15. marec – Svetový deň spotrebiteľských práv.
Predstavte si problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života každého jednotlivca pri jeho každodennej činnosti, a napriek tomu sa o ňom nevedie žiadna diskusia. Tejto absurdnej situácii čelili zástancovia práv spotrebiteľov ešte v 50. rokoch minulého storočia. Tichej väčšine prepožičal hlas až prezident Spojených štátov amerických John F. Kennedy vo svojom prelomovom prejave adresovanom Kongresu 15. marca 1962, v ktorom definoval štyri základné práva spotrebiteľov. Neskôr sa táto udalosť stala dôvodom, prečo bol 15. marec určený Svetovým dňom spotrebiteľských práv. Od toho času sa dočkali práva spotrebiteľov podstatných zmien. Je boj dobojovaný, alebo spotrebiteľ ešte stále schytáva rany zo všetkých strán?
Priaznivé trendy
Pri pohľade na súčasnú právnu úpravu je zrejmé, že úroveň práv spotrebiteľa sa stále zlepšuje. Je nutné dodať, že nezastupiteľnú úlohu na tomto pokroku má Európska únia, z ktorej veľká časť spotrebiteľskej legislatívy pochádza. Najnovším dokladom oboch predchádzajúcich tvrdení je i rozsiahla „trojkráľová“ novela občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Nad rámec povinnej transpozície európskych predpisov potom zákon tiež zakázal kontraktáciu po telefóne, ktorú voči spotrebiteľovi iniciuje podnikateľ.
„Sme hrdí na to, že sme k tomu v dTeste prispeli. Sme si z našej praxe dobre vedomí toho, aký nátlak dokážu na spotrebiteľa vyvolať, najmä na tých zraniteľných, vytvoriť vopred pripravení nepoctiví podnikatelia pri neočakávanom rozhovore,“ opisuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.
S technologickým rozvojom však nevyhnutne nastáva potreba spotrebiteľa chrániť i v úplne nových situáciách, ktoré so sebou tento pokrok prináša. Oblasť ochrany spotrebiteľa sa tak uplatňuje v donedávna neznámych odvetviach, a i v tých stávajúcich sa mení ich náplň. Predtým sme si bezpečnosť výrobku spájali napríklad s tým, že pri manipulácii s ním neutrpíme úraz elektrickým prúdom. Dnes si kladieme otázku, kto má prístup k našim fotografiám a osobnej komunikácii, ktoré sú uložené v mobilnom telefóne. Predtým sme vyžadovali, aby nás predajca informoval aspoň o tom, ako jeho výrobok správne používať. Dnes nás nanovo zaujíma, či ním prezentovaná zľava nie je len marketingovým trikom a či si pozitívne recenzie na svojom e-shope nenapísal predajca sám.
Z vyššie uvedeného by sa mohlo javiť, že vývoj v oblasti práv spotrebiteľov je v zásade pozitívny. Lenže je možné rôzne práva garantované spotrebiteľom tiež efektívne vymáhať?
Uplatnenie práv v praxi
„Spotrebitelia sa na nás najčastejšie obracajú, keď riešia nezrovnalosti vo vyúčtovaní služieb od mobilného operátora či dodávateľa energií, reklamujú zájazd alebo zakúpený tovar. Spravidla ide o jednotky tisíc korún,“ vysvetľuje typické spotrebiteľské nároky riaditeľka dTestu Hekšová.
Spotrebitelia zvyčajne najprv uplatnia svoje právo u predajcu a až potom, keď ich vznesený nárok ostane bez adekvátnej odpovede, sa pokúsia zahájiť mimosúdne riešenie sporu u dozorného orgánu či kontaktujú dTest.
„V rámci spotrebiteľskej právnej poradne, poprípade služby Vaše sťažnosti, kde naši kolegovia navrhujú vhodné riešenie sporu, pokiaľ sú obe strany ochotné rokovať, vybavíme ročne desiatky tisíc žiadostí spotrebiteľov. Činnosť dozorného orgánu i činnosť dTestu však má svoje limity. Oba spôsoby mimosúdneho riešenia sporov však trápi nedostatočné personálne i finančné zázemie, a zároveň sú postavené na dobrovoľnej účasti oboch strán sporu. Nepoctiví obchodníci tak väčšinou nemajú motiváciu sa rokovania zúčastniť,“ upozorňuje Eduarda Hekšová.
Pokiaľ s obchodníkom nie je možné zahájiť zmysluplný dialóg, neobíde sa ďalší postup bez nákladov pre spotrebiteľa. Náklady môžu spočívať vo vypracovaní znaleckého posudku, podaní žaloby či v právnom zastúpení advokátom. Zo skúseností dTestu však jasne vyplýva, že sa k týmto krokom uchyľuje len veľmi malá menšina spotrebiteľov z tých, ktorí ich so svojou žiadosťou kontaktujú. Dôvody sú jasné. Obchodníci sú v porovnaní so spotrebiteľmi v silnejšom postavení. Súdne pojednávanie je náročné i z časového hľadiska. Náklady na prípadný znalecký posudok a právne zastúpenie môžu byť neúmerné voči hodnote sporu a navyše nezaručujú, že výsledok bude pre spotrebiteľa priaznivý. Väčšina priestupkov na spotrebiteľskom trhu teda ostane nevyriešená. Tejto skutočnosti sú si dobre vedomí i sami predajcovia. Ekonomicky sa im vyplatí neoblomne zotrvať na svojom stanovisku a spotrebiteľovi nevyhovieť. Tým dochádza k tomu, že sa nepoctiví obchodníci protiprávne obohacujú na úkor spotrebiteľov a zároveň získavajú neférovú výhodu proti svojim poctivým konkurentom, čím narušujú hospodársku súťaž.
Spása v podobe hromadných žalôb?
Týmto javom by malo čiastočne zamedziť zavedenie hromadných žalôb. Pri správnom zákonnom nastavení totiž môžu hromadné žaloby pomôcť s odstraňovaním už spomenutých odradzujúcich bariér. Návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý hromadné žaloby zavádza, je však z pohľadu spotrebiteľa, ako už sme písali skôr, sklamaním. Z doterajšieho priebehu prípravy zákona je tiež zrejmé, že naše pripomienky k súčasnej podobe zákona s ohľadom na zvolený režim (opt-in/opt-out) či financovanie konania ostanú nevypočuté. Kritické pripomienky zazneli od odbornej verejnosti i zástupcov spotrebiteľských organizácií i počas štvordenného školenia k téme hromadných žalôb Consumer PRO organizovanej dTestom pod záštitou Európskej komisie, ktoré bolo ukončené v piatok 3. marca. Návrh zákona v súčasnej podobe nezaručí, že sa nájdu spotrebiteľské organizácie ochotné prijímať riziká spojené s podávaním hromadných žalôb.
Spoločnosť dTest na tému Súčasná právna úprava ochrany spotrebiteľa a jej vymožiteľnosť organizuje Okrúhly stôl. Účastníci sa môžu prihlásiť cez odkaz na stránke dTestu. Podujatia, ktoré sa uskutoční 15. 3. 2023 (10.00 – 13.00) k Svetovému dňu spotrebiteľských práv, je možné sa zúčastniť na mieste i on-line.
Autorka: Lucie Korbeliusová, dTest.