Trpí fóbiou z „konkurenčných“ občianskych združení.
Peter Weisenbacher je výkonným riaditeľom a štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Inštitút ľudských práv. Zároveň je koordinátorom LGBT kampane.
LGBT komunita: lesby (homosexuálky; žena + žena), gejovia (homosexuáli; muž + muž), bisexuáli (jedinci s pohlavnou náklonnosťou k obom pohlaviam), transsexuáli (transsexualizmus – psychické stotožnenie sa jednotlivca s opačným pohlavím spojené s túžbou po zmene pohlavia).
Peter Weisenbacher sa 25. mája 2015 v sociálnej sieti Facebook vyjadril:
„Oslovili ma na ulici dve mladé baby s kasičkou, že či nepodporím Úsmev ako dar. Vravím, že nepodporím a ani ony by nemali svojou dobrovoľníckou prácou, lebo táto organizácia je členom ‚Aliancie za rodinu‘, ktorá svojou činnosťou znižuje šance opustených detí dostať sa do rodiny. Pokrytectvo ako vyšité!“
Ivana Havranova na to reagovala:
„To fakt? Už nedostanú nič!“
Peter Weisenbacher: „Fakt Ivana Havranova, hanba veľká to je.“
Peter Čeman: „Úsmev ako dar, alianciáša jeho! Tak už dostanú leda ak tak hubovú polievku za 6,5 milióna.“
Ten emotikon patrí ešte k príspevku od Čemana.
Toľko z ich vzájomnej komunikácie. Medzi základné ľudské práva patrí sloboda slova a sloboda prejavu. Peter Weisenbacher sa slobodne, a predovšetkým verejne vyjadril, že finančne (ani inak) nepodporí občianske združenie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar. Vadí mu, že občianske združenie SPDDD Úsmev ako dar podporuje občianske združenie Alianciu za rodinu. Hneď ako Peter Weisenbacher uverejnil svoj názor, podarilo sa mu dvoch ľudí odradiť a znechutiť ohľadom možnej podpory SPDDD Úsmev ako dar.
Pokiaľ Peter Weisenbacher verejne odrádza ľudí, aby podporili nejakú dobročinnosť, musí počítať aj s tým, že ani jeho občianske združenie Inštitút ľudských práv niektorí ľudia nepodporia. Na stránke občianskeho združenia Inštitút ľudských práv práve prebieha hlasovanie o anti-cenu Homofób roka 2014. Minulý rok sa hlasovania zúčastnilo viac ako 2 100 ľudí. V tejto chvíli v hlasovaní Homofób roka 2014 je 964 hlasov. Aby v budúcnosti nezískali ešte menej hlasov.
Občianske združenie Aliancia za rodinu organizovala 7. februára 2015 referendum. Viac ako 800 000 ľudí na Slovensku svojou účasťou prejavilo súhlas s činnosťou Aliancie za rodinu.
Verejné odrádzanie ľudí Petrom Weisenbacherom zo združenia Inštitút ľudských práv od podpory združenia SPDDD Úsmev ako dar vyzerá ako súboj nejakej firmy od konkurencie. A to je nekalá hospodárska súťaž. Inštitút ľudských práv nepodporil Vianočný benefičný koncert Úsmev ako dar 2014. Aliancia za rodinu áno. Vianočný koncert pre deti z detských domovov, náhradných a sociálne znevýhodnených rodín sa uskutočnil vo štvrtok 11. 12. 2014 v Incheba Expo Aréne v Bratislave. Zúčastnilo sa ho viac ako 1 000 detí zo 66 detských domovov z celého Slovenska. Čo spravilo občianske združenie Inštitút ľudských práv pre deti z detských domovov? Čo si o koordinátorovi homosexuálnej LGBT kampane pomyslia deti v detských domovoch?
Navyše Peter Weisenbacher poškodil povesť občianskemu združeniu Inštitút ľudských práv vydaním knihy Dôveruj, ale preveruj. V knihe sa uvádza, že obsah zostavili Mgr. Alena Krempaská a Mgr. Peter Weisenbacher, PhD. V knihe sa píše:
„Rozmnožovať, rozširovať, a vystavovať toto dielo a odvodené diela je možné len pre nekomerčné účely a s uvedením autorov a vydavateľa.“
Ministerstvo vnútra vydanie tejto knihy podporilo sumou 5 300 eur. Lenže, ak budete z tejto knihy citovať, tak koho uvediete pri citácii ako autora? Mnohé vety totiž zostavovatelia prevzali z iných zdrojov. V zozname bibliografických odkazov síce uvádzajú napríklad Matúša Ritomského alebo Irenu Bihariovú, ale ako má čitateľ vedieť, že ktoré texty v knihe patria ktorému autorovi.
Zostavovatelia knihy Alena Krempaská a Peter Weisenbacher spravili chybu v tom, že neuvádzajú, ktorý text (odkiaľ pokiaľ) patrí ktorému autorovi. Spomenúť autorov len všeobecne v zozname nestačí. Navyše Matúš Ritomský písal texty zadarmo, ako dobrovoľnícku činnosť, ale jeho texty sa stali súčasťou knihy, ktorá je financovaná z peňazí daňových poplatníkov. Dokonca zostavovatelia Krempaská a Weisenbacher ani nepožiadali Ritomského o súhlas, že preberajú jeho texty. V tomto prípade určite Inštitút ľudských práv porušil jedno ľudské právo, a to právo na autorstvo (neoprávnený zásah do autorských práv iných autorov). Matúš Ritomský sa zachoval ľudsky, keď napriek tomu všetkému sa rozhodol, že nepodá žalobu na občianske združenie Inštitút ľudských práv, pretože si myslí, že aj keď zostavovatelia pochybili, išlo im o dobrú vec.
Ale povesť Inštitútu ľudských práv je už aj tak pošramotená.
Na záver parafrázujem Petra Weisenbachera:
„Fakt, Peter Weisenbacher, veľká hanba to je.“
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 31. 5. 2015.