Religulous

Recenzia filmu.

Na tento film som sa tešil. Keď som ho konečne uvidel, nebol som (až na jednu zá­le­ži­tosť) sklamaný. O čom teda film, čo sa už v názve filmu snúbia slová „religious“ (náboženský) a „ridiculous“ (smiešny, komický, absurdný), hovorí? Ako už vyplýva z názvu, objektívny a seriózny dokument re­li­gio­nis­tic­kého zostrihu to skutočne nie je. Avšak to vôbec ne­zna­me­ná, že by tento film nebol svojím spôsobom podnetnou výpoveďou.

Larry Charles, režisér filmu Borat, a satirik a komik Bill Maher, ktorý sa nijako netají svojím názorom, že ná­bo­žen­stvo je choroba myslenia a bráni ľuďom používať zdravý rozum, spojili svoje sily a natočili dokument Religulous, v ktorom vedú roz­ho­vo­ry s ve­ria­ci­mi z rôznych ná­bo­žen­ských skupín a snažia sa formou satiry ukázať, že or­ga­ni­zo­va­ná ná­bo­žen­ská viera je neu­ro­lo­gická porucha. Čo je vlastne sporné, pretože by som skôr povedal, že v tomto význame (v rámci tejto in­ter­pre­tá­cie) je ná­bo­žen­ská viera skôr psy­chickou poruchou, konkrétne poruchou s bludmi (a občas i s ha­lu­ci­ná­cia­mi). To nie je celkom objek­tívny pohľad na ná­bo­žen­stvo. Je to pohľad jedno­stranný, a z pohľadu para­digmy súčasných spo­lo­čenských vied ne­ve­decký. Je prejavom stavu, kedy sa z ag­nosti­cizmu stane ateizmus nábožensko-kritického ladenia. Na tom, a to je potrebné zdôrazniť, nie je vôbec nič zlého. Pokiaľ nenachádzam čokoľvek poburujúce na tom, že niekto propaguje svoje náboženstvo. Nemalo by nám vadiť ani to, keď niekto propaguje proti­ná­bo­ženský sveto­názor. Ako autori filmu pri­po­mí­na­jú, v Spojených štátoch amerických je 16 percent ateistov, čo je výraznejšia menšina, než akú tvoria černosi. Prečo by teda nemohol zaznieť aj ich hlas? Na filme je mimo­chodom veľmi poznať jeho americký pôvod – u nás si totiž vôbec neu­ve­do­mu­je­me, akému tlaku sú ateisti v USA vystavení. Žiadny politik by sa tam neodvážil priznať k ateizmu, a pokiaľ ste napríklad učiteľom a spravíte to, veľa riskujete. U nás je úplne iná atmosféra. Predstava, že by niekto ši­ka­no­val bez­verca, nám pripadá vzdia­lená a skoro absurdná. Ale vrátim sa späť k samotnému filmu.

Je to vydarený a zábavný nábožensko-kritický film, ktorý je súčasne i vy­ni­ka­jú­cim do­ku­men­tom, ale ani nie tak toho, čo priamo súvisí s ná­bo­žen­stvom, ale ako hodno­verná výpoveď o pocitoch a myš­lien­kach ateistu tvárou v tvár veriacej väčšine. Súčasne ukazuje, že medzi veriacou väčšinou a ná­bo­žen­skými špičkami panuje značný kva­li­ta­tívny rozdiel. Tu by som podotkol, že film ne­roz­li­šu­je medzi re­li­gio­zi­tou a spi­ri­tua­li­tou, ale to by sme od filmu asi chceli príliš veľa. Mne osobne je Maherova optika veľmi blízka, pre­tože ku kritike ná­bo­žen­stva, zvlášť tých veľkých mono­teis­tických kolosov, nemám ďaleko. V reakciách na film, s ktorými som sa stretol, som za­re­gistroval jedno ne­do­ro­zu­me­nie – niektorí kri­tici sa otierali o údajnú ne­ob­jek­tívnosť diela. Lenže tí proste ne­po­cho­pi­li, že jadro výpovede do­ku­mentu je inde. Veriacich tento film často rozčúlil. Je zaujímavé, že im pripadá celkom v po­riadku na­príklad taký te­le­vízny program Kresťanský magazín. Nebyť jedného momentu, nemal by som filmu čo vytknúť. Tým proble­ma­tickým miestom je mém o identite Krista a Hóra, ktorý som kri­ti­zo­val už v prí­pa­de filmu Zeitgeist – The Movie. Je pravda, že tie príbehy majú zopár podobností, ale nie sú rovnaké ani vyslovene podobné ako celok. Celkom by ma za­ují­ma­lo, odkiaľ tento mém po­chá­dza, čo však nič ne­mení na tom, že tvor­covia filmu, ktorí chcú poukázať na ab­surdnosti v ná­bo­žen­stve a sú­čas­ne na výhody skep­tického rozumu, by nemali čerpať z po­chyb­ných zdrojov, lebo sa tak vystavujú zby­toč­nej kritike. Avšak to je jediná škvrna na inak skvelom, zábavnom a miestami dokonca strhujúcom rozprávaní založenom na roz­ho­vo­roch bez­verca s veriacimi. Pri jeho sledovaní sa nebudete nudiť. Je len na vašom osobnom založení, či sa budete smiať alebo rozčuľovať.

Pozri: Religulous, USA, 2008, 101 min.

Jaroslav A. Polák – spi­so­va­teľ, publi­cista, amatérsky filo­zof, do značnej miery skeptik a priaznivec kri­tic­kého myslenia, ktorý ale odmieta stáť na ktorej­koľvek strane „barikády“, pretože niektoré jeho osobné skúsenosti ho priviedli k presved­če­niu, že existuje čosi ako duchovná dimenzia, čo však nikomu nevnucuje. Ná­bo­žen­stvo, mágiu, lie­či­teľ­stvo a podobné fenomény považuje za oprávnené do tej miery, do akej slúžia životu alebo mu aspoň neškodia; je vždy pripravený podrobiť kritike aký­koľ­vek kon­krétny nešvár, ale ne­zatra­cu­je ich ako celok.

Čerpané z: Amor Vacui – zápisky z cesty.

---

Autor: Jaroslav A. Polák.

Článok bol pôvodne u­ve­rej­ne­ný 10. 12. 2009.