Kategórie
Tlačové správy

Duševné zdravie mladých ľudí musíme intenzívne riešiť!

Tlačová správa Rady pre budúcnosť školstva strany Slo­bo­da a So­li­da­ri­ta (SASKA) k du­šev­nému zdraviu mladých ľudí.

Duševné problémy sa u ľudí vytvárajú už v detstve, preto im treba už v mla­dom veku venovať veľkú po­zor­nosť. Existujú riešenia, ktoré mnohé školy robia už dnes, sú to tzv. light riešenia. Pristúpiť však treba aj k sys­té­mo­vým, kto­rým sa SASKA pod­rob­ne ve­nu­je vo svo­jom vo­leb­nom programe.

„Žijeme v časoch intenzívnych spo­lo­čenských zmien, výziev a ne­ča­ka­ných krízových situácií a pri­ro­dze­ne sa toto dotýka aj škôl, žiakov a per­so­ná­lu. Na školách sa objavilo viacero prípadov násilného správania, napadnutie sekerou či ex­trém­na šikana,“ u­po­zor­ňuje tím­líder SASKY pre škol­stvo Branislav Gröhling.

Dodáva, že škola by mala byť miestom, kde sa školáci cítia bezpečne a bez prob­lé­mov zvládnu obdobie dospievania.

Rada pre budúcnosť školstva upozorňuje, že du­šev­né ťažkosti u žiakov vedú k hor­šiemu prospechu, záškoláctvu, problémom v ko­lek­tíve, nízkemu správaniu či seba­poš­ko­dzo­vaniu. Naj­novšie zistenia štúdie HBSC, ktorá sa robila minulý rok na re­pre­zen­ta­tívnej vzorke 11, 13 a 15-ročných školákov, potvrdzujú potrebu riešiť duševné zdravie školákov. Výraznejšie ťažkosti sa evidujú najmä u dievčat.

Podľa týchto údajov je asi 21 % starších dievčat ohrozených depresívnym prežívaním, 30 % až 32 % dievčat prežíva miernu až silnú úzkosť alebo sa cíti osamelo. 40 – 41 % 13- a 15-ročných dievčat sa cíti byť pod tlakom a po­tvr­dzuje pocit školského stresu. Branislav Gröhling zároveň pripomína, že du­šev­né poruchy vytvárajú slo­venskej spo­loč­nosti náklady vo výške až 2,1 miliardy eur ročne, výrazne predražujú zdravotný a so­ciál­ny systém a zni­žu­jú výkonnosť ekonomiky.

Ako jedno z riešení uvádza Rada pre budúcnosť školstva takzvané light opatrenia.

„Ide o jednoduché kroky ako ranné kruhy pre deti, vytvorenie priestoru pre po­zi­tív­nu spätnú väzbu pre uči­te­ľov, riešenie témy duševného zdravia na ro­di­čov­ských združeniach a na­sta­ve­nie klímy školy tak, aby kládla dôraz aj na po­ho­du žiaka a učiteľa. Rovnako je v dneš­nej dobe dobré klásť dôraz na to, že známky nie sú všetko a ne­od­zrkad­ľujú hod­notu dieťaťa,“ upozornil Branislav Gröhling.

Na systémovej úrovni treba vzdelávať a pod­po­ro­vať učiteľov, zaviesť „zborovne duševnej pohody“ pre pe­da­gó­gov a za­mest­nancov, naučiť učiteľov a ro­di­čov, ako majú včas odhaliť u die­ťaťa duševnú ne­po­ho­du, ako aj po­kra­čo­vať v systé­mo­vých reformách.

„Na ministerstve sme v oblasti duševného zdravia vytvorili expertnú skupinu, spustili sme krízovú linku pre uči­te­ľov, realizovali sme viacero webinárov a seminárov; a vy­sie­la­li na školy tímy psy­cho­ló­gov v prí­pa­de krízovej situácie. Systémovými zmenami v tejto veci sú ale aj re­for­ma poradní, reforma obsahu vzde­lá­va­nia či ka­ta­lóg pod­por­ných opatrení, ktoré sme na mi­nis­ter­stve spustili,“ hovorí Gröhling.

„Je dôležité, aby sa na úrovni ministerstva zaviedla cielená podpora a pomoc školám v oblasti duševnej pohody tak u žiakov, ako aj u uči­te­ľov. Aktuálne čísla nás upozorňujú, že v otázkach duševného zdravia mládeže musíme konať čo naj­skôr,“ dodal na záver Branislav Gröhling.


Autor: Ondrej Šprlák, hovorca SASKY.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *