Daňové úrady však stále nerešpektujú európsku judikatúru.
Daniari vykonali minulý rok takmer 5 300 kontrol zameraných na daň z pridanej hodnoty a 73 % z nich sa skončilo nálezom a nezrovnalosťami. [1] Nárok na odpočet DPH je stále diskutovanou témou. V praxi aj dnes často dochádza k situáciám, kedy daňové úrady zamietnu podnikateľovi nárok na odpočet DPH s odôvodnením, že osoba na faktúre nedodala službu či tovar. Takýto pohľad je však v mnohých situáciách v rozpore s právom EÚ. Upozorňuje na to advokátska kancelária Highgate Law & Tax, ktorej právnici sú aj súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre oblasť legislatívy. Právnici odporúčajú firmám dať si pozor na to, ako si vyberajú dodávateľov či odberateľov.
Pozor na dodávateľov a odberateľov
Kontrolóri finančnej správy sa každoročne vo veľkom zameriavajú práve na vykazovanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko pri DPH dochádza k najväčším daňovým únikom. Za najrizikovejšie sektory sú označované maloobchod a veľkoobchod, odborné činnosti, stravovacie a ubytovacie služby, ale aj stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Len za minulý rok vykonala finančná správa 5 280 kontrol, a z toho 3 837 sa končilo s nálezom. V praxi dochádza k situáciám, kedy daňové úrady zamietnu podnikateľovi nárok na odpočet DPH, často s odôvodnením, že osoba na faktúre nedodala službu či tovar. Podľa daňových advokátov a poradcov z Highgate Law & Tax však na to neraz doplácajú zdravé firmy, ktoré majú niesť zodpovednosť aj za to, že si ich dodávateľ nevedie účtovníctvo v súlade so zákonom, alebo sa stal do pár rokov nekontaktovateľným.
„Nakoľko pri daniach ide o peniaze nás všetkých, rozumiem, prečo správca dane takto koná. Takáto prax je však často v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ či Ústavného súdu SR. Pochybnosti o dodávateľovi či odberateľovi v určitom reťazci dodaní sú relevantné iba na to, aby sme vedeli posúdiť účasť na podvode, a teda samé o sebe ešte nemôžu viesť k zamietnutiu nároku na odpočet DPH. A ak chce správca dane preukazovať daňovému subjektu jeho vedomosť o podvode, musí mať prvotne preukázané, že došlo k podvodu, a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a objektívnych dôkazov,“ vysvetľuje daňový advokát z Highgate Law & Tax, Peter Varga.
Kedy možno zamietnuť nárok na odpočet DPH
Takéto prípady potom neraz končia na súde. Keďže je však DPH na úrovni EÚ harmonizovaná, vzťahujú sa na ňu aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti. Ten vo svojej rozhodovacej činnosti jasne stanovil, že ak má správca dane pochybnosti o osobe dodávateľa či o jeho kapacitách, nemôže zdaniteľnej osobe zamietnuť nárok na odpočet DPH „len tak“. Musia byť na to splnené určité podmienky. Pokiaľ totiž niet pochýb o existencii dodania, pre odopretie DPH musí predmetné dodanie predstavovať podvodné konanie, alebo je preukázané, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu.
„Ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie dlhodobo poukazuje na to, že daňové úrady v takýchto situáciách nemôžu bez náležitého posúdenia ďalších skutočností zamietnuť zdaniteľnej osobe nárok na odpočet DPH. A to i s poukazom na zásadu neutrality DPH. Základná zásada neutrality DPH totiž vyžaduje, aby odpočítanie tejto dane zaplatenej na vstupe bolo priznané, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky,“ zdôrazňuje daňová poradkyňa z Highgate Law & Tax, Ivana Glazelová.
Väčšia dôslednosť na strane firiem
Ak sa chcú firmy vyhnúť nezrovnalostiam v súvislosti s DPH pri daňovej kontrole, jednou z možností je byť extrémne dôsledný a detailne si overovať svojich dodávateľov a odberateľov, všetko dokumentovať, fotografovať, prípadne nakrúcať.
„Je to však mimoriadne náročné na čas a energiu, ktorá potom chýba na zabezpečovanie reálneho biznisu. Nehovoriac o tom, že v niektorých segmentoch to ani nie je možné. Sú totiž firmy, ktoré majú veľmi širokú paletu dodávateľov. Tiež sme sa stretli s prípadom, keď daniari firme vyčítali, že jej subdodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, a teda nie je možné vierohodne dokázať, kto v skutočnosti dodal predmetnú službu. Nie je však v silách podnikateľa ísť do takýchto detailov. A keby to chcel robiť, extrémne by sa zvýšili jeho náklady na podnikanie,“ objasňuje Peter Varga.
Ďalšia možnosť je rozdeliť si podnikanie na viacero firiem a nebyť závislý len od jednej. Ak sa totiž dostane firma do sporu s daňový úradom, môže to byť pre ňu likvidačné (rovnako ako aj pre štatutára firmy). Predstavte si totiž obchodnú spoločnosť, ktorá nakupuje tovar v hodnote ročne 1 000 000 € + DPH a predá ho následne za 1 100 000 € + DPH. Hrubá marža tejto spoločnosti je 100 000 €. Ak by správca dane neuznal tejto spoločnosti nárok na odpočet DPH (t. j. 200 000 €), išlo by o sumu, ktorá ďaleko prevyšuje sumu hrubej marže, nehovoriac ani o zisku (prípadne strate). Ak by konanie správcu dane bolo v rozpore s právom EÚ, takéto nezákonné rozhodovanie by malo obrovský potenciál ukončiť činnosť tejto spoločnosti. A to aj napriek tomu, že sa spoločnosť môže domáhať svojich práv na súde. Totiž, samotná žaloba na súd v množstve prípadov nebráni správcovi dane exekvovať svoju pohľadávku, v tomto prípade sumu 200 000 € + sankcia.
[1] – Počet daňových kontrol a miestnych zisťovaní vykonaných na základe analýz kontrolných výkazov DPH.
Správu dodala Anna Vojteková z PR Clinic.