, a potom vidím, že sú napapané.

Mačiatka sú mojím veľkým potešením. Čo mám na staré kolená robiť? Nebyť mačičiek, tak sa nudím. Mám ich radšej ako hudbu. Doma už hudbu ani nepočúvam, nechodím ani na koncerty. Len v mobile mám vyše 50 GB nahrávok. Najmä v kvalite FLAC. Mám mizerný sluch, takže ani neviem rozpoznať zvuk v MP3 alebo vo FLAC, aj tak sa snažím počúvať hudbu vo FLAC. Zrejme kvôli dobrému pocitu.

Mačičky bývajú pri jednom opustenom dome. Stromčeky sú tam značne zarastené, takže majú príjemný chládok v tejto horúčave. Blízko je rieka Laborec, tam sa zrejme napijú vody, lebo som zistil, že keď im dám do misky vodu, tak z nej málo vypijú. Smäd ich veľmi nezaťažuje. Ale sú rady, keď im dám maškrty. A čo nezjedia, to za nimi dojedia dva psy, ktoré čakajú na „úlovok“, na zvyšky. Takže, keď sa vzdialim od miesta kŕmenia, prídu psy a dojedia omrvinky. Nikdy na tácni neostane ani kúsok z kapsičky, čiže krmiva pre mačičky.

Mal som šťastie, že som zistil, že je jeden dom opustený. Susedia z blízkych bytoviek sa na mňa veľmi hnevali, že kŕmim mačičky v blízkosti bytoviek. Tak som postupne naučil mačičky, aby sa zdržiavali v tom pustom pozemku. Tam sú v bezpečí, pretože psy sa nedostanú za plot, na dvor.

Prečo sú moje milé mačičky šťastné, ale v nešťastí? Lebo ich nikto nechce, okrem mňa. Skúšal som niektoré zobrať k sebe do bytu, ale plakali, fňukali, neboli šťastné. Túžia po slobode, chcú byť vonku, spoločne s inými mačiatkami. Aj sa bili s mojou Milkou. Nevydržal som, a preniesol som mačičky späť vonku. Zvykol som si, že ich stačí kŕmiť. Viac im netreba.

Musím ešte nejako vyriešiť ich kastráciu, aby sa nepremnožili. Najprv Kocúrika. Už dospieva. A jednej mačičke musím nejako pomôcť s labkou. Na to je nutné navštíviť zverolekára. Lenže najbližšie je to do Humenného. Myslím, že keď lekár dá labku do sadry, alebo nejako podobne, tak sa jej labka zahojí.

Foto: