Dlho som hlúposti na adresu „neveriacich“ nečítal.
Veronika Šikulová v článku Nedeľná nekázeň: Verí v nás Boh? napísala viacero nezmyslov na adresu neveriacich. Dal som v úvode slovo neveriaci do úvodzoviek, pretože ide o nepresné slovo. Keď sa vyjadruje ku kresťanom, tak namiesto slova neveriaci mala napísať napríklad nekresťania. Ale to by sa jej stratila pointa, pretože ona zaútočila na ľudí bez náboženského vyznania, ktorých je na Slovensku podľa ostatného sčítania ľudu z roku 2021 až 1 296 142, to je 23,79 %.
Jej perly:
Viera Šikulová: „Nedávno som si prečítala článok o tom, čo by sa stalo, keby vedci potvrdili existenciu Boha. Text aj komentáre pod ním ma rozveselili. V anonymnom priestore pod textom pod anonymnými menami vystupovali všetci ako odborníci, debatérsky apetít im vôbec nechýbal. Keď ide o Boha či náboženstvá, bývame náchylní zamudrovať si všetci.“
Existenciu ktorého boha? Sú tisícky rôznych bohov. Vari bohyňu Afroditu považuje Šikulová za neexistujúcu? K tomu mám tento bonmot.
„Tvrdím, že obidvaja sme ateisti. Ibaže ja verím na o jedného boha menej ako vy. Ak viete, prečo ste vy zavrhli všetkých ostatných možných bohov, ľahko pochopíte, prečo som ja zavrhol vášho ostávajúceho boha.“ (Roberts)
Alebo v miernej obmene:
„Keď sa ma spytovali, či som ateista, považoval som za zábavnú stratégiu upozorniť ich, že pýtajúci sa je tiež ateista – v ohľade Dia, Apola, Amona-Rea, Mitru, Baala, Thora, Votana, Zlatého teľaťa a Lietajúceho špagetového monštra. Lenže ja idem o jedného boha ďalej.“ (Dawkins)
Ďalšie dobré myšlienky nájdete, milí čitatelia, v článku Moje obľúbené citáty.
„Zamudrovať všetci?“ Nie všetci, len kresťania, prípadne teisti v našom okolí. Pochybujem, že Šikulová myslí pri bohu aj na Alaha. Jej o Alaha nejde!!! A ostatných pomyselných bohov má na háku. Tento jej názor ma ani tak nerozveselil, skôr som smutný z hlúpych názorov niektorých nábožných ľudí, ktorí čosi tárajú o existencii bohov. Prečo len jedného boha? Prečo nie všetkých možných bohov, ktorých si ľudia doteraz vymysleli?
Vedci, aspoň tí seriózni, sa nezaoberajú náboženskými taľafatkami. Nezaujíma ich pomyselná existencia bohov, pretože sú už tak definovaní teistami, že nie je možné ich vedecky skúmať. Dá sa skúmať len človek, ktorý čosi tára o bohoch, o nebi, o pekle. Napríklad pomocou neurológie, psychiatrie alebo psychológie. Filozof nič múdrejšie nepovie ako nábožný človek. U filozofa pravdu o bohoch nenájdeme. Iba, ak potvrdí, že ide o ľudskú fantáziu, o ľudský dôvtip, o ľudské predstavy. A tým to končí.
Viera Šikulová: „Keby vedci potvrdili existenciu Boha, možno, ba určite by sa nestalo nič… Jeho nepriama existencia je jednou z najsympatickejších vecí na tomto svete. Možnosť veriť či spoľahnúť sa, možnosť mať nádej, že ide o kýsi veľký boží plán, do ktorého sme všetci, aj neveriaci, dokonca bez rozdielu náboženstva zahrnutí.“
Prečo do tejto náboženskej šlamastiky zaťahuje neveriacich? Kto sú podľa nej tí neveriaci? Humanistov iste nepozná. Možno ani nevie, že na Slovensku žijú ateisti. Áno, teisti, v tomto prípade kresťania, radi do svojich náboženských tém zaťahujú aj ľudí, ktorí nestoja o ich náboženské pletky. My, humanisti, ateisti, voľnomyšlienkari, racionalisti, sa už len bránime proti šíreniu náboženských nezmyslov, ak nás teisti zaťahujú do svojich myšlienkových pochodov. Je to zlý náboženský prístup, že svoje problémy vzťahujú aj na ľudí, ktorí s náboženstvami nemajú nič spoločné.
Svoju náboženskú dilemu zakončila úplne absurdne, a opäť spomenula neveriacich.
Viera Šikulová: „Nehovorí to naše náboženstvo, ktorým sa tak oháňame veriaci aj neveriaci, o prosiacich a klopajúcich na dvere, ktorým dvere treba otvárať? Komu chceme otvoriť a kedy, ak nie teraz a tým, čo to potrebujú? Inak, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka vravel, že ak človek v Boha neverí, musí si nalepiť bradu a robiť si ho sám, to len mimochodom.“
K tomu sa môžem vyjadriť aj ja, pretože z pohľadu teistov, ktorí sa nazývajú „veriacimi“, som pre nich tiež „neveriaci“. Ale ako som povedal, toto slovo je zradné, pretože veriť = považovať za pravdu, aj bez dôkazov. A ja tiež mnohým veciam verím, takže v skutočnosti nie som neveriaci. Preto používam úvodzovky. Verím, že zajtra pôjdem do obchodu. O tom, či to bude pravda, sa dozviem (zistím) zajtra, keď naozaj pôjdem do obchodu. A možno nepôjdem, lebo budem mať na práci niečo dôležitejšie, a nákup odložím na inokedy. Verím, presnejšie dôverujem lekárom, keď niečo tvrdia o mojom zdravotnom stave. Odbery krvi len tak neklamú. Tam je pochybenie mizivé.
Ale idem sa pobaviť na primitívnom názore hudobného skladateľa Ilju Zeljenku. Prečo by si mal ateista nalepiť bradu? Len preto, lebo takto primitívne si predstavujú mnohí kresťania boha, v ktorého veria? Veď brada je problém predstáv kresťanov. Ani moslimovia nie sú takí primitívni ako kresťania, ktorí si namýšľajú, kreslia, zobrazujú, boha, v ktorého veria.
Pokiaľ ide o ateistov, tak malá skupinka ateistov si vie dobre robiť paródiu na kresťanské predstavy o bohu. (Vedia si dobre uťahovať z kresťanov). Myslím na Cirkev Lietajúceho Špagetového monštra. Ako vidíte na obrázku, monštrum (akože boh) nemá bradu, len priveľa cestovín (špagiet).
O tom, ako si primitívne predstavujú kresťania svojho boha s bradou, som písal už v článku Tri mátohy. Tzv kresťanský boh má bradu.
Humanizmus nie je náboženský svetonázor! Humanisti nie sú odkázaní na žiadneho boha, ani na toho, v ktorého verí Šikulová. Nech sa stará o kresťanov, a nech dá pokoj tzv. „neveriacim“, to znamená ľuďom, ktorí neveria tomu, čo tvrdia kresťania o svojom bohu. Šikulová neopatrne vnáša do spoločnosti napätie. Humanisti toto napätie nepotrebujú. Humanisti chcú žiť pokojne, aj keď väčšina spoločnosti je nábožná. Humanisti tolerujú, majú rešpekt voči iným svetonázorom, ale odtiaľ potiaľ. Nie je správne, ak teisti do svojich náboženských problémov zaťahujú aj humanistov (neveriacich v ich náboženské predstavy). Humanisti sú z pohľadu kresťanov (tzv. veriacich) tzv. „neveriaci“, neveriaci tomu, čo tvrdia kresťania vo svojom náboženstve. Je to hádam už jasné!
Odporúčam Šikulovej, aby do svojho náboženského trápenia nezaťahovala tzv. „neveriacich“, teda tých, ktorí s jej náboženskými predstavami nemajú nič spoločné.
Lewis Carroll vyslovil múdru myšlienku:
„Spoločnosť by omnoho menej podliehala panikám a iným bludom a zvlášť politický život by bol úplne iný, keby väčšina argumentov široko rozosiatych po svete bola správna. Ale obávam sa, že je to práve naopak.“
Autor: Ján Parada.