EÚ si musí zachovať silnú eurofondovú politiku, je to v národnom záujme Slovenska

O budúcnosti eurofondov hovorili v Bra­tislave mi­nistri a zástup­covia deviatich štátov a Európskej komisie.

Ak má byť Európska únia úspešná, musí byť súdržná a silná. Preto je dôležité, aby kohézna politika zostala pevným európskym pilierom aj v na­sle­du­jú­com ob­do­bí a euro­fondy sa čo naj­viac pri­blí­ži­li potrebám oby­va­te­ľov EÚ. Na summite mi­nistrov a zástup­cov deviatich krajín o bu­dúc­nosti euro­fondov to zdôraznil minister investícií a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja Peter Balík.

„Kohézna politika je základom súdržnosti EÚ, lebo pomáha znižovať rozdiely medzi členskými štátmi aj medzi regiónmi. V nasle­du­jú­com období by euro­fondy mali viac zohľad­ňo­vať potreby regiónov a mali by byť viazané najmä na in­ves­tí­cie v jed­not­li­vých územiach. Ak má byť Európa silná, po­tre­bu­je­me, aby boli silní aj jed­not­li­ví členovia, aby žiaden región ne­zaostá­val, aby ľudia vo všetkých regiónoch mali európsku kvalitu života. Som veľmi rád, že dnes z Bra­tislavy zaznel spo­loč­ne hlas deviatich členských štátov a ich zástupcov zod­po­ved­ných za euro­fondovú politiku,“ vyhlásil minister investícií Balík po ro­ko­va­ní s mi­nis­trami z Poľska, Maďarska, Chorvátska, Rumunska, zo Slo­vinska a zo Špa­nielska, ktoré je nastávajúcou pred­se­da­jú­cou krajinou EÚ, a so zástup­cami z Česka a Bulharska.

Na stretnutí sa zúčastnil aj pro­fe­sor Andrés Rodríguez-Pose, pred­se­da Pra­cov­nej skupiny na naj­vyš­šej úrovni, ktorú EK zriadila k téme ďalšieho sme­ro­va­nia euro­fondov a cez video­most aj euro­ko­mi­sárka Elisa Ferreira zod­po­ved­ná za oblasť euro­fondov.

„Výnimočnosť a správne načasovanie po­du­ja­tia potvr­dzuje aj fakt, že ide o vôbec prvé takéto stret­nutie mi­nistrov a zástupcov Európskej komisie mimo Bruselu. Je dôležité, aby bolo počuť hlas Slo­venska v za­čí­na­jú­cej sa dis­kusii o bu­dúc­nosti euro­fondov, a aby sme boli pri for­mo­va­ní bu­dú­cej podoby ich vy­uží­va­nia po roku 2027,“ zdôraznil minister Balík.

Podľa neho musí byť euro­fondová po­li­ti­ka lepšie prispô­so­be­ná na nové a ne­ča­ka­né výzvy.

„Nie všetky európske regióny sa vyvíjajú rovnakým tempom, situáciu skom­pli­ko­va­li aj korona­kríza, vojna na Ukra­jine či ne­priaz­ni­vá globálna eko­no­mická situácia. Členské štáty aj EÚ ako celok musia mať preto naďalej silnú ambíciu vyrovnávať regionálne rozdiely a pod­po­ro­vať eko­no­mickú, sociálnu a te­ri­to­riálnu súdržnosť,“ povedal minister investícií.

Slovensko je súčasťou kohéznej politiky od roku 2004, keď sa stalo plno­hod­not­ným členom Európskej únie.

„Umožnilo nám to priblížiť sa k vyspelým krajinám EÚ, ešte stále však čelíme výrazným regionálnym rozdielom a sociálnym nerovnostiam. Preto ako veľkú príležitosť vnímame nové programové euro­fondové obdobie a Program Slovensko, čo musíme využiť naplno,“ dodal.

Slovensko môže z nových eurofondov využiť takmer 13 miliárd eur.

„Je v národnom záujme Slovenska, ale aj ďalších štátov, z ktorých zástupcami som dnes rokoval, aby politika súdržnosti pokračovala aj po roku 2027. Vďaka euro­fondom spravilo Slovensko obrovský skok, ale potre­bu­je­me na­ďa­lej držať krok s ostat­nými. Okrem iného je naším spo­loč­ným cie­ľom aj to, aby euro­fondy sme­ro­va­li do ino­vá­cií a pod­po­ry od­vetví, ktoré prinesú pre ľudí v re­gió­noch pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou,“ dodal minister Balík.

Ako sa posunulo Slovensko?

Zatiaľ čo sme v roku 2003, t. j. rok pred vstupom do EÚ, zarábali v priemere 477 eur (14 365 Sk), v roku 2022 sa priemerná mzda vyšplhala na 1 304 eur. Polepšili sme si aj v za­mest­na­nosti – kým v roku 2003 bola miera evidovanej ne­za­mest­na­nosti na úrovni 15,2 %, do roku 2022 klesla na 5,9 %. Priemerná dĺžka života žien v roku 2003 bola takmer 73 rokov, u mužov necelých 70 rokov. Za rok 2022 bola priemerná dĺžka života žien takmer 81 rokov, u mužov takmer 74 rokov.

Čo je to kohézna politika?

Kohézna politika alebo politika súdržnosti je naj­význam­nejšia investičná politika v rámci rozpočtu EÚ. Prispieva k po­sil­ňo­va­niu hospo­dárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, odstraňuje nerovnosti medzi krajinami a regiónmi a plní celo­európske priority, akými sú v sú­čas­nosti najmä zelená a di­gi­tál­na trans­for­mácia. V novom programovom období sa vykonáva prostred­níctvom viacerých fondov:

• Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z ktorého idú investície do sociálneho a hos­po­dárskeho rozvoja všetkých regiónov a miest EÚ
• Kohézneho fondu, z ktorého sa investuje do životného prostredia a dopravy v menej prosperu­jú­cich krajinách EÚ
• Európskeho sociálneho fondu plus, z ktorého sa podporujú pracovné miesta, a ktorý pomáha vytvárať spravodlivú a sociálne inkluzívnu spoločnosť v EÚ
• Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý slúži na podporu priemyselných regiónov najviac postihnutých prechodom na klimatickú neutralitu

---

Autor: MIRRI SR.