Slovensko dlhodobo zažíva nedostatok zdravotníckych pracovníkov.
Následkom starnutia obyvateľstva sa v nasledujúcich rokoch situácia ešte zhorší a dôjde k zvýšeniu záťaže pre zdravotnícky systém. V populácii totiž bude väčšie množstvo ľudí, ktorí budú vyžadovať nadpriemerné množstvo starostlivosti.
V INESS sme pripravili publikáciu, v ktorej pomocou modelov vývoja počtu lekárov a zdravotných sestier ilustrujeme hĺbku tohto problému. V čase, keď už sme mali významnú časť analýzy pripravenú, uverejnila svoju publikáciu na prakticky totožnú tému aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Napriek značnému prekryvu však obsahujú obe publikácie aj informácie, ktoré sú pre ne exkluzívne. Naša analýza prináša novú dimenziu do tejto debaty v podobe poukázania na zmenu pomeru medzi počtom zdravotníckych pracovníkov a najnákladnejšou skupinou v zdravotnom systéme (jednotlivci vo veku 70 rokov a viac).
Podľa nášho modelu očakávame, že v roku 2030 bude oproti roku 2021:
- Počet lekárov vyšší o necelých 1 600 (nárast o približne 7,9 %)
- Počet zdravotných sestier nižší o približne 2 200 (pokles o približne 7,1 %)
Slovensko však zároveň čaká nárast skupiny obyvateľov vo veku 70 rokov a viac, ktorí predstavujú najväčšiu záťaž pre zdravotnícky systém. Do roku 2030 sa tak oproti roku 2021 zvýši:
- Počet osôb vo veku 70+ na jedného lekára o 10 osôb (nárast o približne 33 %)
- Počet osôb vo veku 70+ na jednu zdravotnú sestru o 11 osôb (nárast o necelých 58 %)
Napriek nárastu počtu lekárov tak nastane situácia, kedy budú mať lekári v porovnaní so súčasnosťou viac práce, čo sa premietne do horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia bude ešte horšia v prípade zdravotných sestier, keďže ich počet poklesne aj v absolútnych číslach. Vzhľadom na rozsah a akútnosť problému sú na zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti potrebné systémové zmeny. V nedávnej publikácii Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení navrhujeme konkrétne zmeny.
Medzi príklady týchto opatrení patrí v prípade lekárov zjednodušenie vstupu lekárov z tretích krajín, či zvýšenie kapacity lekárskych fakúlt (potenciál tejto možnosti je však značne limitovaný).
V prípade sestier môžeme upriamiť pozornosť na zvýšenie udržania sestier v systéme, keďže sa toto číslo podľa niektorých zdrojov pohybuje len na úrovni 40 %. Ďalšími bodmi sú zatraktívnenie samotnej profesie, a to napríklad ďalším zvýšením platov, odbremenením od administratívnej práce a úpravou kompetencií.
Nevyhnutné bude aj zavedenie nástrojov na ovplyvňovanie dopytu po zdravotnej starostlivosti. Stratégie sa môžu pohybovať od zavedenia poplatkov s cieľom predídenia nadspotreby až po emancipáciu pacientov a prenos časti starostlivosti na rodiny a komunity.
Publikácia 2030: menej zdravotníkov, viac chorých je dostupná vo formáte PDF na stránke INESS.
Autor: Matej Bárta, analytik INESS.