Dokumentačné stredisko holokaustu pod redakčným vedením jeho riaditeľa – historika Dr. Jána Hlavinku vydalo publikáciu s názvom Ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi? Vysporiadalo sa Slovensko s tragickou minulosťou?
V troch kapitolách autori stručným a jasným spôsobom zhŕňajú fakty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi je čiernou škvrnou na povesti dnešného Slovenska. Okrem iných faktov, publikácia vyvracia mýty napríklad o veľkom počte prezidentských výnimiek, ktoré mal Tiso udeliť. Pravda je taká, že ich bolo málo a prezident ich neudeľoval, ale predával za vysoké sumy. Dlhý život mal hoax o Tisovom pamätníku v Izraeli. Tento výmysel sa prestal šíriť až po oficiálnom potvrdení Izraela, že pamätník neexistuje.
Tisova ulica existuje už 30 rokov. Dodnes vo veci prebieha súdny spor na Krajskom súde v Žiline, na ktorom napadol prokurátor Generálnej prokuratúry SR rozpor VZN obce Varín s príslušným ustanovením Zákona o obecnom zriadení. Nielen súčasná legislatíva vylučuje toto pomenovanie ulice. Vtedajšie znenie legislatívy ju vylučovalo tiež. Bolo v nej totiž ustanovenie, podľa ktorého sú neprípustné názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie… Vo svetle známych faktov, môže príčetná osoba vyhlásiť, že Tisova ulica je v súlade s dobrými mravmi?
Pozvaný hosť – predseda Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku Richard Duda, okrem iného, uviedol:
„Okrem spoluzodpovednosti za genocídu slovenskej židovskej komunity má Tiso symbolicky na rukách krv stoviek Slovákov – účastníkov odboja a civilného obyvateľstva vo vypálených obciach. Ten, kto hovorí, že si Tiso zaslúži ulicu, akoby tvrdil, že v honbe za vlastným prospechom je dovolené zbíjať a vraždiť. Tiso tvrdil, že chce slovenskému národu len to najlepšie. To isté hovoril Hitler o národe nemeckom. Tam však nikomu nenapadne pomenovať po ňom ulicu.“
Ďalší pozvaný hosť, Marián Labuda ml., ktorý stvárnil tragickú postavu našich dejín v monodráme Tiso, predniesol na tlačovej besede túto výzvu adresovanú najmä mladej generácii:
„Slovensko má vo svojej histórii množstvo osobností, na ktoré môžeme byť hrdí. Vedci, umelci, vynálezcovia či úspešní lekári. Z negatívnych postáv našich dejín sa musíme poučiť, ich fatálne zlyhania neopakovať. Neexistuje dôvod ich uctievať. Tisova ulica vo Varíne je najznámejším príkladom iracionálnej tvrdohlavosti. Varín tvrdošijne trvá na pocte človeku, ktorý egoisticky povýšil záujmy jednej skupiny ľudí nad životy iných. Nesie plnú zodpovednosť za ich tragický osud.
Slovensko tento rok oslavuje 30. narodeniny. Ak by bola naša krajina ľudskou bytosťou, už by bola dospelým mužom či ženou. V tomto veku by už mala pevne ukotvený svoj hodnotový rebríček. Slovensko je však ešte stále nezrelou demokraciou – a jej hodnotové ukotvenie nie je zaručene nemenné.
Preto sa obraciam na vás všetkých a najmä na mladú generáciu. My všetci sme Slovensko. Nedopusťme, aby sa naši potomkovia museli za nás hanbiť. Prejavujme záujem o veci verejné a neváhajme odmietnuť každý pokus o manipuláciu histórie. Na základe overených faktov a vlastného kritického myslenia skoncujme s uctievaním zločincov v našich dejinách a urobme všetko pre to, aby sa Slovensko natrvalo a nezvratne zaradilo medzi civilizované krajiny.“
Autor: Dokumentačné stredisko holokaustu.
Správu dodala Anna Vojteková z PR Clinic.