Meranie tlaku krvi je tak dôležité a kľúčové pre manažment zdravia, že veľký fyziológ Johannes Peter Müller raz povedal:
„Objavenie krvného tlaku bolo dôležitejšie ako objavenie krvi.“
Neverili by ste, ako sa meral krvný tlak kedysi, a aké máme šťastie, že tento veľký vynález môžeme mať dnes doma.
Diagnostika a hodnotenie mnohých ochorení vychádza z meraní krvného tlaku. Tlakomer je dnes už bežnou súčasťou väčšiny lekárskych ambulancií. Mnohí ho majú aj doma. Vďaka tomuto skvelému vynálezu si tak vieme monitorovať svoj krvný tlak a ďalšie funkcie sami, v pohodlí domova. Poznaním svojho krvného tlaku môžeme predísť riziku srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice.
Len tlakomer nás nevylieči
Nie vždy tomu tak bolo, a možno povedať, že aj vďaka moderným prístrojom na meranie krvného tlaku, sa vek človeka predĺžil. Aj keď, kardiovaskulárne ochorenia sú stále hlavnou príčinou úmrtí na celom svete. Ako príklad si uveďme infarkt myokardu. Približne 50 – 75 % z nich vzniká v dôsledku hypertenzie (vysokého krvného tlaku). Máme k dispozícii moderné prístroje, no ignorujeme príznaky, keď naše srdce volá, že niečo nie je v poriadku. Ani najmodernejšia medicína nám nepomôže v zmiernení stresu. Spomaliť musíme sami. Tiež si vyberať na tanier potraviny, ktoré nám prospievajú. A hýbať sa! Toľkokrát opakované sa ešte stále nestalo skutočnosťou. Optimálny krvný tlak je 120/80.
Krvný tlak a jeho hodnoty
Na určenie krvného tlaku je potrebné zmerať dve hodnoty. Systolický (horný) tlak je nameraný vtedy, keď sa srdce sťahuje a krv sa čerpá do ciev. Hodnota diastolického (dolného) krvného tlaku je nameraná, keď sa srdce uvoľní a opäť sa naplní krvou. Meranie arteriálneho tlaku je jedným z najdôležitejších prvkov manažmentu pacienta. Arteriálny tlak je určený objemom vyvrhnutým srdcom do tepien, pružnosťou stien tepien a rýchlosťou, akou krv z tepien vyteká.
História merania krvného tlaku siaha do 18. storočia
Poďme teraz cestovať v čase. Na vynáleze merania krvného tlaku ako ho poznáme dnes, sa podpísalo niekoľko významných vedcov a lekárov. Meranie krvného tlaku je veľkým objavom 18. storočia. Stephan Hales, fyziológ, bol prvým človekom, ktorý v roku 1773 meral krvný tlak pomocou invazívnej techniky. Nebola vhodná na testovanie na ľuďoch ani na klinické použitie. Jeho séria pokusov na zvieratách však viedla k prvému pochopeniu krvného tlaku.
Prvý prístroj na meranie krvného tlaku externe bol sfygmograf. Predchodcu dnešných manžiet na meranie krvného tlaku vynašiel nemecký fyziológ Karl von Vierordt v roku 1854. O dva roky neskôr prvýkrát zaznamenal ľudský krvný tlak Faivre počas amputácie končatiny. Použil k tomu nedávno vynájdený sfygmograf s katétrami zavedenými priamo do tepny.
Meranie krvného tlaku však bolo v tom čase len invazívne. Začali sa tak preteky o nájdenie vhodného spôsobu neinvazívneho merania tlaku krvi. Ten prišiel v roku 1855. Karl von Vierordt použil nafukovaciu manžetu okolo paže na stiahnutie tepny. Bol však nemotorný a dosahoval nerovnomerné výsledky.
Rozhodujúci rok v histórii merania krvného tlaku je 1896. Vtedy Scipione Riva-Rocci vyvinul svoj prvý ortuťový sfygmomanometer. O niekoľko rokov neskôr cestoval neurochirurg Harvey Cushing po Taliansku a uvidel potencionálny prínos tohto prístroja. V roku 1901 sa vrátil s návrhom do USA a upravil dizajn, aby bol viac prispôsobený na klinické využitie. Tlakomer sa stal samozrejmosťou a tento rok znamená začiatok modernej sfygmomanometrie.
Tento tlakomer sa ale vtedy používal iba na stanovenie systolického krvného tlaku. Význam diastolického nebol v tom čase ešte jasne definovaný. V roku 1905 mladý ruský chirurg Nikolaj Korotkov pozoroval pomocou stetoskopu zvuky vydávané zúžením tepny. Zistil, že v určitých bodoch nafukovania a vyfukovania manžety sú charakteristické zvuky. Tieto zvuky boli spôsobené priechodom krvi cez tepnu, čo zodpovedá systolickému a diastolickému krvnému tlaku. Zásadným rozdielom v Korotkovovej technike bolo použitie stetoskopu na počúvanie zvukov krvi prúdiacej cez tepnu. Táto auskultačná metóda sa ukázala ako spoľahlivejšia než predchádzajúce palpačné techniky, a preto sa stala štandardnou praxou.
Cesta tlakomerov do našich domácností
Jeden z najznámejších výrobcov tlakomerov na svete, značka OMRON, oslavuje tento rok 50. výročie uvedenia tlakomeru na domáce použitie. V čase jeho uvedenia nebola myšlienka domáceho monitorovania zo strany lekárov dobre prijatá. Tvrdili, že meranie krvného tlaku by sa malo vykonávať iba v nemocnici. Aj dnes už dobre známa hypertenzia bieleho plášťa nebola vtedy ešte pochopená. Približne v tom čase, teda v 70. rokoch, začalo spolu s rastúcou ekonomikou rásť zdravotné povedomie ľudí. Na druhej strane sa však zvýšila aj popularita westernizovaného stravovania („západný spôsob stravovania“). To spôsobilo nárast srdcových ochorení s dôrazom na infarkt myokardu. Pre zaujímavosť, na vzniku civilizačných ochorení má až 70% podiel nesprávna výživa.
Dnes je všetko inak. Dôležitosť domáceho merania krvného tlaku už takmer nikto nespochybňuje. Svedčí o tom aj údaj, že od svojho uvedenia v roku 1973 sa predalo pod značkou OMRON celosvetovo viac ako 300 miliónov tlakomerov. Rýchlik s inováciami sa nezastavil a OMRON má hneď niekoľko ďalších prvenstiev. V roku 1991 uviedol prvý fuzzy logický automatický monitor krvného tlaku na svete. Rok 2000 patril uvedeniu najmenšieho monitora krvného tlaku na zápästí. No a v roku 2016 uzrela svetlo sveta aplikácia pre smartfóny OMRON Connect. O dva roky neskôr trh obohatili inteligentné hodinky, čiže HeartGuide, prvý nositeľný monitor krvného tlaku, klinicky schválený FDA.
V rámci 50. výročia OMRON na trhu, prichádza firma s novými výzvami pod názvom Going for Zero. Cieľom je minimalizovať kardiovaskulárne ochorenia, ktoré ohrozujú životy ľudí a nepriaznivo vplývajú na kvalitu ich života.
Tlakomery zajtrajška
Už dnes sa objavujú nové spôsoby merania krvného tlaku najrôznejšími inovatívnymi metódami. Ukázalo sa však, že nepriame meranie krvného tlaku založené na snímaní pulzných vĺn a tlaku vzduchu v obopínajúcej manžete, zostáva stále ako najspoľahlivejší a najpresnejší spôsob určenia hodnôt systolického aj diastolického krvného tlaku. Samozrejme, nové sprievodné technológie ako špeciálne manžety s 360° presnosťou, bezzvukové nafukovanie manžety, senzory správnej polohy zápästia, detekcia závažnej arytmie fibrilácie predsiení srdca, alebo individuálne nafukovanie manžety, spolu s mobilnými aplikáciami a telemedicínskymi službami, nám ukazujú, že je stále čo zlepšovať nielen v presnosti merania, ale najmä v lepšej spolupráci samotného užívateľa.
Vieme, že len polovica potenciálnych pacientov má diagnostikovaný vysoký krvný tlak, z nich polovica do pol roka prestáva užívať lieky na liečbu svojho ochorenia. Snaha o nulový vplyv zdravotného stavu na kvalitu našich životov je preto v záujme nás všetkých.
Budúcnosť hľadajme v spoľahlivých celodenne nositeľných tlakomeroch, v dizajne hodiniek s nepretržitou správou analytického softvéru a lekára, ktoré nás ochránia pred zbytočným vystavovaním sa riziku mozgovej mŕtvice alebo srdcovému infarktu.
Článok dodala Andrea Hinková z agentúry Accelerate.