Vďaka SODB 2021 sme mohli lepšie odhaliť podstatné javy v spoločnosti a hľadať aj nové pohľady na to, čo spoločnosť potrebuje, čo jej chýba a ako chýbajúci potenciál doplniť.
Dáta SODB 2021 poslúžili aj ako podklad pre rôzne odborné štúdie. Prinášame vám seriál, ktorý sa vďaka údajom SODB 2021 môže hlbšie pozrieť na to, aký máme vzdelanostný a kariérny potenciál na Slovensku až do úrovne regiónov.
Trvale bývajúce obyvateľstvo je najvzdelanejšie v Bratislavskom kraji
Najvzdelanejšie trvale bývajúce obyvateľstvo má Bratislavský kraj. Indikátor vzdelanostnej úrovne tu dosahuje hodnotu 77, čo je o približne 10 % viac ako v ostatných krajoch, ktoré majú rovnakú vzdelanostnú úroveň. S najvyššou vzdelanostnou úrovňou dominujú hlavne okresy Senec a Pezinok. Na druhej strane spektra sú okresy Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Gelnica a Veľký Krtíš. Na úroveň vzdelania je možné pozrieť sa aj z hľadiska osôb, ktoré v regióne pracujú. Aj v tomto prípade dominuje Bratislavský kraj a pri ostatných krajoch sledujeme vyššiu variabilitu vzdelanostnej úrovne pracujúceho obyvateľstva. Košický kraj je druhým v poradí s indikátorom vzdelanostnej úrovne presahujúcim hodnotu 77. Pracujúce osoby majú najnižšiu vzdelanostnú úroveň v Trnavskom kraji (73), čo súvisí so skladbou pracovných miest orientovanou viac na stredoškolákov.
Celkovo vzdelanostná úroveň obyvateľov SR rastie aj vo všetkých krajoch oproti roku 2011. Mierne za ostatných 10 rokov poklesla len v okrese Rimavská Sobota a Lučenec. Vo všetkých ostatných okresoch SR vzdelanostná úroveň rastie.
Najvyššiu úroveň vzdelania majú pracujúce sily prichádzajúce do Bratislavského a Košického kraja
Najvzdelanejšie pracujúce sily priťahujú Košický a Bratislavský kraj. Na druhej strane najvzdelanejšie pracovné sily utekajú z Prešovského, Žilinského a Trenčianskeho kraja. Bratislavský kraj je špecifický tým, že síce do neho prichádzajú osoby s najvyššou vzdelanostnou úrovňou, ale odchádzajúci majú taktiež vysokú úroveň vzdelania. Najhoršiu situáciu vnímame v Trenčianskom kraji, z ktorého odchádzajú výrazne vzdelanejšie osoby ako prichádzajú. Tento jav voláme negatívny rozdiel vo vzdelanostnej úrovni medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi pracovnými silami. V skutočnosti jedine Košický a Bratislavský kraj je schopný získať vzdelanejších pracovníkov z iných krajov.
Až 23 % pracujúcich v Bratislavskom kraji je z iného kraja
Pri porovnaní vzdelanostnej štruktúry prichádzajúcich a odchádzajúcich osôb za prácou je nevyhnutné uvažovať aj s početnosťou týchto skupín. Bratislavský kraj je jediným krajom, do ktorého prichádza viac osôb za prácou ako odchádza. Takmer tretina pracujúcich v tomto kraji má trvalé bydlisko v inom kraji. Bratislavský kraj preto jednoznačne získava mobilitou pracovných síl najviac zo všetkých krajov SR. Košický kraj má síce spolu s Bratislavským krajom kladný diferenciál vzdelanostnej úrovne medzi prichádzajúcimi silami a odchádzajúcimi, má však negatívne saldo pracovnej mobility – to znamená, že stráca viac pracovnej sily ako je reálny počet pracujúcich v tomto kraji. Najviac stráca z hľadiska salda mobility Trnavský kraj, ktorého saldo predstavuje až −14 % z celkového počtu pracujúcich. Pohľadom na okresy vidíme z hľadiska salda mobility zlú situáciu aj v okresoch Pezinok a Senec, kde sa pracovná sila presúva do hlavného mesta, následne Košice-okolie, kde smeruje do mesta Košice.
Z hľadiska salda mobility sú na tom najlepšie okresy krajských miest, hlavne Bratislava (45 %) a Košice (30 %).
Autor: Štatistický úrad SR.