Kategórie
Tlačové správy

Umelá inteligencia, spotrebiteľ je v ohrození

Umelá inteligencia sa stáva jednou z hlavných spoločenských tém.

Umelá inteligencia
Zdroj: Alfred Pasieka, Getty Images.

Jej príchod mnohí označujú za udalosť pri najmen­šom porovna­teľnú s priemy­selnou revolúciou. V súčas­nosti sa stretávame s modelmi založe­nými na strojovom učení, ktoré sú umelej inteli­gencii v pravom zmysle slova stále vzdialené. Riziká sú však hmatateľné už teraz. Spotre­biteľom preto neostáva než sa pripraviť na frontálny útok na ich zmysly.

Pokiaľ v súčasnosti bujnie verejná debata o umelej inteli­gencii (AI z anglic­kého artificial intelligence), spravidla sa týka vyspelých jazykových modelov (systémov) založených na tzv. strojovom učení. Systém nemá vlastné vedomie, ale na základe príkazov človeka pracuje s určitou data­bázou informácií. Tieto informácie na základe zadefi­novaných algoritmov vyhodnocuje, prepája a doplňuje. Fáza učenia sa následne prejavuje v tom zmysle, že systém pracuje s určitou mierou pravde­podobnosti a sám rozpoznáva charakte­ristické vzorce medzi modelovými dopytmi a odpo­veďami, ktoré programátor označí za uspokojivé. Túto „skúsenosť“ je systém schopný využiť pri ďalších zlo­žitejších úlohách bez toho, aby bolo nutné jeho algoritmy ďalej ručne upravovať.

Celý rad príležitostí, ešte viac rizík

Umelá inteligencia sa v naj­bližšej dobe zrejme výrazne uplatní v celom rade profesií. Jej prínos bude zrejmý najprv pri riešení stereo­typných kancelárskych úloh, v príprave odpovedí na stále sa opakujúce otázky, pri vyplňo­vaní formu­lárov, plánovaní, triedení dát či pri vytvá­raní jedno­duchých textových útvarov. S umelou inteligenciou sa však spája tiež celý rad bezpeč­nostných rizík, ktoré sú navyše umocnené jej prudkým tempom vývoja. Na čo si však v súvislosti s umelou inteli­genciou musí dať spotrebiteľ pozor?

Schopnosť efektívnejšieho zberu a triedenia dát bude dozaista lákavá pre spoločnosti, ktoré sa zaoberajú spracovaním osobných údajov a ich marke­tingového využitia. Umelá inteli­gencia sa tak môže stať schopným pomocníkom nových šmejdov, ktorí môžu získané informácie o spotre­biteľoch, ich histórii vyhľadávania na internete a aktivitu na sociálnych sieťach využiť manipulácii s cieľom ovplyvniť ich ekonomické správanie.

„Častejšie sa budeme stretávať s persona­lizovanými zľavovými a cenovými ponukami, s článkami a recenziami, ktoré nás budú utvrdzovať k nákupu výrobku, ktorý sme sa snažili vyhľadať na internete a podob­ne. Otázky ochrany osobných údajov, regulácia spraco­vania osobných údajov a ich vymáha­teľnosť sa tak stávajú čím ďalej nalieha­vejšie. Persona­lizované ponuky navyše môžu zneprehľadniť ponuky na trhu a vo svojom dôsledku pôsobiť diskri­minačne voči iným spotre­biteľom,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotre­biteľskej organi­zácie dTest.

Manipulácia však nemusí končiť len pri nakupovaní. Umelá inteli­gencia môže rovnako dobre triediť a vyhodno­covať širokú paletu verejne preja­vo­vaných názorov. V ne správnych rukách sa preto môže stať efektívnym nástrojom k šíreniu dezinfor­mácií a nepravdivých správ presne cielenému publiku.

„Pri pohľade na obrázky vygene­rované umelou inteli­genciou zobra zujúce pápeža Františka v páperovej bunde či drama­tické zatýkanie Donalda Trumpa, ktoré sa nedávno objavili vo verejnom priestore, je možné dôvod­ne sa obávať naprí­klad podoby budúcich volebných kampaní. Z dôvodov enormného pokroku sa navyše môžeme onedlho dočkať nielen obrázkov ale i vygene­rovaných videí, ktoré budú na nerozoz­nanie od skutočného záznamu,“ hovorí riaditeľka dTestu.

Pozor si budeme musieť dať tiež na bezpečnosť a pravidelné aktualizácie všetkých sieťových zariadení ako sú modemy, Wi-Fi routery, ale tiež mobilné telefóny a počítače. Hekeri s využitím vírusov s prvkami umelej inteligencie budú mať jednoduchšiu cestu k napadnutiu týchto zariadení phishingovými a inými útokmi, a k násled­nej krádeži dát či identity.

„Z možných rizík, ktoré umelá inteli gencia predstavuje, je zrejmé, že spotrebi­telia budú nútení informácie náležite overovať z niekoľkých zdrojov a byť viac než kedy predtým obozretní pri posky­tovaní osobných a citlivých údajov,“ dodáva Eduarda Hekšová zo spotre­biteľskej organizácie dTest.

Je možné umelú inteligenciu regulovať?

Z pohľadu regulácie AI predstavuje tiež nebývalú výzvu. Na niektoré aspekty spojené s rizikami, ktoré plynú z jej rozvoja, má na európskej úrovni odpovedať pripravovaný akt o umelej inteli­gencii. Ten má umelú intel­igenciu predo­všetkým definovať, roztriediť jednotlivé systémy založené na umelej inteli­gencii podľa toho, aké pre spoločnosť predsta­vujú riziko a­nastaviť základné pravidlá ich používania. Z návrhu aktu vyplýva, že niektoré vysoko rizikové systémy umelej inteli­gencie by mali byť úplne zakázané. Ide napríklad o systémy využívajúce podprahové vnímanie či takzvaný social-scoring, teda oceňovanie spotre­biteľov určitou hodnotou či skóre podľa ich vlastností a ekonomického či sociálneho správania. Návrh má ďalej zaviesť celý rad povinností pre posky­tovateľov systémov umelej inteli­gencie súvisiacich s hodnotením ich rizík, transparent­nosťou a infor­movaním spotre­biteľa. Povinnosti voči spotre­biteľovi môžu zahŕňať uvedenie informácie o tom, či a akým spôso­bom je AI využívaná, napríklad k spracovaniu dát spotre­biteľa, pri kúpe tovaru a vytváraniu nad­väzujúcich cielených ponúk.

„Popri týchto povinností sa ďalej ponúka celý rad opatrení, ktoré teoreticky riešia niektoré riziká spojené s použí­vaním umelej inteli­gencie. Medzi také opatrenia môže patriť zákaz použitia podoby či hlasu reálnych osobností bez ich súhlasu, ozna­čenie každého obsahu gene­rovaného umelou inteli­genciou či povinnosť informovať spotre­biteľa o tom, že komu­nikuje s umelou inteli­genciou a možnosť „odvolať sa“ v takom prí­pade k živej osobe. Väčšina týchto pravidiel však pri­chádza ne­skoro a vo svete globálneho otvo­reného inter­netu sú navyše v podstate nevymá­hateľné,“ opisuje Hekšová.

A aké odporúčania by spotre­biteľom k potlačeniu rizík súvisiacich s umelou inteli­genciou dala sama AI? (Odpoveď získaná prostredníctvom ChatGPT Mar 23 Version.)

  1. Buďte obozretní pri poskytovaní svojich osobných dát. Premýšľajte o tom, čo posky­tujete online a s kým. Sledujte, ako sú vaše osobné údaje použí­vané a aké sú vaše možnosti ochrany súkromia.
  2. Využívajte spoľahlivé softvérové nástroje. Skontrolujte, či sú spoľahlivé a či vám posky­tujú dosta­točnú ochranu. Uistite sa, že vám na­inštalo­vaný softvér ne­pri­náša viac škody ako úžitku.
  3. Sledujte, ako sa vývojári a spoloč­nosti správajú k etickým otázkam týka­júcim sa umelej inteli­gencie. Sledujte novinky v tejto oblasti, zú­častňujte sa diskusií a vzdelá­vajte sa. Čím viac budete rozumieť tejto techno­lógii, tým lepšie budete schopní ju používať a mini­malizovať pritom riziká spojené s jej využitím.

Odpoveď umelej inteligencie dopĺňame aj o brožúru Peniaze a (ne)bez­pečný internet.

Pokiaľ spotrebitelia majú otázky k tejto téme, môžu sa obrátiť na bez­platnú spotre­biteľskú poradňu dTestu alebo tele­fonicky na číslo 299 149 009 (Česko).


Autorka: Lucie Korbeliusová, dTest.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *