V Indexe pestúnskeho štátu 2023 si polepšilo o dve miesta.
Index pestúnskeho štátu sleduje reguláciu životného štýlu v krajinách Európy už od roku 2016. V najnovšom vydaní indexu pozorujeme, že viaceré vlády rozšírili regulácie možností voľby spotrebiteľov. Pribudli nové dane na potraviny, alkohol, či obmedzenia ich spotreby.
Index pestúnskeho štátu je rebríček najlepších a najhorších európskych krajín na konzumáciu jedla, pitia, fajčenia a vapovania, ktorý pomocou bodového systému hodnotí 30 krajín v štyroch kategóriách (potraviny a nealkoholické nápoje, alkohol, elektronické cigarety, tabak). Index zostavuje združenie think tankov Epicenter. INESS je členom tohto združenia a prispieva do Indexu za Slovensko.
Slovenská vláda na trend zvyšovania zásahov do životného štýlu nenastúpila, vďaka čomu Slovensko zaznamenalo pokles v rebríčku. Oproti poslednému vydaniu Indexu kleslo z 23. na 25. miesto (nižšia pozícia znamená viac slobody pre spotrebiteľov). Tento pokles možno pripísať pretrvávajúcemu liberálnemu prístupu krajiny k regulácii životného štýlu. Slovensko nezaviedlo ďalšiu daň z hriechu (spotrebnú daň) na náplne elektronických cigariet či sladené nápoje. Je však dôležité poznamenať, že trend rastúceho paternalizmu, pozorovaný v celej Európe, otvára dvere postupnému nárastu pestúnskeho etatizmu aj na Slovensku.
Nemecko obhájilo svoje miesto v indexe ako najslobodnejšia krajina v Európe s najmenším počtom pestúnskych opatrení. Česko a Taliansko sa umiestnili tesne za ním, pokiaľ ide o liberálny prístup k voľbe životného štýlu svojich občanov.
Nový prírastok v indexe, Turecko, je v súčasnosti najmenej slobodnou krajinou v Európe, pokiaľ ide o zákazy, zdaňovanie a reguláciu spotreby potravín a nealkoholických nápojov, alkoholu, tabaku a elektronických cigariet. Nórsko a Litva obsadili druhé a tretie najhoršie miesto v tohoročnom Indexe.
Existujú len ojedinelé príklady zvrátenia politík „pestúnskeho štátu“, ako napríklad zrušenie dane na sladké potraviny a nápoje v Nórsku. Celkový trend v Európe smeruje k väčšej regulácii a vládnym zásahom. A to aj napriek analýzam, ktoré poukazujú na minimálny prínos opatrení „pestúnskeho štátu“ na zlepšenie zdravotných výsledkov občanov.
Príkladom negatívnych dopadov týchto politík je napríklad obmedzenie dostupnosti, spotreby, či informovanosti o alternatívnych výrobkoch pre fajčiarov, ktorí by mohli prejsť na menej škodlivé formy spotreby nikotínu.
Autor: INESS.